Záchodová chvíľka poézie

Viem, že si to nikdy neprečítaš, no možno budeš vo vnútri cítiť, že ti chcem niečo odkázať. To čo sa stalo pred 2 rokmi so mnou dosť otriaslo. Áno viem, že je to hlavne mojou vinou, čo sa stalo, no nie je to len moja vina. Je to vina nás oboch. Nie nechcem ti teraz niečo vyčítať, to vôbec, no je to veľká škoda. Poznali sme sa od detstva. Už na prvom stupni na základke si sa mi páčila, no potom si odišla do Írska a ostal som tu bez teba. Potom sa ku mne o pár rokov dostalo, že si späť a že nastupuješ na moju školu a ja som bol celý bez seba. Bolo super, keď som ťa mohol znova vidieť, počuť a baviť sa s tebou. Po čase som začal doliezať a začalo sa všade medzi ostatnými hovoriť, že spolu chodíme a tebe to vadilo, tak si sa so mnou prestala baviť. Dlho som ťa odprosoval no po desiatkach neúspešnych pokusov sa mi podarilo od teba dostať, že sa so mnou začneš baviť až cez letné prázdniny. Tie začali a kontakt som na teba nemal. Ani vonku som ťa nikde nevidel. Na začiatku školského roka som sa dozvedel, že si naspäť v Írsku. Odišla si bez rozlúčky. Dosť ma to zlomilo a bolelo. Po troch rokoch som od spolužiaka dostal tvoj Skype a ozval sa ti. Odpísala si a začali sme si písať. Zistil som, že si ma chcela kontaktovať, no nemala si ako. O dva roky si došla cez letné prázdniny a dozvedel som sa, že si zadaná, a že je to chlapík z LM a tak sme raz šli všetci traja von. Bol som rád, že ťa vidím, ale tak trochu som naňho žiarlil. No dobre dosť veľmi, najmä ak ste si dali predomnou pusu alebo sa držali za ruky. Ale prial som vám to. Vždy ak niekoho milujete, ale on vás nie a chodí s niekym iným tak mu to prajete, aby bol štastný. A tak si prišla zase o rok cez leto. Urobila si jednu obrovskú blbosť, no človek sa vždy uči. Mala si výčitky a som ti bol oporou počas celej doby. Hah pamätám si, že sme boli von za starou školou, kde sme sa prvykrát videli a si ma naháňala s perom a chcela si mi na prst nakresliť smajlíka no ja som nechcel. Zobral som ti pero a ty si ma tresla kabelkou po hlave. Mala si v nej snáď tehly, pero si mi zobrala, nakreslila smajlíka na prst a perom si na stenu nakreslila "graffity" s tým, že si to môžem pozrieť, až keď odídeš. Keď si odišla zo SR tak som tam hneď šiel a tam bolo obrovské srdce a v ňom "V+D= BFF". Doteraz mám fotku toho odloženú v mobile a aj na cloude. Bol som úplne štastný. Na ďalší rok si prišla ale dosť dlho trvalo, kým sme mohli ísť von. Boli sme s tvojim bratom, babkou a ešte s jedným ujom v lanovom centre. Tam si mi povedala, že to je posledný krát, čo si na SR a ja som hrozne spanikáril, že ťa už neuvidím. Začal som ťa každý deň volať von, no nemala si veľmi čas. Po pár dňoch ťa to začalo otravovať a sme sa pohádali. Uvedomil som si, že som jednal v skrate a tak som sa ti bol na druhý deň ospravedlniť a povedal som ti, že by mi bolo veľmi ľúto, ak by si odiša bez rozlúčky a povedal som ti, čo k tebe cítim. Povedala si, že vzťah nebude možný a ja som s tým súhlasil a ostali sme kamaráti. Ešte v ten deň si mi napísala, že isto sme kamaráti a že sa nič nezmenilo. A odvtedy si ma ignorovala. Niekoľko dní som bol veľmi naštvaný a chodil som k tebe a zvonil ti pri dverách, vyvolaval ti, písal SMS. No nič, žiadna odpoveď. Jedného dňa si mi odpísala na spravu a vyčítala mi, že veľmi doliezam, otravujem ťa a že je to veľmi ubohé. Niekoľko krát som sa za to ospravedlnil no nepomohlo to. Naše kamarátstvo skončilo. Len kvôli strachu, že ťa stratím a mojej povahe. Jediné, čo mi napíšeš je "ďakujem" ak ti zaželám k narodeninám, meninám alebo na Vianoce. Čo už, idem ďalej, ale už bez teba. Hovorí sa, že ak kamarátstvo trvá dlhšie ako 7 rokov, tak je na celý život. Naše trvalo ak dobre počítam 11 či 12 rokov. Ale už nieje na celý život. Nevadí, idem ďalej...dal by som čokoľvek aspoň za jedno tvoje hrejivé objatie.

Stojím v priestore pre vozíčkarov V buse prechádzajúcom popri stromoch, Cez ktoré prerážajú slnečné lúče, Priamo do mojích očí Sťa záblesky z hlavne revolveru, A v hlave cítim ostrú bodavú bolesť, Nedostatok kofeinu, nikotínu, serotonínu Alebo aj spánku, Pár dni som nespal tak ako zvyčajne, Stále som mal pocit, Že som obklopený nejakými zlými vlnami okolo mňa, Bus pomaly zastavuje a dnu nastupuje postarší Róm S plnou taškou v jednej ruke A s barlou v tej druhej Ľudia vstávajú a odchádzajú ďalej do iných časti Busu, aby neboli pri ňom No ja ostávam na svojom mieste, pretože cítim niečo zvláštne, Vidím na jeho tvári smútok, bolesť, Pozrel sa na mňa a opýtal sa, či mám cigaretu, Chvíľu som premýšlal no potom povedal, Že bol na nákup kúpit jedlo a nejaké veci, Mal tam kopu ovocia a zeleniny A že na cigarety úplne zabudol, Pomyslel som si, že to vážne nieje nejaký bezdomovec, Čo uprednostní čučo pred vlastnou existenciou A tak som vytiahol krabičku, Posledné tri Davidoffky A tak som mu ju dal celú, Veď si kúpim ďalšie A on sa na mňa pousmial a poďakoval, Úprimný úsmev z úprimného srdca, Opýtal sa ma ako sa mi darí A som mu odpovedal, Že to ide, ale že už mám 20, A že život ide príliš rýchlo, Že to nestíham vnímať a uvedomovať si A on mi odpovedal, že si mám mladosť užívať, Pretože už ju neprežijem znova A dodal, že už vystupuje A tak som mu poďakoval za radu Usmial sa naňho a úsmev mi opätoval, Zaželal mi pekný deň a poďakoval mi O 2 zastávky som vysúpil aj ja Nadýchol sa čistého vzduchu Konečne preč od zlých vibrácií No niekoľko ľudí z toho busu vystúpilo tiež

V noci počas Sprchovania Stojím a píšem Tvoje iniciály Na zarosené sklo A spomínam, Ako sme tam Stáli spolu, Jedno telo, Jedna myseľ, Jedna duša, My dvaja spojený v jedno

Vstávať skoro ráno, ešte pred úsvitom slnka, trepať sa do práce ešte so zalepenými očami, len kvôli peniazom, aby sme mohli prežiť. Len preto, že niekto vymyslel peniaze, nájom, dane a podobné kokotiny, ktoré musí bežný pleb platiť. Na to, aby mohol zaplatiť veci, na ktoré vôbec nemá, len preto lebo žijeme v takomto systéme. Keby nebolo peňazí tak veľa z nás ani neprežije. Ono by to bolo fajn keby to bolo fér, lenže život nie je nikdy fér. Človek sa morduje v bani, bojuje tam o vlastný život a dostane biednu almužnu, zatiaľ čo nejaký kokot sedí na riti, hrá sa s mobilom, poprípade kreslí piče na papier, dostáva tisíce a ešte mu to je málo. Žijeme v chorom systéme, vytvorenom chorými ľudmi, ktorý je riadený ešte viac chorejšími ľudmi. No môžeme si za to aj my. Ideme do volieb a veríme kandidátom, že splnia to či ono... No splnia akurát veľké hovno. No je yo nákazlivé, tá moc, nehovor, že keby si sa k nej dostal aj ty tak že by si nebol taký aj ty. Ale čo s tým? Asi nič. Bude trvať tisícročia, kým prebudujeme tento systém. Niektorí hovoria, že treba zvrhnúť vládu, no ako to poväčsinou dopadlo? Z republiky sa stala diktatúra a už si si nemohol ani prdnúť bez toho aby to nevedeli tí čo sedia hore a smejú sa, ako ich poslušne počúvame. Tak ako raz povedal Buk, keď už chcete urobiť prevrat, urobte to tak, aby nebolo ešte horšie, aby sme ešte viac nepičovali, na pičoviny vymyslené kokotmi niekde hore v spičetej vláde. Čo som chcel týmto povedať už neviem...asi len to, že všetko je hlboko v piči a tak ľahko sa z nej asi nedostaneme...

Vždy, keď ťa objímem A ucítim tvoj parfém, Pripomenieš mi Chardonnay, Nie preto, žeby bol z hrozna Alebo mal hroznovú arómu, Či štipku alkoholu v sebe, No preto, že milujem jeho Vôňu, jeho chuť a vtedy Začnem myslieť na tvoje Vhlké pery, ako sa stretávajú s tými Mojími, na tvoje ňadrá a jemné malé bradavky, Ako sa k ním blížim Dravo no zároveň jemne, nežne A ty ležíš vo svojom bielom negližé A ja pomaly mierim nadol A ty jemne vdycháš, zarývaš svoje prsty do matraca A ja mierim opäť nadol, k tomu miestu, Miestu tvojej rozkoše, Zvieraš mi stehnami hlavu, A kričíš, že takto to chceš zakaždým a že to miluješ, Tak ako ja tvoju vôňu, A tvoju husiu kožu, Ako Chardonney naliate v poháry, Na stole, neďaleko tvojho parfému, A ja mám stále hlavu zovretú tvojími stehnami, A ty stále vzdycháš, nežne vzlikáš, A sused kričí a prosí nás, aby sme boli potichšie, No ty vzdycháš a vzdycháš čoraz hlasnejšie, A moje ústa sa plnia jemným Chardonnay

Falošná tvár, Falošný úsmev, Pretvárka, Existuje ešte úprimnosť? Milý úsmev, No stačí sa im pozrieť do oči, Keď prechádzaš okolo nich A ked sa vaše pohľady stretnú, Uvidíš, ako práve utekajú do Kuchyne po veľký vykosťovací nôž A bodajú ťa ním medzi rebrá, Priamo do srdca 12x, Presne toľko krát, Koľko bolo apoštolov pri Ježišovi V deň Poslednej večere Spolu so zradným Judášom Možno sa čuduješ, Prečo ťa občas pichne pri srdci, No vedz , že ak nemajú Nič iné na práci, Neležia na gauči a nevymývajú si mozgy telkou, Nesexujú spolu alebo neutrácajú svoj drahocenný čas, Tak berú zo skrine woodoo bábiku s tvojoú tvárou A pichajú doň špedlíkmi, ihlami či jedovatými dýkami, Kým bábika nieje zničena na kusy Presne tak ako aj tvoje telo A tak radšej hľadím pri chôdzi na chodník A ak aj do niekoho niekde vrazím, Tak to neriešim, Lebo aj za ich slovíčkom "Pardon, prepáčte" Sa skýva faloš a nenávisť