Pravicová sebareflexia, stará väčšina a nový rez
Voľby do VÚC máme takmer za sebou, takže je najvyšší čas, aby niekto vyzval pravičiarov na sebareflexiu. Opäť. Skúsil som načrtnúť, ako by tá sebareflexia mohla vyzerať.
Jediným kandidátom SDKÚ, ktorý výrazne uspel, je Pavol Frešo, ktorého čaká finále s Monikou Flašíkovou – Beňovou. Inak strana v podstate vybuchla. Či do počtu finalistov, alebo poslancov.
Logickým vyústením je vyvodenie politickej zodpovednosti vedenia, ktoré by malo zložiť funkcie a zvolať mimoriadny kongres. Po ňom by sa mal do vedenia strany bezpodmienečne dostať jediný úspešný regionálny kandidát Pavol Frešo. Oh wait..!
KDH reflexiu nepotrebuje. Ján Figeľ opäť o niekoľko konských dĺžok vyhral súťaž o najobludnejšiu floskulu volieb: „Tieto voľby treba dobre čítať. Nepreceňovať, ani nepodceňovať“, múdro uviedol. Okrem toho má KDH o 10 poslancov viac, ako v predchádzajúcom volebnom období.
Nová Väčšina – Dohoda (Daniel Lipšic)
Po totálnom debakli strednej časti strany v Bratislave by strana mala vymeniť časť podpredsedníctva a opäť aktualizovať názov. Tentokrát možno „Nová Väčšina (Daniel Lipšic) – Bez Dohody“. Celkový zisk 5 poslancov nabáda zmeniť aj prvé meno strany. Lebo NOVA sa síce novo tváriť môže, ale na prdel dostali aj ľudia, ktorých by svojho času Sulík považoval za presluhujúcich politikov.
SaS môže oslavovať. Podľa počtu poslancov prekonala Nova takmer o dvojnásobok. V Bratislave má 7 poslancov, mimo Bratislavy dvoch. Spolu 9. To je dobrý základ pre obrodu liberálnej politiky na Slovensku. Majú podiel na bratislavskom víťazstve, hoci podpredseda Galko žmurkal aj smerom k Oskarovi Dobrovodskému. Lebo to dáva zmysel.
Most uspel v Bratislave. Híd dostal na zadok v Trnave aj Nitre, lebo výrazne prehral s SMK. Logicky by teda malo iniciatívu prevziať slovenské krídlo a vymeniť Bugára, ktorého by volili aj Slováci, keby nebol Maďar. Oh wait číslo 2.
Čo z toho vyplýva? Nič. To, čo Radičová so Sulíkom rozdelili, už ani svätý Dindi nespojí. Ironicky vyznieva jedna z bratislavských antikampaní, ktorá hovorila o tom, ako Krajcer rozbíja pravicu. Hoci rozumiem posolstvu a otvorene, Krajcerovi som naozaj nefandil, ťažko rozbíjať niečo, čo je rozbité na prach a zjavne sa na tom nič v najbližšej dobe nezmení. Ešte aj Ľudovít Kaník napísal, že bude pokračovať v tom, čo robil doteraz. Komu nie je rady, tomu nie je pomoci.
Najbližším testom sú prezidentské voľby, kde pravica prejavila mimoriadne integračné schopnosti. Možno je čas začať si zvykať, že ak sa má scéna niekam pohnúť, tradičný pravoľavý rez bude niekto musieť definovať nanovo. Tak, ako to v ČR spravil Babiš.
P.S. K dramatickej koncovke by sa žiadal varovný prst s Kotlebom, ale kto ho niekedy videl, a hlavne počul živého, tomu veriť nemôže
