#goticka cesta

Malé Teriakovce

V kostole v Malých Teriakovciach majú krásny drevený kazetový strop, jeho najstaršia časť pochádza ešte zo 16. storočia. Ako vidieť, my sme ho nevideli.

Žíp

Kalvínsky kostol v Žípe si pamätám ako ten s bosými nohami. Pri pohľade na to málo, čo ostalo (zrejme) z apoštolov, ma oziabalo aj za nich. 

Štítnik

Štítnik a najmä jeho kostol to je zážitok. 

Podľa kilometrov to vyzerá, že ďalej už nič nie je, že tu končí svet. A potom jeden krok do studeného kostola, do iného, veľmi starého sveta, čo sa tu akosi zasekol. Tlmený šum ulice, aj keď nie zrovna rušnej, vlhké šero, z ktorého onedlho vystúpia obrazy tak vzdialené dobe GPS a wifi (bez ktorých by sem človek hádam už ani netrafil), ako je ďaleko do čias, ked boli vizuálnym pokrokom miestne maľované biblické príbehy.

Veľa kubíkov vody pretieklo dolu Štítnikom od dôb najväčšej slávy tohto kraja, keď boli tunajšími pánmi Bebekovci. Ich rodový kostol dnes dokazuje podstatne vyblednejšie, ošumelejšie a zaprášenejšie, že v stredoveku sa tu pohybovali iní páni. Jedného takého by som si tu a teraz vedela predstaviť zbožne kľačať pred oltárom. Keď už aj nekľačí, aspoň leží, odpočíva už na furt.

Nástenné maľby v interiéri sa zachovali v unikátnom rozsahu. Zaujímavým je napríklad príbeh o sv. Staroste, ktorej narástla brada, aby zabránila otcovým plánom s jej vydajom. Otca tento nevídaný kúsok nezaskočil a svoju atraktívnu dcéru dal zo samej rodičovskej lásky ukrižovať.

V kostole je tiež organ, údajne najstarší v strednej Európe, niekoľko epitafov, historický mobiliár a bohoslužobný riad, pre ktorý by tu radi vytvorili múzeum, porozprával nám miestny mladý farár, ktorý si za svoje fundované vedomosti, ochotu (vpustil nás po otváracích hodinách a nepustil nás preč ďalšiu hodinu) a prácu na poli neduchovnom zaslúži metál.

A v miestnej večierke majú výber vifoniek väčší ako v najväčšom Tescu v okrese.

Kameňany

Obec Kameňany nepatrí k top destináciám na Gemeri. Leží v okrese Revúca známom vysokou nezamestnanosťou. Deprimujúcejšie ako Kameňany boli v okolí už len Nandraž a Rimavská Seč. Malebnými by ste ich nenazvali.

Evanjelický kostol stojí v strede dediny, je obkolesený rozpadajúcimi sa domami. Pod barokovou vežou kostola posedávali mladí Rómovia, jednohlasne nás pozdravili Dobrý deň. Neviem, či nás viac prekvapilo, že nás pozdravili alebo fakt, že to bolo v týchto končinách neobvykle po slovensky. 

Kostol sa nepoužíva, v lodi sú naskladané lavice, dosky, rúry a vôbec kadečo. Prácu reštaurátorov zhrnul kostolník vetou prídu na dva týždne, urobia meter štvorcový, vezmú desať tisíc a rok o nich nepočuť. Horlivo nám však vysvetľoval, koho a čo znázorňujú odkryté fragmenty malieb v presbytériu, vzal nás na emporu, kde sa na stene lode nachádzajú mladšie maľby s mariánskou tematikou. Aj človek s povestným pozorným okom má problémy. Ani sa tým reštaurátorom nečudujem, že tam dlhšie nevydržia.

Zaujímavým detailom sú pastiglie. Na Slovensku sa tento plastický spôsob zdobenia svätožiary vtláčaním ornamentov do vlhkej vrstvy omietky nevyskytuje často. Tak predsa je ten Gemer slovenským Toskánskom!

Kraskovo

Ak ste už raz merali cestu na Gemer, Kraskovo neradno obísť. Evanjelický kostol sa nachádza na vyvýšenine na okraji dediny. Skrýva sa však za stromami, bacha aby ste ho neminuli.

Kostol si zachoval stredoveký charakter, do interiéru preniká málo svetla, vonia starinou a je v ňom aj v horúcom lete príjemne chladná klíma. Hneď vám padnú do očí nástenné maľby v lodi, víťaznom oblúku a v presbytériu. I pre laika neklamný to znak návratu o pár storočí späť. Dve mladé slečny, ktoré nám prišli odomknúť, razom stíchli a nechali nás kochať sa.

Na Gemeri je častým motívom malieb legenda sv. Ladislava, všeobecne populárna v stredovekom Uhorsku. Viac ako posledná scéna, kde unavený Ladislav odpočíva v lone zachránenej dievčiny a ktorou sa zároveň uzatvára tento cyklus na severnej stene kraskovského kostola, ma však tentokrát zaujali ťavy z Klaňania troch kráľov so svojimi nebezpečne vyzerajúcimi ostnatými hrbmi.