#slovnesky

"máš nejaký program na večer? "

"pizza, víno, pukance a kniha od Santina."

"zabudni. ideme do mesta!"

"NOPE!"

Zavreté dvere a ďalší nudný piatkový večer. Ak sa čítanie knihy v izbe za zatvorenými dvere dá nazvať nudným. Pre mňa je to oddych.

práve som sa sťahoval od rodičov. Väčšina ľudí si myslí že som to mal urobiť už skôr keďže mám 27 rokov, ale doteraz som necítil nutkanie vyletieť z domu. Prečo by som to robil? neplánoval som a ani si neplánujem založiť rodinu. Čo rodinu? Veď si neviem predstaviť ani že by som mal priateľa. Platiť si sám podnájom sa veľmi nedá s príjmom o trocha vyšším ako minimálna mzda. Inzeráty na nete v kategórii "Hľadám spolubývajúceho"som prezeral asi tak dva týždne keď mi padol do oka jeden inzerát. Štyria chalani hľadali spolubývajúceho do trojizbového bytu. Prišlo mi divné načo si hľadajú ďalšieho spolubývajúceho ale aj tak som im napísal ,no nedúfal som že sa mi ozvú. Toto by mohla byť príležitosť ako spoznať nových ľudí keďže som roky bez priateľov.

Na odpoveď so nemusel dlho čakať. V odpovedi sa zmienili o tom čo som si aj myslel, že sú to dva páry. Všetci štyria sú tanečníci, väčšinou pracujú na rovnakých projektoch, lepšie povedané vystupujú s tými istými umelcami. S platením podnájmu problém nemajú, iba veľa cestujú vďaka robote a potrebujú niekoho kto by dával pozor na byt kým nie sú doma.

Na obhliadku bytu som šiel hneď na druhý deň a zamiloval som si ho. Pri prehliadke bol prítomní iba jeden z chalanov no to mi nevadilo. Cez víkend som sa k nim nasťahoval keďže už o pár dní po mojom sťahovaní odchádzali na pracovnú cestu.

Bývať s chalani nie je najhoršie, aj keď na začiatku som si myslel. Môj status samotára sa po prisťahovaní nielenže nezmenil, ale ešte viac som sa do seba uzatvoril. Bývať s dvomi pármi nie je najlepšie pre introverta a človeka čo si o sebe myslí len to najhoršie. Horšie je keď ostatní sú extroverti a skoro nikdy netrávia čas doma. Narozdiel od nich mám nudnú robotu a nechodím nikde. Stačí mi kniha a mám o zábavu postarané.

Chalanov som nevidel už skoro dva mesiace a inokedy by som bol rád že sú späť, no dnes nie. Ráno som vstával skoro kvôli návšteve urológa. Ešte stále nechápem kde som prechladol, no poviem vám, zápal prostaty je sviňa. Návšteva lekára ma vyviedla z rutiny ktorou žijem zopár rokov. týždeň pre mňa pozostáva z roboty a mojej izby. Víkendy som väčšinou zatvorený vo svojej izbe s knihou alebo notebookom. Neide o to že nemám rád zmeny, ale to stačí raz za 2-3 roky.

"Chýbal si nám"s úsmevom začal Maroš hneď ako som vošiel do bytu.

"Nikto nevie spraviť takú kávu ako ty" pridal sa Erik. Pleskol som ho po hlave a tiež ho objal.

Viktor s Adamom boli rozvalený na gauči pred telkou.

"Ako dlho vás musím doma strpieť?" spýtal som sa. Iní by sa asi nahnevali na mňa, no chalani ma už poznajú a sú zvynuknutí

"To nás už vyháňaš?" so zdvyhnutím obočím si ma premeriaval Viktor.

"Možno čaká návštevu." dodal Adam.

"Prezraď kto to je. Poznáme ho?"

"Odkiaľ je?"

"Koľko má rokov?" otázky lietali zo všetkých strán.

"HA HA HA. Vážne si myslíte po roku čo bývame spolu, že sem priveziem niekoho? Pred svadbou žiaden sex. Už ste nato zabudli?" odpovedal som jednou zo svojich otrepaných odpovedí.

"Nikto tu nehovoril o sexe. Každý len o tom čo mu chýba, či ako to zvykneš hovoriť." rýpol si do mňa Erik.

"Budem vo svojej izbe." prehodil som cez plece.

"Na posteli nájdeš veci ktoré oblečieš na večer."

"Máte dojem že si nedokážem sám vybrať tepláky?" doteraz sa nestalo aby mi chodili do izby, alebo som si to iba nevšimol. Stále ma volali von a aj dnes som čakal či to príde. Dokedy môže niekto človek odmietať pozvania? "Už mám plán na večer" tvrdohlavosť mi nedala aby som sa im podvolil.

"Akú pizzu chceš? Objednáme ju kým sa pripravíš. Potom sa najeme a hurá do mesta." šepkal mi Viktor do ucha. Prepadol ma zozadu predtým ako som stihol vojsť do izby.