cΓtim
nechala som tie spomienky ΓΊjsΕ₯
uΕΎ dΓ‘vno je to vΕ‘etko len ilΓΊzia
stratenΓ‘ a zabudnutΓ‘
tak ako vΕ‘etko to, Δo som vtedy cΓtila
alebo sa mΓ½lim?
preΔo to doteraz cΓtim,
tak intenzΓvne,
akoby sa to stalo len dnes?
preΔo nie som schopnΓ‘
jednoducho zabudnΓΊΕ₯?
preΔo je to vΕ‘etko stΓ‘le takΓ© ΔerstvΓ©?
ΔerstvΓ© ako mladΓ‘ lΓ‘ska,
ktorΓ‘ dokΓ‘ΕΎe zmeniΕ₯ svet?
nebojΓ‘cna lΓ‘ska,
ktorΓ‘ nΓ‘m prΓΊdi celΓ½m telom
tkvie v naΕ‘ich myΕ‘lienkach a pocitoch
kaΕΎdΓ½ deΕ, kaΕΎdΓΊ noc.
nebojΓ sa niΔoho,
ona je silnejΕ‘ia neΕΎ akΓ‘koΔΎvek prekΓ‘ΕΎka
ona prekonΓ‘ i neprekonateΔΎnΓ©,
nemΓ‘ hranΓc
a kaΕΎdΓ½m dΕom naberΓ‘ na svojej sile
preΔo je takΓ© nΓ‘roΔnΓ©
zabiΕ₯ vΕ‘etky tieto pocity,
myΕ‘lienky,
Δi spomienky?
preΔo musΓm zabiΕ₯ samΓΊ seba,
aby som zabila teba?
preΔo ma nenechΓ‘Ε‘ odΓsΕ₯?
preΔo ma tu neustΓ‘le drΕΎΓΕ‘,
keΔ uΕΎ nevlΓ‘dzem rozprΓ‘vaΕ₯,
plakaΕ₯,
ani dΓ½chaΕ₯?
stΓ‘le cΓtim
presne to, Δo som cΓtila kedysi
a obΓ‘vam sa,
ΕΎe niΔ z toho nikdy cΓtiΕ₯ neprestanem


















