#slovaklanguage

Stojím v priestore pre vozíčkarov V buse prechádzajúcom popri stromoch, Cez ktoré prerážajú slnečné lúče, Priamo do mojích očí Sťa záblesky z hlavne revolveru, A v hlave cítim ostrú bodavú bolesť, Nedostatok kofeinu, nikotínu, serotonínu Alebo aj spánku, Pár dni som nespal tak ako zvyčajne, Stále som mal pocit, Že som obklopený nejakými zlými vlnami okolo mňa, Bus pomaly zastavuje a dnu nastupuje postarší Róm S plnou taškou v jednej ruke A s barlou v tej druhej Ľudia vstávajú a odchádzajú ďalej do iných časti Busu, aby neboli pri ňom No ja ostávam na svojom mieste, pretože cítim niečo zvláštne, Vidím na jeho tvári smútok, bolesť, Pozrel sa na mňa a opýtal sa, či mám cigaretu, Chvíľu som premýšlal no potom povedal, Že bol na nákup kúpit jedlo a nejaké veci, Mal tam kopu ovocia a zeleniny A že na cigarety úplne zabudol, Pomyslel som si, že to vážne nieje nejaký bezdomovec, Čo uprednostní čučo pred vlastnou existenciou A tak som vytiahol krabičku, Posledné tri Davidoffky A tak som mu ju dal celú, Veď si kúpim ďalšie A on sa na mňa pousmial a poďakoval, Úprimný úsmev z úprimného srdca, Opýtal sa ma ako sa mi darí A som mu odpovedal, Že to ide, ale že už mám 20, A že život ide príliš rýchlo, Že to nestíham vnímať a uvedomovať si A on mi odpovedal, že si mám mladosť užívať, Pretože už ju neprežijem znova A dodal, že už vystupuje A tak som mu poďakoval za radu Usmial sa naňho a úsmev mi opätoval, Zaželal mi pekný deň a poďakoval mi O 2 zastávky som vysúpil aj ja Nadýchol sa čistého vzduchu Konečne preč od zlých vibrácií No niekoľko ľudí z toho busu vystúpilo tiež