#top09

Moje TOPfotka s Karlem

Ak máte radi politické drámy a baví vás sledovať politické hry takpovediac live, nie je lepšej možnosti, ako sledovať dianie v Českej republike. Dá sa to robiť aj u nás, ale je to ako sledovať slovenskú futbalovú ligu. Fajnšmeker si tam niečo nájde, no stále je to len dedinská liga. V ČR je to aktuálne blízko ligy majstrov.

V ČR sa stalo niekoľko zásadných a bezprecedentných vecí. Policajné komando vtrhlo na úrad vlády, zatklo zopár dôležitých ľudí z druhého sledu, nevyvrátilo súkromné SMS medzi premiérom Nečasom a jeho milenkou, nechalo žiť bulvárnu líniu celej záležitosti a popri tom sa objavila téza, že politický obchod je korupcia.

Verejnosť takto rozdané karty prijala, vznikla pomerne slušná debata o hraniciach politickej korupcie (aj keď v porovnaní s Gorilou celá Nagygate vyznieva až tristne). Aj najväčší cynici, ktorí za celou akciou videli len vykalkulovaný štátny prevrat pripustili, že vzniknuvšia debata má minimálne zmysel.

Premiér Nečas rýchlo pochopil, že ide o veľa a bleskovo podal demisiu. Za čo demisiu vymenil zatiaľ jasné nie je.

ODS bola na kolenách, Miroslav Kalousek trúsil bonmoty, Bohuslav Sobotka horel za predčasné voľby (podľa prieskumov by ich momentálne s prevahou vyhral a koaličného partnera by si mohol vyberať podľa ľubovôle). 

A potom prišiel prezident Zeman s ideou úradníckej vlády odborníkov. Jeho predstava vlády odborníkov spočíva v nominácii svojich kolegov zo Strany práv občanů – Zemanovci (SPOZ). Takáto vláda by bola najlepším promom strany pred parlamentnými voľbami. Český internet okamžite zmenil tému a hovorí sa o potláčaní Ústavy, o tom, že Zeman sa vracia aj do parlamentu, o bolševických praktikách. Pikantné je, že Zemanovi to môže byť jedno, pretože pred prezidentskými voľbami bol český internet plný ešte všakovakých horších vecí a on aj tak veselo inštaluje v hradných komnatách nové popelníčky. Takto sa môžeme tešiť na dobre cielené bonmoty na hranici vkusu a ústavnosti – napríklad o tom, či dôvera vlády stojí na programe, alebo, ako to tak zvyklo byť, na väčšine v parlamente.

Menej veselo je v ČSSD. Hoci to dlhodobo vyzerá, že sa strana vráti k moci (ani démonizovaná koalícia s KSČM nie je pre voličov prekážkou), ustála aj vnútornú čistku (kamarád taky Rath). Teraz však prišiel Zeman, ktorý aj napriek istým programovým prienikom a spoločnému východnému vetru v plachtách, nie je známy práve láskou k ČSSD.

Zemanova akcia je priamym útokom na ČSSD a už aj Bohuslav Sobotka, ktorý Zemana v podstate podporoval, sa nepekne vyjadril na jeho adresu. Vďaka búrke v šerbli, ktorú spôsobil svojim menovaním úradníckeho („odborného“) premiéra, neutralizoval najhoršie dopady Nečas/Nagygate. Od odchodu Jiřího Paroubka totiž nemá nikto väčšiu schopnosť mobilizovať českých pravicových voličov, ako prezident s virózou. Ak sa pravicové strany tejto šance chytia, majú možnosť uhrať vo voľbách dôstojný výsledok. Oveľa dôstojnejší, ako by niekto ešte pred týždňom očakával. Totiž, ktorý pravičiar by, hoci s gumennými rukavicami a plynovou maskou, odmietol ísť zachraňovať vo volebnú noc demokraciu. Či už volebná noc bude riadna, alebo predčasná.

Prezident samozrejme posilňuje aj svoju stranu, ktorá zákonite loví v košiari dlhoočakávanej ľavicovej koalície a zrejme ju aj rosatomizuje. Otázka je, ako veľmi a či sa SPOZ stane tým vytúženým jazýčkom na koaličných váhach.

Českí lídrí ale nie sú amatéri, hra sa zďaleka nekončí a ďalšie kolo sa začne hlasovaním o dôvere vláde. Tam sa ukáže aj to, či 101 podpisov, ktoré získalo ODS pre potenciálnu premiérku Němcovú, má nejakú váhu a reálny základ, alebo to bola súčasť iného scenára. Ukáže sa aj miera paniky v ČSSD, rovnako miera znovunájdeného sebavedomia v ODS. Netreba zabúdať ani na to, že vyšetrovatelia z Nagygate určite ešte neodkryli všetky karty a môžu prísť ešte zaujímavé dejové zvraty.