#gunmakers

Ďalší návrat k zbraniam z Báthoryovského cyklu. Tentokrát strelným.

(Diablova pevnosť, kapitola 11, strana 275-6)

Ó áno, v dobách, kedy streľba spočívala v zdĺhavom nabíjaní po každom jednom výstrele, je zbraň s ktorou možno páliť dva razy za sebou, či už na ten istý cieľ, alebo úplne iný v opačnom smere, naozaj darom z nebies. Hlavne keď protivník čosi také vôbec nečaká.

Nejde o prvý kus na svete. Tie spadajú ešte do storočia predošlého a azda najslávnejšia je krásna slonovinou a zlatom zdobená 0,5 metrová a cez 2 kg vážiaca dvojhlavňová pištoľ s dvomi kolieskovými zámkami venovaná Petrom Peckom cisárovi Karlovi V v 1540. Šlo o naozaj náročnú konštrukciu a ozajstný dar pre najvyššie postaveného muža Európy. Kým kresadlová zámka sa vďaka lacnejšej výrobe, nižšej poruchovosti a menej náročnej údržbe počas 17. storočia stala široko dostupnou a kolieskové zámky vytlačila, dvojhlavňové zbrane sa začali hromadne vyrábať až v storočí 18. a 19. Slávu si vydobyli takéto brokovnice počas Sedem ročnej vojny v kolóniách na východe Nového sveta, bitke o Alamo počas Texaskej revolúcie, či v rukách moreplavca Jamesa Cooka. Ich sestry so spílenými hlavňami bolo počuť po celom Divokom západe. A predchodkyne perkusných howdah pištolí so sebou nosili lovci v Indii a Afrike. V Kornelovej dobe by ešte stále šlo o vzácnosť a majster, ktorého pracovnou náplňou bolo vyrábať takéto kusy, patril medzi ozajstnú špičku.

Na oficiálnom fb profile sa svojho času vynorila aj obrazová dokumentácia.

Ďuro čerpal z tejto publikácie.

Ja by som pridala ešte zopár slov z iných zdrojov.

Ako autor priznáva, je to jeden z prípadov, kedy si históriu trochu prispôsobil, keďže nizozemský vynálezca Ondro sa narodil roku 1648, takže v čase Diablovej pevnosti sa ešte len učil na nočník. O jeho mladosti sa mi nepodarilo nájsť nič, ale k jeho kariére sa viaže nejaký ten míľnik.

Celým menom Andreas Rheinhold Dolep, prezývaný aj "Holanďan", sa podľa viacerých zdrojov uchytil na dánskom kráľovskom dvore, kde slúžil princovi Jurajovi (Jørgenovi).

Dánsky trón zdedil jeho starší brat Kristián. Jurajovi bola pridelená úloha v upevňovaní anglicko-dánskej aliancie voči Nizozemsku. A tak sa v 1680 oženil s anglickou princeznou a neskôr kráľovnou Annou (k veľkej nechuti Viliama Oranžského, manžela jej staršej sestry Márie a rodeného Nizozemca). Nie je preto s podivom, že kráľovský choť zavítal aj na britskú pôdu, kde mu bol udelený titul vojvodu a neskôr aj veliteľa námorných síl. A z domoviny si so sebou priviedol aj početný sprievod, ktorého bol Dolep zjavne súčasťou.

Kým Juraj bol Viliamom vytlačený na okraj diania (čomu sa nijak dôrazne nebránil, uprednostňujúc jednoduchý domácky život), zrelý puškár čulo nadväzoval nové obchodné styky. Medzi jeho klientov patrili Phillip Howard z Charing Crossu v Londýne - veliteľ kráľovninho jazdeckého oddielu (Troops of Horse Guards), Browni z Blackburnu, William Legge - gróf z Dartmouthu, Kosimo III - veľkovojvoda Toskánska aj samotný anglický kráľ Karol II.

Vysokopostavení priatelia sa mu naozaj zišli, pretože sa dostal do maléru s predajom neodskúšaných zbraní. Na ich distribúciu totiž dozerala Puškárska spoločnosť (Worshipful Company of Gunmakers), jeden zo 111 livrejových korunou posvätených londýnskych cechovných spolkov, autorita s právomocou zhabať všetko, čo neprešlo ich schvaľovacou procedúrou. Voči Dolepovi sa stavali odmietavo, podľa jedného zdroja spor tkvel v zamestnávaní cudzincov. V 1686 si naň za faktické pristihnutie pri porušení zákona tvrdo došliapli. Trvalo dvanásť mesiacov, než ho z mastnej pokuty a sprievodných trampôt jeho konexie vysekali (pomohlo patriť na výplatnú pásku šéfa zbrojného predstavenstva koruny (Board of Ordnance)). No s obchádzaním kontroly neskončil a viaceré z jeho kúskov datovaných do neskorších rokov taktiež nenesú značku Puškárskej spoločnosti. Údajne si tak strážil výrobné tajomstvo.

Šťastie mu prialo a v 1691 podarilo obdržať titul trvalého čestného rezidenta (denization). V Anglicku sa aj oženil (Kostol sv Martina v Londýne) a zomrel (mestečko Barrow nad Soar), dosiahnuc vek 65 rokov. Jeho syn George Edward Dolep v remesle pokračoval.

(Princ Juraj, erb Puškárskej spoločnosti, miesto Dolepovej smrti)

Dolep rozvíjal zrýchlenú a viacnásobnú streľbu hneď v niekoľkých smeroch.

Medzi jeho chuťovky patrila mušketa s krátkou hlavňou, známa ako "blunderbass", masívna to ručnica s neveľkým dostrelom, zato rozšíreným otvorom, ktorý sa poľahky nabíja (užitočné za jazdy na koni, či v koči). V 17. storočí zažila rozmach (od civilistov, po námorníctvo, najväčšia priazeň u kočišov) a ustúpiť ju donútilo až storočie 19. a masová produkcia zbraní s vývrtmi (spresnenie mušky). Anglické pomenovanie je odvodené z holandčiny - "donderbus", alebo hromová nálož (bus - buxus - škatuľa). Na ostrovoch zaužívané "blunder" miesto správneho prekladu "thunder" sa zvykne vysvetľovať ako popis zmätku, ktorý takýto výstrel zvykol vyvolať. Mňa osobne by neprekvapilo ani to, keby takýmto pomenovaním Briti naznačovali, že je to zbraň pre tých, ktorí nevedia poriadne mieriť a zakopávajú aj o vlastné nohy. Mimoriadne široký rozptyl viacerých projektilov totiž v takých prípadoch padne vhod. Existovala aj menšia, pištoľová verzia, ktorou boli často vybavované jazdecké oddiely. Označovala sa ako "dragon" (jeden z predpokladaných pôvodov výrazu dragún) a dokonca aj bývala zdobená dračími motívmi. Ústie chrliace plamene a olovo dojmu napomáhalo. Exemplár - https://www.rockislandauction.com/detail/85/1257/andrew-dolep-brass-barreled-flintlock-blunderbuss

Okrem toho experimentoval so vzduchovkami. Síce náročnejšie na konštrukciu, no oproti vtedajším palným zbraniam mali niekoľko výhod. Vďaka využívaniu tlaku vzduchu miesto pušného prachu fungovali aj vo vlhkom počasí. Streľba a pomerne často i nabíjanie boli rýchlejšie než pri klasických palných spredu nabíjaných zbraniach. Hlaveň nebolo potrebné čistiť od zvyškov pušného prachu. Zároveň boli o trochu tichšie a výstrel nesprevádzal ohnivý záblesk, ani kúdol dymu, takže strelcovi ostal čistý výhľad a aj on sám zotrval menej nápadný. Najstarší dochovaný kus máme z 1580, v 17. a 18. storočí už šlo o pomerne rozšírenú hračku, populárnu hlavne na poľovačkách. Postupne sa stala aj výbavou špecializovaných vojenských oddielov. Dolep sa zrejme rozhodol, že to nie je dostatočná výzva, pretože skonštruoval rovno pušku s kombinovaným strelným mechanizmom. Doložený kus má panvičku s vývodom ústiacim do hlavne netypickým pre zbrane vzdušné, zato typickým pre palné. K skrutkovateľnému guľatému mosadznému rezervoáru na stlačený vzduch patrí aj mosadzno-drevená pumpička. Cieľom týchto a pažbových rezervoárov bolo uskladniť dostatok vzduchu na hneď niekoľko výstrelov. Pri panvičke je ešte jedna súčiastka, ktorej účel nie je známy. Nie je vylúčené, že k nej patril ešte nejaký odnímateľný komponent, ktorý sa stratil.

Exemplár - https://www.rockislandauction.com/detail/86/221/combination-flintlock-and-ball-reservoir-air-gun-by-dolep

Ďalšou z vychytávok v jeho repertoári boli zadovky. Zbrane pýšiace sa mechanizmom známym ako "breech loading", spočívajúcim v tom, že hlaveň je odklápacia a istená záverom. Zbraň teda možno nabíjať zozadu miesto spredu a nestrácať čas s nejakým zasúvaním projektilov za pomoci nabijaku. Najstaršie exempláre zadoviek sú niektoré experimentálne delá zo 14. a 15. storočia. V 16. storočí máme doloženú už aj ručnú zbraň, u anglického kráľa Henricha VIII, ktorý ju nosieval na poľovačky. Ale dobou plošného rozšírenia je až storočia 19. s nábojmi, ktoré majú vlastnú prachovú nálož. V storočí 17. by ešte stále šlo o luxusný artikel a ich konštruovanie, účinné uzatváranie proti zadnému úniku spalín (či iným trampotám) a dosiaľ vysoká zachovalosť svedčia o Dolepovej nadpriemernej zručnosti. Táto konkrétna má navyše zásobník pušného prachu na tri až štyri výstrely, takže za vyššie uvedeného zrýchleného nabíjania umožňuje čosi blížiace sa súvislej paľbe.

Exemplár - https://www.poulinauctions.com/very-fine-and-extremely-rare-circa-1690-cartridge-breech-loading-flintlock-magazine-primed-holster-pistol-by-the-esteemed-andreas-reinhold-andrew-dolep-of-london/

A napokon kúsok, ktorý je tak trocha na polceste k revolveru. To, čo si zvykneme predstaviť pod pojmom revolver, je výtvor Samuela Colta, ktorého prvý patentovaný model (colt paterson, 1836) mal hlaveň s vývrtmi a päťkomorový samotočivý bubnový zásobník na západku (proti točeniu v nesprávnom smere). Predchádzali mu rôzne ručne otáčané niekoľkohlavňové "koreničky" s pôvodom v luntových (zapaľovanie na tlejúci knôt) viachlavňových ojedinelých experimentoch z 15. a 16. storočia a už trochu hromadnejšie vyrábaných kresadlovkách prevažne podľa vzoru Nock, prípadne Segallas zo storočia 18. Dolep to ešte v tom 17. skúsil s takouto zadovkou vybavenou trojkomorovým zásobníkom. Keďže zásobník je spojený a hlavňou a otáčajú sa spoločne, ústie hlavne je zdobené troma listami, každým presne v línii pohľadu. Otáčanie je tak ako pri neskorších koreničkách manuálne. Exemplár - https://www.bonhams.com/auctions/13738/lot/93/

Najčastejšie spomínaná publikácia Great British Gunmakers 1540-1740 od W. Keith Neala a D.H.L. Backa vraj obsahuje hneď deväť príkladov Dolepových výtvorov a internet s aukčnými webmi a nadšeneckými blogmi za ňou nezaostáva, takže komu sa máli, môže vyraziť pátrať po ďalších.

Ja som už ale svoj zásobník vystrieľala a túto sondu do nizozemského puškárskeho umenia uzatváram.

Even as Republican members of Congress accuse Joe Biden of failing to secure the nation’s southern border, Mexico is facing a growing problem of securing its northern border. Guns from America are pouring into Mexico, arming violent drug gangs.

Mexico has tried just about everything to stop the flow of firearms from the north – passing strict gun control laws, imposing stiff penalties on traffickers, and pleading with U.S. authorities to stop the trafficking – but nothing has worked. So now it’s doing what any litigious American would do: it’s suing.

Mexico announced Wednesday it’s seeking at least $10 billion in compensation from America’s 11 major gun manufacturers for the havoc the guns have wrought south of the border. It alleges America’s gunmakers know their products are being trafficked to Mexico and are expressly marketing their weapons to Mexican criminal gangs – designing guns to be “easily modified to fire automatically” and be “readily transferable on the criminal market in Mexico.”

The deluge of firearms from the United States to Mexico – on average, more than 500 every day – is contributing to mayhem there. Killings have become a routine part of the Mexican drug trade. In Mexico’s recent midterm election campaign, 30 candidates were gunned down by criminal gangs. In 2019 alone, at least 17,000 homicides in Mexico were linked to trafficked weapons.

Yet Mexico’s lawsuit is likely to face tough going in the United States, where the easy accessibility of guns is also wreaking havoc but where gun ownership is considered a constitutional right and gun purchases are skyrocketing.

In addition, American gunmakers have erected a fortress of legal protections. In 2005, the gun lobby got congressional Republicans to enact the Protection of Lawful Commerce in Firearms Act, banning most lawsuits brought against gun manufacturers for marketing and distributing their products.

At a more basic level, American capitalism considers any market to be an opportunity to make a profit. After all, a buck is a buck (or, more precisely, 19.98 pesos, at today’s exchange rate). In America, buying and selling are hallmarks of freedom. For government to prohibit a sale is to intrude on the “free market.” For another government to bar its consumers from buying American goods is to violate “free trade.”

Alejandro Celorio, a legal advisor to Mexico’s foreign ministry, estimates the damage to the Mexican economy caused by trafficked guns to total 1.7% to 2% of Mexico’s gross domestic product. What’s left unsaid is that Mexico’s illicit drug business is also a boon to the Mexican economy, adding billions of dollars each year in foreign sales, mostly to American consumers eager to buy thousands of kilos of methamphetamines, heroin, cocaine and fentanyl each year.

Freedom of contract, it’s called. We sell them guns that kill them; they sell us drugs that kill us.

But this isn’t trade in goods. It’s trade in bads. There’s death on both sides.

The merchants of such death – American gunmakers like Glock, Smith & Wesson, Beretta USA, Barrett, Century International Arms and Colt; Mexican producers of methamphetamines, heroin, and fentanyl; and the wholesalers and traffickers connecting buyers with sellers on both sides of the border – are making piles of money. Free market ideologues will argue that as long as everyone is getting what they want, these trades are efficient. Yet vast numbers of people are dying.

The Republicans who protect gun manufacturers and who are criticizing Joe Biden for failing to secure the southern border from migrants who are desperate to come to America should take note of this tragic irony.

The flood of guns from America into Mexico is helping fuel much of the crime, violence, and corruption pushing thousands of Mexicans to seek a better life north of the border.

It’s also enabling the flow of dangerous drugs from Mexico to America that are killing hundreds of thousands of Americans, many in states and congressional districts represented by those same Republicans.

Gunmakers in the U.S. are facing intense scrutiny over how they market weapons to young consumers following the Uvalde and Buffalo shootings, in which two 18-year-old male suspects purchased semiautomatic weapons shortly before carrying out the attacks. 

Weapons like the AR-style guns used in the mass shootings are often marketed on social media through posts tailored to appeal to young adults and teens, gun control advocates and experts say. The messaging in these campaigns often seeks to portray them as tough and ready to confront home intruders and other threats.

Ruger Shareholders Vote for Study of Gunmaker’s Impact on Human Rights

Eight days after the killing of 19 children and 2 teachers Mass shooting In Yuvalde, Texas, shareholders of gun maker Sturm, Ruger resolved on Wednesday to urge companies to hire an outside company to study the impact of their business and products on human rights. Proposal made by Group of activist shareholders Persons who are members of the Interface Center for Corporate Responsibility are not…