#banictvo

Dobšiná je mesto nachádzajúce sa 22 km severozápadne od mesta Rožňava. Rudný revír Dobšiná je lokalizovaná v Slovenskom rudohorí, kde zaberá katastrálne územie mesta, ale z časti zasahuje aj do územia okolitých obcí (Vyšná Slaná, Rejdová).

Mineralizácia v okolí Dobšinej je mimoriadne pestrá. Dobšiná je najznámejším Ni-Co ložiskom na Slovensku, v okolí sa vyskytujú aj iné typy zrudnenia, ako napr. sideritové žily, žily s ortuťovou mineralizáciou, serpentinity, kontaktná mineralizácia, atď. Vďaka tejto mineralogickej rôznorodosti sa rozvinulo baníctvo v tejto oblasti, ktoré trvalo takmer 1000 rokov. 

Už pred pádom Tatárov (1241-1242) sa tu ťažili železné a medené rudy. Prvá písomná zmienka o dolovaní však pochádza až z roku 1243, kedy na uhorskom tróne sedel kráľ Béla IV. 

Medené (Cu) rudy

Začiatky ťažby medených rúd siahajú do obdobia spred 15. storočia, pretože už vtedy sa spomínajú staré opustené bane na Zembergu a Schwarzembergu. V 14. storočí sa ťažili medené rudy z oxidačných zón, miestami sa ťažilo aj striebro (Windzog, Michaeli, Peckenberg). Zdrojom Cu rúd bola predovšetkým Nebeská žila, ktorá bola dobývaná až 100 m hlbokou šachtou, na ktorej v 18. storočí pracovali okolo 200 horníkov. Hlavnými ťaženými minerálmi boli chalkopyrit a tetraedrit. Na začiatku 20. storočia bola zatopená vodou. Postupne klesala ťažba medených rúd a po 1 svetovej vojne bola aj ukončená. V poslednom roku ťažby (1918, prevádzkovateľom boli Dobšinské medenorudné závody) na bani Hirschkohlung bolo vyťažené 1156 t medenej rudy, z ktorej bolo v zastaralej medenej huty vyrobené 191 t medeného kameňa, ktorý obsahoval 35 % medi. Po skončení 1 svetovej vojny boli pokusy o obnovení ťažby, žiaľ bez úspechov. Zaujímavosťou je, že na ložisku Hirschkohlung boli určitú dobu ťažené aj minerály bizmutu. 

Železné (Fe) rudy

Od 18. storočia sa zintenzívnila ťažba železných rúd mnohými povrchovými lomami na severnom okraji obce. Z týchto rúd sa vyrábal veľmi kvalitný oceľ. Medzi rokmi 1830-1913 bol významným podnikateľom knieža Coburg, patrila mu ťažba v povrchových lomoch (Altenberg-Starý vrch, Biengarten-Včelínec, atď). V roku 1897 bola postavená lanovka na dopravu rudy z Dobšinej do Mlyniek. Celková dĺžka lanovky bola 11,7 km. Od roku 1918 sa v dobšinskom revíre ťažili iba Fe-rudy. Z rozsiahlych sideritových telies bol vyťažený okolo 15 miliónov t sideritu. Ťažba bola ukončená v roku 1969.

Niklové a kobaltové (Ni-Co) rudy

V roku 1780 sa začali v Dobšinej ťažiť aj rudy niklu a kobaltu, na ich význam upozornil Johann Gottlieb Schön. Hlavný záujem bol o minerály kobaltu. Dovtedy boli tieto minerály nepotrebné, vysypali ich na okolité haldy, pretože negatívne ovplyvňovali spracovanie medených rúd. Dobšiná sa stala prvou lokalitou na Slovensku, kde rudy Co začali vyhľadávať a ťažiť. Rozkvet nastal v 19. storočí a Dobšiná sa stala najväčším producentom týchto rúd v Európe. V rokoch 1840-1880 vyťažilo sa až 26 000 t rudy, z ktorej sa získalo 1000 t niklu a menšie množstvo kobaltu. Najväčšia ťažba bola v rokoch 1860 až 1873, kedy sa začali v Nemecku raziť niklové mince. V tej dobe pracovali na doloch až 550 horníkov. Kobalt sa využíval aj na prípravu modrého pigmentu.  Koncom 19. storočia po objavení nových veľkých ložísk vo svete, ťažba postupne upadala, až v roku 1897 bola definitívne skončená. Novšie geologické prieskumy v rokoch 1951-1962 a 1988-1992 nepriniesli pozitívne výsledky. 

Ortuťové (Hg) rudy

V okolí Dobšinej sa ťažili aj ortuťové rudy v menšom množstve pri osade Čuntava. Ťažba skončila v polovici 18. storočia. V roku 1914 na lokalite Včelínec sa ťažili arzénové rudy.

Serpentinit

Na severnom okraji mesta, na severozápadných svahoch vrchu Teliatko (Kälbel), sa nachádza veľké teleso serpentinitov, objavené pred vyše 200 rokmi. Prvé prieskumné práce boli robené v roku 1723. Koncom 19. storočia bola Dobšiná jediným ložiskom azbestu kde sa ťažilo v Rakúsko-Uhorskej monarchii. V roku 1920 ložisko prevzal Rotschildov koncern. V roku 1925 bola postavená prvá úpravňa azbestu. Intenzívna ťažba bola v druhej polovici 20. storočia (až 90 000 t serpentinitu). V rokoch 1954-1956 bol urobený na ložisku geologický prieskum, ťažba bola definitívne ukončená v roku 1999. 

Zaujímavosť z roku 2017

V roku 2017 mala austrálska spolocnosť zámer obnoviť ťažbu kobaltu v Dobšinej, pretože prieskum oblasti na kobaltové rudy priniesol pozitívny výsledok. V dôsledku nízkej ceny kobaltu na trhu však spoločnosť ustúpila od svojho zámeru a ťaženie sa nezačalo. Zanechali otvorenú baňu, ktorú žial začali navštevovať ľudia, ktorí touto cestou chceli zbohatnúť. Je mimoriadne nebezpečné urobiť niečo také, pretože okrem možných závalov tam hrozí aj nedostatok kyslíka. Dnes je už vchod bane zasypaná a do vnútra sa nedá dostať.

Použitá literatúra:

Petr Pauliš - Rudolf Ďuďa: Nejzajímavejší mineralogická naleziště Slovenska

Rudolf Ďuďa - Petr Pauliš: Minerály striebra a ich lokality v Slovenskej republike, diel 2.

Túto haldu som navštívil zatiaľ 2krát. Prvýkrát som tam bol v júli 2018 a druhýkrát v minulom lete. Keď porovnám stav haldy v jednom a v druhom roku, tak musím povedať, že šanca nálezu je čoraz menšia. Halda postupne zarastá, šanca nájsť niečo pekné na povrchu je malá (ale nie nemožná), preto odporúčam kopať. 

Opis lokality

Táto halda sa nachádza v lesnom teréne, cca. 800 m od autobusovej stanice Čučma, závod (viď na obrázku č. 4). Nájsť ju a dostať sa tam je veľmi jednoduché, stačí ísť po zelenej turistickej značke od zastávky a po približne 800 m si zbystrite pozornosť, halda sa vám objaví po vašej pravej strane. Určite ju neprehliadnete, pretože je to nápadná vyvýšenina.  Počas cesty k halde uvidíte aj samotnú Čiernu baňu, pretože ložisko bolo otvorené povrchovým spôsobom.

Keď úspešne dorazíte na miesto, tak nezostáva nič iné, než pustiť sa do preskúmania oblasti. Ale aké kamene vlastne treba hľadať? Hľadajte čierne kamene! Je na to jednoduchý chemický dôvod prečo sú čierne navonok – je to signál že daný kameň obsahuje minerály mangánu (najčastejšie rodonit alebo pyroxmangit), ktoré však na vzduchu zvetrávajú a pokrývajú sa tenkou čiernou vrstvou obsahujúci zmes oxidov a hydroxidov mangánu. D. Peterec dokonca tento čierny povlak charakterizuje ako minerál hollandit.

Ak ste takýto kameň našli, následne ho rozbite. Upozorňujem vás, že tieto kamene sú mimoriadne tvrdé, nakoľko okrem rodonitu (tvrdosť na Mohsovej stupnici: 5-5,5) je tam prítomný aj kremeň (tvrdosť: 7), preto na rozbitie týchto kameňov si zabaľte do batohu ťažké kladivo. S malým alebo ľahkým kladivom totiž buď tie vzorky nerozlomíte (kladivo sa bude odrážať a po určitom čase sa môže zlomiť), alebo ho rozbijete až po dlhej dobe s použitím veľkej fyzickej námahy. Ďalšia vec na ktorú vás chcem upozorniť je to, že pri udretí na tento tvrdý kameň vzniknú aj iskry, preto odporúčam mať na sebe ochranné okuliare. 

Výsledkom rozbitia môže byť radosť  ale aj sklamanie. Ak je ten kameň z vnútra ružový, tak ste s najväčšou pravdepodobnosťou našli krásny rodonit. Ak nie, tak väčšinou je to iba nekvalitný karbonáto-silikátový materiál. Predtým než ho odhodíte, určite si to riadne prezrite (aj lupou), či ten kameň neskrýva nejaké iné prekvapenie.

Minerály tejto lokality

Teraz vám uvediem tie minerály, ktoré sa dajú nájsť. Prvú skupinu tvoria minerály, ktoré nájdete s veľkou pravdepodobnosťou:

Rodonit CaMn4[Si5O15] – vyskytuje sa v celistvej alebo v jemne kryštalickej podobe ružovej farby, ktorá niekedy prechádza až do červena. Doprevádza ho kremeň a červenkastý rodochrozit, ktorý môže byť tiež celistvý alebo zrnitý.

Pyrit FeS2 – dá sa nájsť v mikrokryštalickej podobe (vyzerajú fantasticky pod mikroskopom a nádherne lesknú) a aj v podobe väčších kryštálikov (Obr. 7) ktoré však môžu byť aj korodované. Habitus kryštálov je kubický.  

Pyroxmangit MnSiO3 – jeho zloženie aj výzor je veľmi podobný rodonitu, rozlišuje sa to pomocou analýzy

Muskovit (sľuda) KAl2[(OH, F)2AlSi3O10] – vytvára tenké, tabuľkové, lupeňovité a šupinaté kryštály rôznej veľkosti

Hollandit Ba(Mn4+, Mn2+)8O16 – čierny povlak na kameni

Nasledujúcu skupinu tvoria minerály s menšou pravdepodobnosťou nálezu, ale nie nemožnou, pretože tieto minerály som našiel aj ja (nebolo to však úmyselne, pomohlo my šutrácke štestí :D):

Spessartín Mn3Al2[SiO4]3 – vytvára malé zrnká oranžovočervenej farby od 0,1 do 0,5 mm

Alabandín MnS – vytvára drobné špinavozelené kryštáliky

Ďalšie minerály popísané na tejto lokalite: apatit, arzenopyrit, baryt, bementit, biotit, dannemorit, dolomit, fayalit (šedozelené zrnká), fengit, galenit, hematit, chalkopyrit, chlorit, kalcit, karyopilit (čierne zrnká), kutnohorit, limonit, magnetit (jemnozrnný, obsahuje až 15 % oxidu manganatého), manganit, markazit, melanterit, monazit-(Ce), nambulit, psilomelán, pyrhotin, pyrofanit (čierne tabuľky), pyroluzit, sfalerit, síra, stilpnomelán (čierne zrná), tirodit, tremolit

Záver

Obec Čučma sa nachádza cca. 3 km severne od mesta Rožňava. V okolí obce nájdeme množstvo starých háld, kde sa aj dodnes dajú nájsť nejaké minerály. V tomto príspevku by som zhrnul históriu baníctva v tejto obci a v ďalšom príspevku popíšem tú lokalitu, kde je veľká pravdepodobnosť nálezu.

História baníctva v Čučme

Prvými osídlencami obce boli baníci nemeckého pôvodu, čo potvrdzuje aj názov obce z roku 1548: CHUCHON, CHUCHUN. Obec mala kvalitných banských robotníkov, ktorí mali povolenie na vyhľadávanie, spracovávanie a ťažbu kovov. Vyhľadávanie a dobývanie rúd v Čučme bolo od počiatku baníctva do raného stredoveku povrchové a od 13. storočia sa začalo hlbinné dobývanie. Najčastejším banským dielom na overenie a otvorenie žíl boli štôlne a šachtice, razené z povrchu priamo na rudné ložisko. Pri razení baníci používali kladivo a želiezko. Získaná ruda sa nakladala ručne do drevených vozíkov, ktorými sa ruda vyvážala na povrch po drevenej trati bez použitia klincov. V stredoveku mal najväčší význam výskyt zlatých, strieborných a medených rúd. Neskôr sa doluje železná ruda, ktorá patrila k najkvalitnejším v Uhorsku. Od 17. storočia sa začala ťažba antimónových rúd ako prvá na území Slovenska. Rozvoj prác nastal najmä v rokoch 1830 – 1850. Ťažba bola stále vysoká aj okolo roku 1915 a oblasť slovenskej časti Karpát bola v tom čase v ťažbe antimónových rúd na treťom mieste na svete. V 19. storočí sa začala aj ťažba mangánovej rudy. Rokom 1952 sa pre nerentabilnosť ťažba skončila, v ďalších rokoch bola v prevádzke už len flotačná úpravňa.

Opustené ložisko mangánových rúd sa nachádza v zalesnenom horskom teréne asi 2 km od obce na západných svahoch Strednej hory. Toto ložisko bolo v 19. storočí otvorené povrchovo a dvoma krátkymi štôlňami do hĺbky niekoľko desiatok metrov. Do 1. svetovej vojny tu bolo vyťažené niekoľko tisíc ton mangánovej rudy. Po dlhšej prestávke sa v rokoch 1939-1944 krátko dolovala spoločnosť Rima, ktorá vyťažila 4,7 t karbonáto-silikátových Mn rúd (tento materiál obsahoval 43-47 % Mn a vedľa toho 33-38 % SiO2).

Zdroj:

www.ciernediery.sk/banictvo-v-cucme/ Petr Pauliš - Rudolf Ďuďa: Nejzajímavejší mineralogická naleziště Slovenska www.obeccucma.sk