#ceskoslovensko

Karel Šíp = Graham Norton

Jan Kraus = Jimmy Fallon

Zuzana Bubílková = Seth Meyers

Jak krásné je se zamilovat,

S hlavou v oblacích levitovat.

Mít v hlavě Ji, motýly v břiše,

Milovat nahlas, milovat tiše.

Držet ji za ruku, jen tak se s Ní toulat,

Ctít její jméno, bránit její tělo,

Tělo v noci cítit a jméno ze snu volat,

Brát Ji za svoji, to by se mělo.

Být jedním z dvou, který by sám byl tak ztracený,

Jak světlo bez tmy, prostor nejasný a zmatený.

Probudit něco, co bylo kdysi do tmy vhozené,

Slepit dvě věci, co byly zdánlivě zničené.

Dát ji vše, po čem touží, i když neříká nic,

Poslechnout svoje srdce, vycítit její chtíč.

Mluvit i mlčet, plakat i smát se,

Často Ji provokovat, v posteli prát se.

Zkoušet a kroužit, polibky loučit se,

S růžemi za zády častokrát vracet se.

Objevit neznámé, dveře ji otvírat,

Prožívat okamžik, jen pro ni umírat.

Postavit dům, dům činit domovem,

A lásku tělesnou pojit s každým pokojem.

Jen tak se dívat z očí do očí, i třeba celé hodiny,

Trpět při každém stoupání a vychutnávat roviny.

Propojit těla, propojit mysl,

Jen život s láskou, jen ten má smysl.

Zavrieš oči. Pokožku ti obmýva ľahký vietor s príchuťou jari. Ani nie teplý a ani studený, tak príjemne osviežujúci pre tvoju kožu, ktorá sa na slnku vyhrieva. Najväčší hluk robia vrabce. Tešia sa, že je ich počuť, a tak sa pripomínajú. Kde tu počuť cinkot hrncov, ktoré sa pripravujú na nedeľnú šichtu. Nedeľa však nie je. Dni sú pominuteľné. Každý jeden obed sa stáva slávnostným, je pripravovaný s bdelou pozornosťou, pomalosťou.

Život dostal akúsi lásku, nový pokus, ktorý mal dostať už dávno. Nastal reštart. Všetci sme čakali, kým nás niečo zatlačí do kúta. Pritom sme sa doň tlačili svojou nedbanlivosťou sami. Ľahkovážnosť vniesla doň prazvláštne stavy. Na pokraji šialenstva a úzkostí. Zem sa neprestala točiť okolo svojej osi. Slnko na koži páli rovnako, ako nás pália lži. Ty však zrazu dýchaš pomaly. 

Stíhaš vnímať ako ti čerstvý vzduch preteká nozdrami. Plní pľúca, rozbieha sa tvojím krvným obehom, odhodlaný dať ti príležitosť na nový štart. Ten istý vzduch, premenený vo vánok, nedbalo ti presúva chĺpky na tvári. 

Stačí privrieť viečka a nájdeš svoj zen, na ktorom si zrazu všetci fičia. Malý moment a si na pláži. Nasávaš slnko všetkými bunkami. Hrmot áut v diaľke mení sa na zvuk vĺn, ktoré sa lámu na brehu. Nie sú to vrabce, čo džavocú v obďaleč. Deti tešia sa z prílivu, čakajú na ďalšiu vlnu, aby im zmáčala oblečenie, v ktorom pred chvíľou počítali násobilku. 

Stačí zavrieť oči. Vypnúť svet, nájsť sa v tme. Zhlboka sa nadýchnuť, procesy automatické vnímať všetkými zmyslami. Vypnúť v hlave notifikácie. Nepremýšľať nad tým ako rýchlo vdychuješ a vydychuješ. Vnímať chuť kyslíka, jeho náboj, silou, ktorou si razí cestu do pľúc. Môžeš byť kdekoľvek. Zapni letový profil, nechaj poklesnúť viečka a vydaj sa na cestu k slobode. Zabor si nohy do vlhkej hliny, z ktorej blízky vinič ťaží vitamíny. 

Prestaň sa hľadať niekde, kde nepatríš. Skákať do čiernych dier, dopamínových priepastí. Odviaž sa a tancuj. Po celý čas ti hrá hudba v ušiach. Ty si však dobrovoľne ohluchol. Sme nenásytní, bažíme po ľuďoch a ich emóciách. Nechávame ich stratiť sa v našich tragédiách. Požierame sa bez zapojenia chuťových buniek, jeden po druhom, ako chipsy z bezodného balíčka. Prežívaním bez prežúvania.