Najprv všetci hovorili, že sa vrátiš. Potom, že dobre ti tak, že si sa nevrátil. Myslela som si že si niekoho nájdem, aj som si našla. Je skvelý ale nie je ty, asi to nebude nič vážne. Hľadala som ťa v tisícich pohľadoch na milióne miest, no jediné čo som našla bola samota. Nox et solitudo. Prázdno a kŕče v mojom vnútri. Nikto nebude ty a ja už nebudem ja. Láska nikdy nebola pre teba dosť. Áno je fajn, ale nikdy ma tak skurvene nechytí a nevybozkáva zo mňa všetko ako si to robil ty. Jeho ruky na mojom tele vo mne nikdy nevzbudzovali také búrky ako tie tvoje. Myšlienkami prebieham tvoje črty, líniu pier, nos a pery pod tvojimi nádhernými sivými očami. Raz si mi povedal, ževraj moje sú v tej najkrajšej hnedej a že je to lebo jem toľko veľa čokolády. Keby si sa mi do nich pozrel teraz nevidel by si na nich nič, lebo už v nich nebývaš. Odišla som preč a myslela si že iný vzduch a more mi pomôžu. Hm stále sa mi trasú ruky vždy ked sa nachvíľu niečím nezamestnám a pomyslím na teba. Bol si ako droga. Ešte horšie, a tie došlapy proste nedávam. Viem že si ma miloval a viem že aj ty si na mňa občas spomenieš. Teda keď máš chvíľu času a nepiješ. Keby sa ma teraz niekto spýtal na jedinú vec, ktorú by som v živote chcela zmeniť, nebolo by to to, aby som ta nikdy nestretla. Jediná vec, ktorú lutujem, je že som ťa neobjala silnejšie keď si ma posledný krát vyprevadil na vlak. Viem, že si ma tam nechal iba preto lebo si predomnou nechcel plakať a vidieť ma ako mi lámeš srdce aj keď nechceš muselo bolieť ešte viac ako si ho nechať zlomiť. Zlato, dúfam že sa ešte niekedy stretneme a ja ťa objímem za celé tie roky a navzájom pochopíme čo sme pre seba znamenali. Nemôžem sa toho momentu dočkať. V tomto, v ďaľšom, alebo hociktorom živote potom.
