veľký smútok kvôli veciam, ktoré viem aj neviem zmeniť. kvôli ľuďom, čo odchádzajú a prichádzajú do môjho života. kvôli tomu, že mi vypadávajú vlasy, kvôli globálnemu otepľovaniu, kvôli mojej sesternici z druhého kolena, ktorú neznáša jej vlastná mama, kvôli tomu, že na svete je veľa detí bez rodičov a veľa rodičov bez detí, kvôli krivde a nespravodlivosti, kvôli tomu, že neviem, čo bude o mesiac a ani zajtra, kvôli tomu, že som si prečítala strašne krásnu a smutnú báseň kde bolo napísané “Vezmou vám srdce. Máte příliš velké srdce na to abyste s ním mohl žít.” 

niekedy v noci na mňa príde smútok. 

No teraz zisťujem že by to potrebovalo počuť aj moje terajšie ja.

Takže.

Ale když je básník vidí

Jak se někdy chovají

(třeba včera v tramvaji)

Pomyslí si, to mi věř,

Že děti jsou pidizvěř.

A diví se, proč jim vlastně

Hnevam sa na svoj život že neviem byt uprataná

Tak ako moja messy stolička

Nesiem veľa veci

ale to všetci

A tak to len preložím na posteľ

Pritom to stačí dať do skrine

Poriadok nikdy nebola moja silná stránka

Dnes sa to rýmovať nebude aj keď by som chcela

Ale ja chcem toho veľa

A pritom sa zas len strácam medzi bozkami

Od ľudí ktorí sú neznami

Hľadám vhodný moment na ústup

A to všetko len preto ze myslim len na zlomené okuliare

Jemné črty tvojej tvare

pod tým množstvom vlasov

Ta spomienka by bola krásnou

Keby ma tak nebolela

Ako na zadku včela

A nesedela

som do večera

Plačúc nad rozliatym mliekom

Asi to bude vekom

Predsa len nemladneme

Bol si mojim svetom

Či svetlom ?

Ako sa dostať z temnoty ktorú si spôsobil?