Občas je naozaj príliš ťažké popísať, aké to je keď Vás zradí najlepší priateľ…
O to horšie sa s tým zmierujete v prípade, že je ten človek súčasťou jeho vlastnej rodiny.
Nechápem, ako si ma mohla opustiť!
Bola si mojou rodinou!!!
Mojou pokrvnou sestrou a najlepším priateľom!
Prečo si to, pre Boha, spravila???
Prisahala si na naše priateľstvo, i na naše sesterstvo- prisahala si na nás.
A o dva dni na to si svoj sľub porušila. Bez nátlaku či zjavného dôvodu- proste len tak, z vlastnej vôle.
Bolo to kruté vytriezvenie, no možno bolo naozaj potrebné…
Len pred pár dňami mi vytýkali moju “nedôverčivosť voči svetu” a ty si o tom vedela. No ako mám veriť cudzím, keď nemôžem veriť ani mne najbližšiemu človeku?!?
To predsa nedáva žiadny zmysel!
Snáď sa raz rozhodnem veriť niekomu
a možno i svetu celému,
no už nikdy viac, drahá moja,
nikdy už nebudem sestra tvoja,
veriť ti už neviem, ty zradkyňa,
čo zradou moje srdce pretína….
My dve proti svetu?
Nikdy viac… :(
