Frediho blog

Niekedy najlepšie akcie sú tie spontánne...

Niekedy dobré nápady prídu 2 hodinami pred uskutočnením...

Niekedy sa zoznámite len tak...

Niekedy sa zabavíte s ľuďmi, ktorí Vás neodsúdia, aj keď Vás poznajú len pár hodín...

Niekedy ráno, snáď ľudia vstanú...

ĎAKUJEM :)

Tento článok vznikol pre jeden budúci portál o vysokých školách na Slovensku. Budem veľmi rád ak ho akýmkoľvek (normálnym) spôsobom okomentujete a pridáte možno tým aj práve vy ruku k dielu, prípadne ak ho dáte zdieľať na facebooku. Za všetky Vaše ohlasy Vám vopred ďakujem.

TUKE očami Frediho

TUKE – ako jedna z kvalitnejších vysokých škôl na Slovensku (bez urážky) sa môže právom volať univerzita. Či už jej veľkosťou, areálom, učiteľmi (s rôznymi predponami, príponami), ale najmä kvalitou vzdelania je  skôr pre ľudí, ktorí vysokú školu chcú dokončiť aj preto, aby si v budúcnosti našli lepšie zamestnanie, tým pádom je aj trošku ťažšia ako niektoré iné vysoké školy.

Nachádzajú sa tú tieto fakulty: FBERG (Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií), Hútnicka, Strojnícka, Stavebná, FEI (Fakulta elektrotechniky a informatiky), Ekonomická, Umení, Letecká a Výrobných technológií v Prešove. Takže každý, kto sa aspoň čiastočne zaujíma o techniku ako takú si tu nájde to svoje. Každá z fakúlt má svoje plusy a mínusy. Z osobnej skúsenosti však viem, že prechádzka ružovou záhradou to nie je, nie len kvôli matike a fyzike, ale aj niektorým iným predmetom (ak by si niektorí z nich prenášal/a, nič si z toho nerob – nebudeš ani prvý, ani posledný). Ak sa ju rozhodneš navštevovať bude rozhodne dôležité si dávať pozor na dochádzku, odovzdané zadania a splnené zápočty v rôznych podobách. Na škole je povinná telesná výchova, avšak je fajn, že si môžeš vybrať z rôznych športov, avšak musíš si dávať pozor najmä nato, aby Ti sedela v rozvrhu a neprekrývala sa s inými hodinami, prípadne treba myslieť nato, že niektoré športy sa nachádzajú aj pri intrákoch na Jedlíkovej. Komu by však telesná aj tak nesedela v rozvrhu, je možnosť si túto telesnú spraviť na začiatku alebo na konci semestra rôznymi spôsobmi ako napr. turistickými výstupmi, lyžiarskymi a inými spôsobmi, avšak za tieto sa už niečo aj platí.

Aj keď sa jedná o technickú výšku, je tu pomerne dosť veľa pekných dievčat, ktoré sa túto školu rozhodli navštevovať, takže chalani o svoje estetické cítenie určite neprídu, avšak môže sa stať, že do triedy s Tebou nebude chodiť, žiaľ, ani jedna (najmä sa jedná o fakultu FEI), prípadne budú chodiť len jedna-dve. Chalanov riešiť nebudem, to nech zhodnotia baby v komentároch. Areál školy je pomerne veľký, takže počas návštev prednášok a cvičení spravíš niečo aj pre svoje zdravie. Väčšina študijných oddelení (fakúlt) sa nachádza priamo v hlavnej budove (nie som si istý, či všetky). Pre lenivých výborne poslúži paternoster, avšak s ním opatrne. Čo sa týka učiteľov – väčšina z nich je veľmi ústretová a veľmi radi Ti s Tvojimi problémami (čo sa týka školy samozrejme, ale občas aj mimo nej) pomôže. Pre samoštúdium, prípadne konzultácie so spolužiakmi výborne poslúži aj knižnica, ktorá je situovaná približne v strede areálu. Nachádza sa tu aj možnosť oddychu na tulivakoch, ako aj možnosť si zahrať na klavíri (poprosím hrať na ňom ak to fakt ovládaš :D ). Počítače a miesto pre vlastné notebooky sú samozrejmosťou. V knižnici sa taktiež nachádzajú prednáškové miestnosti, kde je možnosť si popočúvať aj rôzne iné prednášky z rôznych odborov. Najzaujímavejšími sa môže pýšiť AZU, kde sa môžeš naučiť rôzne praktické vedomosti (tzv. skills), ktoré sa Ti zídu nielen popri štúdiu na výške, ale najmä v osobnom a pracovnom živote. Univerzita je zapojená v projekte ERAZMUS, takže ak máte záujem sa vzdelávať čiastočne aj mimo Slovenska táto možnosť tu určite je. Taktiež tu fungujú rôzne spolky ako AIESEC, IAESTE a iné. Pre trošku viac akčných ľudí odporúčam taktiež rôzne Študentské rady či už samotnej školy alebo intráku. Riešia sa tu rôzne veci ohľadom chodu školy a tá internátna sa zaujíma najmä o dianie na intráku. Blízko školy sa nachádza Komenského park, ktorý je tiež príjemným miestom na oddych a regeneráciu, prípadne na učenie, čítanie si. Letecká fakulta je kapitola sama o sebe (nie v zlom) a tí majú školu aj intrák niekde úplne inde. Info o tejto fakulte ešte čiastočne doplním.

Strojníci majú intrák v areáli – ďalšie fakulty majú intráky na legendárnej Jedlíkovej. Na zastávku (autobusovú a železničnú) premáva pravidelne spoj 19 (od školy a ku škole). Z internátu (Jedlíkova) sa vieš dostať počas jednotlivých semestrov R4kou, prípadne rôznymi kombináciami autobusov 10,17,34 a električiek 6,9; prípadne rôznymi Rkami (pozor nie všetkými!), ktoré idú smerom na amfík. Na využívanie osobne odporúčam stránku ke.imhd.sk a taktiež odporúčam si zabezpečiť mesačník (pre študentov 10€ na mesiac (30 dní)) a môžete sa voziť po Košiciach a čiastočne aj mimo nich (ZOO, letisko) do zbláznenia.

               Čo sa týka stravovania v samotnom areáli je tu možnosť najesť sa až v troch rôznych jedálňach plus tri ďalšie stravovacie zariadenia (samozrejme čo sa týka ISICu aj s dotáciou – na dotáciu si môžete dať dokonca aj pizzu a kebab). Neďaleko knižnice sa nachádza aj Vietnamec s veľmi dobrými a výživnými porciami tu však dotácie už neplatia a platíte (celkom prijateľnú) plnú sumu. Z polievok by som určite odporučil ostrokyslú (dobrá najmä keď si rôznymi spôsobmi chorý – áno aj na opicu). Najesť sa môžeš samozrejme aj v areáli Jedlíkovej a to konkrétne na Jedlíkovej 7, kde sa nachádza ako bufet s pizzou tak aj normálna jedáleň, kde musím pochváliť usmiaty prístup kuchárky Evky. :) Ak sa tu zdržíš pár rokov a budeš normálny tak na tieto tety (ako bufet, tak aj jedáleň) len tak nezabudneš. Samozrejme verím, že v dobrom. Porcie by mohli byť samozrejme väčšie, ale žiaľ, nič nie je dokonalé. Najlepšie podniky v okolí TUKE sú podľa mňa Face Club (výborné tankové pivo a tiež pizza), T-Club (tu sa tiež zvyknú cez týždeň organizovať diskotéky) a Cambridge (bar), ktorý odporúčam predovšetkým v lete. Taktiež sa tu nachádza aj Fresh a diskont First Day, takže hladní a smädní jedinci sa určite nestratia. Bankomaty nablízku má Slovenská sporiteľňa, blízko amfíku je aj VÚBčka. Ak by som sa na niečo podstatné zabudol, dopredu sa ospravedlňujem a kľudne mi to neskôr napíš(te) v komente.

V meste (na Hlavnej) odporúčam podniky ako Nebra (Connecting People); Jekyl – výborné a najmä prijateľné ceny miešaných drinkov (obidva bary); samozrejme Beerhouse, kde si pivári určite prídu na svoje; Colloseum, kde sa hrávajú aj koncerty (tento bar však odporúčam skôr priaznivcom tvrdej gitarovej hudby, či už metalu, punku a rocku). Najväčšie koncerty sa konajú v Steel Aréne. Pre fanúšikov diskoték môžem osobne odporučiť Jedlíkovu 7 (Jedlička párty), kde býva kopa ľudí, takže odporúčam kúpiť lístky v predpredaji; Ibiza; Jazz (pre solventnejších, avšak väčšinou majú baby vstup zadara).

To je asi tak všetko, ďakujem za pozornosť. :) Prípadne názory na článok alebo nejaké vlastné odporúčania píšte kľudne do komentárov alebo napíšte článok o TUKE svojimi očami. Určite sa nestratí a náš tím (samozrejme aj ja) (dozvieš sa čoskoro) budeme len a len radi.

  Intráky Jedlíkova očami Frediho

Blog, ktorý nedostal konkrétny názov, teda aspoň zo začiatku. Jednoducho som len chcel opísať ako vidím svet ku danému dátumu. Rozhodol som sa, že aspoň raz za mesiac, prípadne čím častejšie chcem písať blogy o tom čo sa stalo v mojom živote, čo priniesol, čo odniesol, čo som sa naučil, kde som zablúdil, čo som sa naučil. Niečo ako verejný denník. Články budú zverejnené najskôr na Tumblri, predsa len to nemusí čítať každý. Hlavne nie niekto, kto by fakt nechcel a nezaujímalo ho to.

                Popravde moje blogy boli stále o tom, čo som zažil, ako som to vnímal, čo som z toho chcel odovzdať, na niečo konkrétne (ne)priamo ukázať. Písať básne je fajn, dá sa v nich skryť veľa myšlienok, nevyjadrených, možno pravdivých možno nie. Moje blogy sú však o niečom inom. Väčšina z nich sú priame myšlienky, ktoré sa možno umelcom nezdajú práve z dôvodu priamočiarosti, bežným ľuďom z dôvodu môjho kritického nazerania na svet. Niektorí sa v tom možno nájdu a niektorým možno niečo napovedia. Sú to v podstate moje spovede. Väčšina mojich blogov  tak ako môj život súvisí aj s rapom, takže Egovými slovami: „Nehnevaj sa na mňa, ale skús ma chápať,“ prípadne „Aj keď ma nepochopí nik nemienim s tým je*núť.“  

                A teraz už k veci. Posledné týždne, mesiace, možno rok a možno je to ešte dlhšia doba, sa všetko vyvíja viac než zaujímavo. Začnem niekde tam, v ten deň keď som sa spoznal s mojou terajšou priateľkou, náhodou takou veľkou aká len mohla byť. Pár mesiacov nato sa moja mama rozišla so svojim priateľom, ktorý s nami žil viac než dosť, s ktorým sme si zažili viac než dosť. Boli to zaujímavé časy. Tá kapitola je však už uzavretá. Chvála Bohu. Od vtedy však naša finančná situácia išla viac než dolu kopcom, o to viac keď som sa dostal na vysokú a vyskúšal tiež nejaké tie MLM, ktoré nevyšli tak ako som si predstavoval. Ako skúsenosť to bola dobrá, avšak najbližšie si to už minimálne 3x rozmyslím či do toho fakt pôjdem. Ale človek sa najlepšie učí z vlastných chýb, ja tiež nie som výnimka. Nič sa však nedeje náhodou, o tom ste však už určite počuli, to myslenie (či už pozitívne alebo negatívne) robí fakt veľa. Ako vedomie, tak podvedomie, ako ľudia s ktorými sa „náhodou“ stretnete, ako to o čom sa rozprávate atď. Jednoducho nič viac nevystihuje môj život, ako tetovanie, ktoré mám na ľavej ruke. Časom, niekto skôr, niekto neskôr, avšak určite zistí, aj keď to nie vždy je fér, ale jednoducho: „Všetko spolu hrá“. Áno, aj tento citát je rapový (Majk Spirit).

                Ľudia robia nesprávne rozhodnutia dennodenne. Otázka je však čo si z toho vezmú. Môžeš padnúť, buď tam ostať alebo sa pohnúť smerom ešte viac hore, ako si bol predtým.  Vo filme „The Opus“ sa niečo takéto nazýva „J curve“ (voľným prekladom by som to nazval J slučkou prípadne zákrutou). Tak ako v tomto dokumente, aj môj život zažil veľa pádov, avšak preto, aby som mohol vstať a stáť silnejšie ako predtým. Niečo takéto sa deje posledné roky neustále. Momentálne sa vidím niekde v strede toho spodného oblúka písmena J a chcem veriť tomu, že veci výjdu ako majú a zase ma to vystrelí niekde vyššie.

     Keď analyzujem problémy ľudí, stále sa snažím pochopiť ich názor na danú problematiku. Problém však osobne vidím v tom, že ľudia často vnímajú len ten svoj vlastný pohľad a ten druhý si vôbec nevážia. Možno je to presne tým tzv. egoizmom. Veľakrát sa v živote zíde to, že myslíme len na seba, avšak ako som už písal občas je dobré zmeniť uhoľ pohľadu.

    Dnes večer nato bolo dobrých pár príležitostí. Pôvodne som chcel ostať doma a písať blog o Svete práce 2013 v KE, ale chcel som si to ešte uležať v hlave a začať, vlastne už dnes, písať. Avšak, tiež som chcel po zaujímavom týždni skočiť za kamošmi a pokecať s nimi. Osobne som si to predstavoval aspoň trošku ináč. Celé zle.

    Všetci dobré poznáme vetu: „Nevážiš si to čo máš, kým to nestratíš.“ Tí čo majú partnerky/partnerov by to mali poznať najlepšie. Jednoducho vzťah sa má polievať neustále aby kvitol. Ak ho nepolievaš môže zvädnúť, ale keď ho poleješ a budeš sa mu venovať, môže zase vykvitnúť. Avšak keď to budeš robiť viackrát, kvet to už nezvládne a zhnije. Korene možno ostanú niekde v pôde, ale ten kvet pravdepodobne už nikdy nevykvitne.

    Kde ste začínali? Myslím približne tak od detstva. Z akej rodiny pochádzate? Niekto z takej, niekto z takej. Každý jeden z nás máme nejaké počiatočné podmienky. Väčšina to v živote nemá ľahké. To, ako sa človek postaví k týmto veciam, je ten hlavný rozdiel. Niekto maká, niekto kritizuje (avšak možno v živote nemakal, prípadne mu to vybavil niekto úplne iný, prípadne nato zabudol). Ak však má človek tendenciu pochopiť toho druhého (tzv EQ) tak, by to mal, dotiahnuť najďalej. Veľmi dôležitý je aj kapitál (nie len peňažný, atď), ale, osobne si myslím, že EQ je jedna z najdôležitejších vecí. Preto je fajn rešpektovať prácu iných ľudí a občas sa na nich aj usmiať, aj keď ten druhý je unavený, prípadne má dôvod byť skleslý.

    Máte domáce zvieratko? Aké? Chceli ste mať? Prečo ste ho nemali?

  Príbehy sú rôzne. Prosím Vás nepúšťajte zvieratá len tak niekam kde Vás to napadne (psy, mačky, ...). Ak z hocijakého dôvodu to zvieratko nepotrebujete tak ho darujte, prípadne odneste do nejakého rozumného útulku, ale nepúšťajte ho len tak. Ide mi srdce roztrhať keď vidím tie psy po meste, ako behajú hore dole a hľadajú niečo pod zub, prípadne pijú z bahnistej vody. Vopred ďakujem.

    Čo by ste spravili vy, keby Vám napadli priateľku, manželku, dcéru? Nechali by ste to tak alebo by ste otočili celé mesto hore nohami? Tí, ktorí sa v tom majú nájsť sa možno nájdu.

    Skúste to vidieť inými očami. Ďakujem.

Zdroje (sources):

http://img.geocaching.com/cache/large/ff0e34db-5651-4d44-9c83-e2a7ec239588.jpg

http://npchiropractic.com/wp-content/uploads/2013/07/flower-growing.jpg

http://soarinstitute.co.za/resources/EQ-vs.-IQ-brain.png?timestamp=1342376086405

http://images.wisegeek.com/bull-mastiff.jpg

http://doblelol.com/uploads/14/baby-photos-child-funny.jpg

Tento blog bol ako prvý uverejnený na mojom blogu http://krucovcin.blog.sme.sk/ ... väčšinu mojich blogov nájdete tam, hlavne tie staré. Nové budem zo začiatku dávať aj tu aj tam. A časom sa rozhodnem čo a ako ďalej. :)

O nás mladých sa zvyčajne vraví ako o budúcnosti. Budúcnosť vo všetkých smeroch. Čo naša generácia vytvorí na tom bude stáť celý budúci svet.

Naša generácia už teraz vymyslela rôzne veci, ktoré v budúcnosti určite budú fungovať a budú pre nás osožnými. Sú nimi napr. facebook, inteligentné domy, alternatívne využívanie prírodných zdrojov, atď.

Všetko sú to fajn veci, ktoré sa dajú využiť v prospech človeka, ale taktiež proti nemu. Takýmito vynálezmi si človek môže o dosť uľahčiť prácu, ale aj poriadne zlenivieť prípadne doslova zmagoriť. Pamätám sa keď ešte pár rokov dozadu facebook nebol vôbec na Slovensku rozšírený a väčšina ľudí fičala na pokeci, icq, skype a podobných programoch. Aj tieto programy nám o dosť uľahčili komunikáciu, avšak problém je v tom, že vo všetkom môže byť niečo fajn, ale na druhej strane aj niečo zlé. Nechcem kritizovať tieto veci, avšak musím sa k ním aspoň vyjadriť, lebo majú na nás obrovský dopad, či to chceme alebo nie. Je pekné, že sa vieme prihlásiť a popísať si s našimi kamarátmi, po prípade sa o nich dozvedieť niečo nové.

Problém však osobne vidím v tom, že veľa ľudí našlo vo facebooku nejakú, sám to nezviem presne pomenovať, modlu alebo niečo podobné. Príde mi dosť blbé, keď sa nejaká baba odfotí s veľkým výstrihom, len preto, aby nazbierala čo najviac likeov a tým podporila svoje ego. OK. Spraví to raz, dvakrát za mesiac, ešte sa to nejako dá zvládnuť. Ale keď vidím denno-denne minimálne 3 fotky, kde sa musí pochváliť svojím výstrihom, tak to už mi príde smiešne.

Ďalšia vec, ktorá mňa osobne vie dosť vytočiť je veta: „Nudím sa.“ a neviem koľko likeov k tomu. To myslíte fakt vážne? Máte pred sebou internet a vy sa nudíte? Je toľko zaujímavých článkov od pc, cez zdravie, rôzne iné témy a vy sa nudíte? Mňa osobne to vie maximálne vytočiť. Pošlem Vám moju domácu úlohu s parciálnymi deriváciami. Ešte stále sa nudíte? Zázrakom už nie.

Žijeme v čase neobmedzených možností. Čo si človek zaumieni a ide si za tým nemá problém to spraviť. Problém je práve v tomto prístupe a myslení. Namiesto toho, aby mladý človek niečo vymyslel, tvoril alebo sa len jednoducho vzdelával sa rozhodne byť radšej lenivý , nerobiť nič a písať statusy typu nudím sa. Nevravím, že je to s každým takto. Veľmi ma vie potešiť, keď stretnem mladého človeka v mojom veku a vie čo chce, čo spraviť preto a ide si za tým. Takých ľudí si fakt cením a uznávam.

Avšak, čo robiť, keď budúcnosť nekvitne? Možno nám chýba motivácia, nápad, myšlienka, ale neverím, že sa nenájde niečo, čo daného človeka baví. Verím v to, že každý človek sa pre niečo narodil a to má robiť. Niekoho baví robiť webstránky, niekoho maľovať nechty, niekoho baví šport. Skúste si prosím nájsť svoje nadanie alebo predmet záujmu a nechať ho v sebe kvitnúť a časom z neho, keď na ňom popracujete, môže vykvitnúť niečo fakt pekné ;)