Jedného dňa spoznáš dievča, ktoré bude o živote hovoriť s takým vzrušením, ako keby žilo už tisíc rokov. Zrazu budeš veci vidieť z úplne inej perspektívy. Ona bude opisovať veci, tak ako by ti to nikdy nenapadlo, ale z jej úst tie slová budú znieť tak krásne, že ich možno aj nechcene začneš používať. Bude zvedavá ohľadom života, aj tvojho života, a bude mať predstavivosť malého dieťaťa.
Zrazu príslovie “Kto sa moc pýta, sa moc dozvie” naberie nový význam, keď jej ľudia začnú hovoriť veci, ktoré nechce počuť a zlomí jej to srdce. A tak skončíš utešovaním jej. Prebudí v tebe veci, o ktorých nikto netušil, že sa v tebe skrývajú. A budeš pri nej cítiť to, čo si ešte nikdy necítil. Rozpáli v tebe oheň, pri ktorom možno budeš mať pocit, že ho nedokážeš uhasiť, ona by vyhorela, a tak by si ju zničil. Ale nezničil. Ona túži vyhorieť s tebou. Neopúšťaj ju len preto, že si vystrašený, že ju zlomíš. Budeš sa pri nej cítiť zraniteľný, ale ona pri tebe dvakrát toľko, lebo ona vie, že na tomto svete nie je nič samozrejmosť, ani to, že tu pri nej zostaneš. To, že ju opustíš z teba hrdinu nerobí. Nerobíš jej láskavosť, ak zničíš jej vieru v lásku.
Tak prosím neutekaj od nej. Ty dokážeš byť oveľa viac, ako len ďalší z tých debilov, čo jej len zlomí srdce. Miluj ju tak dlho, ako ti Boh dovolí, lebo ak nebudeš, budeš to ľutovať.
