#gemer

Obec Čučma sa nachádza cca. 3 km severne od mesta Rožňava. V okolí obce nájdeme množstvo starých háld, kde sa aj dodnes dajú nájsť nejaké minerály. V tomto príspevku by som zhrnul históriu baníctva v tejto obci a v ďalšom príspevku popíšem tú lokalitu, kde je veľká pravdepodobnosť nálezu.

História baníctva v Čučme

Prvými osídlencami obce boli baníci nemeckého pôvodu, čo potvrdzuje aj názov obce z roku 1548: CHUCHON, CHUCHUN. Obec mala kvalitných banských robotníkov, ktorí mali povolenie na vyhľadávanie, spracovávanie a ťažbu kovov. Vyhľadávanie a dobývanie rúd v Čučme bolo od počiatku baníctva do raného stredoveku povrchové a od 13. storočia sa začalo hlbinné dobývanie. Najčastejším banským dielom na overenie a otvorenie žíl boli štôlne a šachtice, razené z povrchu priamo na rudné ložisko. Pri razení baníci používali kladivo a želiezko. Získaná ruda sa nakladala ručne do drevených vozíkov, ktorými sa ruda vyvážala na povrch po drevenej trati bez použitia klincov. V stredoveku mal najväčší význam výskyt zlatých, strieborných a medených rúd. Neskôr sa doluje železná ruda, ktorá patrila k najkvalitnejším v Uhorsku. Od 17. storočia sa začala ťažba antimónových rúd ako prvá na území Slovenska. Rozvoj prác nastal najmä v rokoch 1830 – 1850. Ťažba bola stále vysoká aj okolo roku 1915 a oblasť slovenskej časti Karpát bola v tom čase v ťažbe antimónových rúd na treťom mieste na svete. V 19. storočí sa začala aj ťažba mangánovej rudy. Rokom 1952 sa pre nerentabilnosť ťažba skončila, v ďalších rokoch bola v prevádzke už len flotačná úpravňa.

Opustené ložisko mangánových rúd sa nachádza v zalesnenom horskom teréne asi 2 km od obce na západných svahoch Strednej hory. Toto ložisko bolo v 19. storočí otvorené povrchovo a dvoma krátkymi štôlňami do hĺbky niekoľko desiatok metrov. Do 1. svetovej vojny tu bolo vyťažené niekoľko tisíc ton mangánovej rudy. Po dlhšej prestávke sa v rokoch 1939-1944 krátko dolovala spoločnosť Rima, ktorá vyťažila 4,7 t karbonáto-silikátových Mn rúd (tento materiál obsahoval 43-47 % Mn a vedľa toho 33-38 % SiO2).

Zdroj:

www.ciernediery.sk/banictvo-v-cucme/ Petr Pauliš - Rudolf Ďuďa: Nejzajímavejší mineralogická naleziště Slovenska www.obeccucma.sk