Von z postele: nekonečný príbeh
Dostať sa niektoré dni z postele do práce/školy/obchodu môže byť často tá najťažšia vec, ktorú v ten deň človek urobí.
Nejde mi to. Často. Ale život nech je občas akokoľvek neznesiteľný je lepšie ho neprespať (treba sa o tom presviedčať).
Nastaviť si budík, ak je problém počuť ho na prvý krát, nastaviť si dva, s odlišnými zvoneniami. Existuje dosť appiek, ktoré nastavia budík podľa času, kedy človek ide do postele, reálne zaspí a kedy by chcel vstávať (Sleeptracker, Good Sleep etc). Neodkladať na ďalších 10 minút.
Nevstať hneď, pomaly rozhýbať končatiny, nájsť jednu vec, na ktorú sa oplatí tešiť (káva, jedlo, pivo s kamošmi, kino).
Žiadne smartfóny v posteli. Najhoršie čo sa človeku môže stať je začať deň online a ležmo. Cesta mhd, čakanie na autobus, alebo iné kratochvíle, keď je jediná možnosť čakať, presne na to sú smratfóny, nie do postele.
(Modré žiarenie z PC a smartfóny nielenže nevrtane poškodzujú zrak, ale naraušujú sekréciu serotonínu a melatonínu - tldr:menej radostných pocitov a spánku)-nič s obrazovkou do postele nepatrí.
Občas je lepšie si dať deň voľna, spať dobrých 7 hodín (vyskúšané, 7 hodín funguje lepšie ako 8) a užiť si voľnosť, ktorá môže prísť aj mimo víkendovú rutinu, len pocit, že človek má pred sebou deň bez nutnosti náhlenia sa alebo rutiny môže byť sám o sebe fajn, ale mať aspoň nejaký plán na deň nezaškodí. Opustiť dom je základ.
Dôležité je však vstať z postele. Aj v tento voľný deň (priama úmera, čím dlhšie v posteli, tým viac unaveno sa človek cíti) je treba nájsť motiváciu a proste urobiť niečo.
Ak nakoniec neopustíš posteľ, je to fajn, fakt. Niekedy to proste nejde, máš opicu, si unavený, si chorý, si po rozchode, smutný alebo lenivý. Načerpať sily, oddýchnuť si, zjesť v posteli raňajky, pozrieť diel seriálu (bingewatching je zlo, žiaľ). Všetko je ok, ak ťa deň v posteli pohladí na duši, je to fajn. Ak sa cítiš viac šedo, choď von, daj si lieky, ktoré máš na predpis, kúp si pizzu, ale musíš po ňu ísť osobne, otvor okno, pozri sa čo sa deje v okolí, možno niečo čo ťa postaví z postele(kino, divadlo, vernisáž,debata, premietanie, demonštrácia, workshop), začni čítať novú knihu. Pozvi niekoho na kávu , ku sebe na film. Malé veci majú relatívne veľkú silu.
Ísť spať bez alkoholu. Alkohol unavuje a deprimuje, to vieme všetci, narušuje kľudný spánok a tak ďalej. Pri antidepresívach je zakázaný akýkoľvek alkohol (nahovno, ja viem), ale existujú pivá bez alkoholu a neuveriteľne aj vína, napríklad. Abstinencia môže pomôcť pleti, pečeni a účtu(možno bude dosť peňazí na terapiu!!). A úniku zo šedej zóny. Na začiatok obmedziť jeho množstvo, dva deci vína, jedno pivo. Nesôr malé pivo a jedno deci vína. Nakoniec nealko. Okrem toho alkoholi majú začervenané opuchnuté tváre a smrdia. To je fakt.
Teplá sprcha! Nepodceňovať silu sprchy, ktorá prekrví končatiny a zátylok. Po teplej sprche, môže ísť aj krátka studená, ale nie každý deň je sviatok, však?
Teplý čaj/káva/pohár vody. Hydratovať telo a rozprúdiť metabolizmus.
Jóga, najviac klišé rada, ktorá môže najviac pomôcť. (Existujú ľudia, ktorí prisahajú na beh, ale čo tí ostatní? ) Neočakávať žiadne výrazné výkony. Krátka meditácia, predýchanie, prečistenie hlavy, sústrediť sa na hudbu a dych. Krátke cviky, ktoré nie sú náročné, ale vyžadujú sústredenie a pozornosť. Krátka meditácia a uvoľnenie svalov na konci. Urobiť si ranný rituál, všímať si pokroky.
7 hodín alebo 8 hodín spánku. Ani viac ani menej. Ideálna doba na nápravu škôd, ktoré sa v ten deň stali. Brať spánok ako reset všetkého zla, ktoré sa cez deň v hlave nahromadí a nechce von. Oddeliť deň od dňa. Dať si šancu na oddych a nový deň.
Rána bývajú najhoršie, smútok akoby nemal dno, neexistujúca motivácia. Telo je neposlúcha ako pri spánkovej paralýze. Takýchto rán bude veľa veľa, alebo aj nie. Treba ich prežiť. Predtým než vstaneš si prečítaj stránku knihy, alebo pusť hudbu. Zatvoriť oči a nájsť aspoň jeden svetlý bod dňa. Raz musí prísť lepšie obdobie!
(Ja niektoré rána nechcem.Vstať, žiť, niekoho vidieť. Potichu počkám kým dotečú slzy a snažím sa vstať, alebo prežiť, dýchať, počítať do desať, zabaviť mozog kým on smutní. Nie vždy sa to darí. Ale občas stačí chcieť. Viesť život tak spontánne ako kedysi, pozorovať ľudí, venčiť psov, čítať si noviny, viesť zmysluplnú konverzáciu, pamätať si veci, učiť sa niečo nové, mať dôvody na bdelosť. Neprežívať zo dňa na deň.)
Šedá zóna je len obdobie, nie doživotie. Vyhľadaj pomoc, navštív doktora, psychológa, hovor s niekým. Požiadaj o pomoc. Je nás veľa, aj keď o tom nehovoríme. Najdôležitejšie je prežiť, ostatné sú len detaily (mostly).