Našla som si najjednoduchší spôsob modulácie reality, transformácie času a priestoru a splnenia snov. Mením rolu v spoločnosti, normy a pravidla správania. Formálna komunikácia a racionálnosť správania v mestskom prostredí sa stavajú nedôležitými. Nachádzam rôzne varianty k osobitné spôsoby sociálnej interakcie.

Telo je na jednej strane absolútne intímne a na druhej strane nás vkladá do sveta sociálnych vzťahov. V prostredí virtuálneho mesta však som objektom. Nahradzujem tie vzťahy, ktoré v situácie pandémie mi tak chýbajú.

Orientujem sa na minulosť, sú veci, ktoré si nedokážem prepáčiť. Som pohlbená do seba, v zúfalstve hľadám riešenie v úteku. Snažím sa si odpustiť a prosím odpustenie od ostatných.

Niekoľko mesiacov som žila v pocite menejcennosti a nenávisti voči sebe, všetko čo sa dialo som brala ako pokarhanie za to aká som. Tajne som tužila utiecť, schovať sa.