Svet mojimi očami

Ako isto viete pred pár dňami sme boli so Sašou na splave Hronu. Zážitkov máme veľa a o pár z nich sa pokúsim podeliť. Naše dobrodružstvo, ako väčšina, sa začalo na Bratislavskej hlavnej stanici. Síce sme vyrážali okolo šiestej ráno, no už vtedy slniečko pekne svietilo. Prepravili sme sa do Nemeckej, tu už slniečko nesvietilo, práve naopak schovalo sa za mraky. Rýchlo sme sa prezliekli, zbalili základné veci do lode a ujo Gabo (ujo ktorý nám požičiaval lode) nás vyviezol do Brezna, kde začínala naša púť. Chvíľku na to ako sme vyrazili začalo pršať. Hladina vody začala stúpať a prúd rieky začal zrýchľovať (jedna teta nám povedala, že bol prvý povodňový stupeň). Práve tento deň sme si najviac užili, aj napriek tomu, že bol prvý a ešte sme priadne nevedeli čo a ako. Druhý deň bol presným opakom toho prvého, aspoň čo sa počasia týka. Slnko pražilo o stosedem, voda začínala spomaľovať. Nejako sme to prežili a doplavili sme sa do kempu. Batohy sme mali uskladnené v obrovskom sude od vína, ktorý bol prerobený na ,,hotelovú izbu" (niečo pre milovníkov vína). Tretí deň nám už dochádzali sily, hlavne tie fyzické. Čo sa však týka naši zručností v ovládaní lode a našej odvahy, začínalo to gradovať, už sme špekulovali ako si to čo najviac užiť. V tento deň sa ku kormidlu dostala aj Saša, ale iba na chvíľku :). Štvrtý deň bol najťažší nie len po fyzickej ale aj po psychickej stránke, mierna ponorková choroba, voda spomalila až tak že sme miestami mali pocit, že cúvame. Deň sme ukončili večernou prechádzkou na zrúcaninu hradu Revište, kde sme si vychutnali úžasný mesiac v splne. Posledný deň bol už len takou oddychovkou. Naložili sme lode a vyrazili sme na vlakovú stanicu do Žarnovice.

Počas nášho výletu sme navštívili (odtiaľto sú fotky):

drevený artikulárny kostol v Hronseku

zrúcaninu hradu Šášov

zrúcaninu hradu Revište

Preplavili sme 106km (Brezno - 24km - Lodenica na Mlynčoku - 20km - Fort Geronimo Vlkanová - 20km - Budča - 37km - Revištské Podzámčie - 5km  -Žarnovica)

Na záver by som sa chcel poďakovať všetkým účastníkom expedície Hron :)

Pred pár dňami dozadu som nevedel či som divný ja alebo svet okolo mňa, ale za posledné dni som dostal odpoveď. Svet okolo je divný!!! K tomuto zisteniu mi stačila jedna vec, RODINA. Myslím tým skutočná rodina, ktorá je s tebou vždy, pred ktorou sa nemusíš za nič hanbiť, pretože o tebe vedia všetko, ktorú nemôžeš vymeniť, ktorú si nemôžeš kúpiť, s ktorou si sa nevidel x dní, týždňov, mesiacov a na vašich vzťahov sa nič nezmenilo. Veď kto iný ako členovia rodiny by mohli povedať: ,,Na ten obed som ťa pozvala, ale keď budem stará ma prídeš navštíviť a donesieš koláč." ,,Keď vyhrám v športke sa s vami všetkými podelím."

Takto nejako by som charakterizoval tohoročnú rodinnú lyžovačku :)