Pamätáš sa na mňa?
Bol si tu pre mňa a ja pre teba a patril nám celý svet. Spravila som nám ten svet, aj keď viem, že tebe sa v ňom nie vždy úplne páčilo. Vytvorila som si ho pretože mi nikdy na ničom nezáležalo tak ako na tebe a chcela som nás obaliť do akejsi bublinky aby nám nikto nikdy nemohol ublížiť. Nikdy som ťa nechcela nijak obmedziť ani ti dať pocit, že ti v niečom bránim. Chcela som s tebou dospieť posunúť sa navzájom a zapracovať na niečom, čo by sme mohli nazvať domov. Bejbi boli ste k tomu tak skurvene blízko. Vraví sa že všetko je tak ako má byť, ale toto tak kurva byť nemalo. Obaja sme si našli niekoho iného viem, ale buď si istý, že jediná vec na ktorú myslím keď zaspávam sú tvoje ruky na mojom tele. Obaja sme boli po sebe tak hladný, že keby mám k životu piť len z tvojich pier a dýchať z tvojich úst, tak mi to stačí. Pozerala som si naše staré fotky, tam tie z analógu, na ktorý si ma prehovoril len aby si ním mohol fotiť ty. Bolo krásne vidieť to štastie zhmotnené na fotke. Našla som aj tie z noci ked sme sa zfajčili a mala som pocit že všetko dymí z toho ako ťa veľmi milujem. A keď som potom uvidela lásku. Pumpovala z teba. Bola zlatoružová a lesklá, každým dotykom si ju domňa vtláčal akoby si o mňa nikdy nechcel prísť. Potom si sa začal dusiť a ja som myslela že mi pukne srdce, vieš od tej operácie som sa o teba neskutočne bála. Zaujímalo by ma či ťa aj ona berie tak ako som ťa brala ja. Ako Boha, ako hrdinu, ochrancu, brata, syna, chlapa a lásku, predovšetkým ako moju životnú lásku. A ešte ako múzu, áno, tou múzou už ostaneš ale navždy.
