Potrebujeme úspešné referendum?
Vždy, keď je nejaká forma účasti občanov na demokracii poznačená nízkou účasťou, okamžite sa objavia hlasy, ktoré chcú situáciu riešiť. Či ide voľby do VÚC, eurovoľby, alebo referendá. A takmer vždy tieto hlasy vychádzajú z opozície. Zmeny vo volebnom systéme sú atraktívna téma a ich pôvodcom zaručujú, že ich meno sa aspoň nachvíľu ocitne v novinách, alebo na obrazovke televízora. To nie je málo, hoci k riešeniu väčšinou nedôjde.
Aj ostatné referendum posmelilo reformátorov k aktivite. Ak by sme chceli, môžeme začať sugestívnou otázkou: Asi sa zhodneme na tom, že aktuálna forma referenda nie je funkčná, pretože 7 z 8 referend boli neúspešné.
Tu je dobré zastaviť sa. Nie je nikde napísané, či je kritérium úspešnosti referenda jeho platnosť. 7 z 8 referend naozaj boli neplatné, ale znamená to, že boli neúspešné? Pre organizátorov možno áno. Ale určite aj pre občanov? Definičným momentom referenda, ako ho naša Ústava pozná dnes, je jeho väčšinovosť. Ak sa ho zúčastní viac, ako polovica oprávnených voličov, je jeho výsledok platný a mal by byť záväzný. Preto sa predpokladá, že sa bude využívať naozaj na zásadné témy, ktoré sú dôležité pre viac, ako 50% oprávnených voličov. Preto je ich účasť podmienkou platnosti.
Zorganizovať referendum je vraj ľahké a politici, či iné organizácie ho zneužívajú na svoju kampaň za štátne peniaze.
To je ďalší populárny argument pre ľudí, ktorí chcú sťažiť vypísanie referenda, ale zjednodušiť cestu k jeho platnosti nižším, prípadne žiadnym kvórom.
Zorganizovať referendum je naozaj ľahké. Ak máte dosť peňazí na zber podpisov, alebo máte k dispozícii celoštátnu organizáciu so stovkami pobočiek, ktoré možno využiť ako kontaktné a zberné miesta. Ak nemáte jedno, druhé, alebo oboje, referendum nemáte šancu zorganizovať. Keď sa zvýši počet podpisov potrebných na referendum, pre civilne občianske iniciatívy to bude nástroj absolútne nedostupný, ale veľké organizácie (napríklad cirkvi, alebo, ako je to u nás častejšie, politické strany) si s tým dokážu poradiť. Tak sa referendum definitívne stane nástrojom vplyvných a bohatých a nebude mať nič spoločné s obyčajnými občanmi.
Aj pri iných voľbách je vidno, že voliči svojou účasťou odmeňujú tie voľby, ktoré vnímajú ako podstatné a ktorým rozumejú. V parlamentných, či prezidentských voľbách sa účasť vždy pohybuje nad 50%-nou hranicou. Naopak, voľby, ktoré sú ľuďom vzdialenejšie a nemajú pocit, že ich existencia ich životy nejako ovplyvňuje, je účasť zvyčajne oveľa nižšia. A podobne je to aj pri referendách. Je teda neúspechom, že je sobotné referendum neplatné? Alebo je to skrátka názor väčšiny - téma ich nezaujíma? Rovnaké otázky platia pri všetkých doterajších slovenských referendách. Prešlo jediné. Občanom sa v tom čase zdala téma vstupu do EÚ dôležitá. Samozrejme s výdatnou podporou takmer všetkých politikov a veľkej kampane.
Referendum niektorí považujú za vrchol priamej demokracie. Je ním aj v našej Ústave. Preto je absolútne nevyhnutné, aby mal takýto nástroj prísne pravidlá. Aby sme, obrazne povedané, nehlasovali každý týždeň o lacnejších rožkoch, alebo, aby o zásadných otázkach nemohla rozhodnúť mizerná menšina voličov.
V kontexte ostatných dní sa natíska jedna teoretická referendová otázka:
Ste za to, aby Slovenská republika vystúpila zo Severoatlantickej aliancie (NATO)?
Pri dnešných podmienkach by takéto referendum bolo len ďalšou kampaňou pre inak marginálneho extrémistu za štátne peniaze a nebolo by platné. Je ale naozaj neúspech, že takéto referendum by bolo neplatné? Takýchto otázok sa dá vymyslieť množstvo. Zneužije sa “blbá nálada”, téza sa zaseje do všetkých “nezávislých médii” a ďalší rozkol v spoločnosti je na svete. Lenže, pri ňom to aj skončí, keďže referendum s pravdepodobnosťou hraničiacou istote, bude neplatné. Jeden z aktuálnych referendových reformátorov by to možno nazval nastaveným zrkadlom a priestorom pre diskusiu. V dobe, keď nemáme ani tušenie, ako sa brániť informačnej vojne, ktorú živí jedno ublížené, no stále mocné impérium, je znižovanie kvóra pre platnosť referenda hra s ohňom. Že nedôverujem slovenskému voličovi? Priznám sa, dôverujem, ale radšej zostanem pri aktuálnych možnostiach zvoliť si magorov do parlamentu alebo na čelo VÚC. To ako spoločnosť pohodlne zvládneme. Nie je teda lepšie mať kampaň pre extrémistu za štátne, ako platné referendum s otázkou, ktorá môže mať fatálne následky?
Riešiť, ako zlepšiť inštitút referenda, je bez akejkoľvek irónie záslužná činnosť a ak to niečomu pomôže, samozrejme je to vítané až žiadúce. Ale najskôr by sme si asi mali všetci položiť otázku, ako má to zlepšené referendum vyzerať. Napríklad doriešiť rozpor, ktorý nastane, keď viac ako 60 poslancov viazaných svojim vedomím a svedomím, odmietne hlasovať za ústavný zákon, ktorý referendum porodí a ten nebude, v rozpore s Ústavou, schválený. Lebo vtedy by nepomohlo, ani keby bolo platné, teda podľa niektorých úspešné.















