Paulína

chcela by som na tej veľkej posteli nebyť sama

chcela by som ti ukázať naše cool svetlo

a spraviť si s tebou romantiku pod otvoreným oknom

chýba mi tvoj dotyk

až úboho po ňom prahnen stále keď sa nám omylom spoja ruky keď si niečo podávame

a keď sa objímeme na rozlúčku snažím sa za tých pár sekúnd nasať viac než sa mi ponúka

najviac ma mrzí, že nevyzeráš spokojný

trochu neskromne si myslím, že spoločné večery strávené debatami alebo filmom by si ocenil viac ako to, čo máš teraz

a aj tak všetko naokolo akoby nám predostieralo vyhladenú cestičku

ale my stále kráčame po tráve

a ja sa prikláňam k odmeranosti

možno budeš ďalším začiatkom, ktorý nikdy nedokončím

možno čas prinesie aj pomalé zmeny

ale

určite si mi zmenil pohľad

na myseľ, na telo, na reč, na počúvanie, na dotyky, na spojenie, na pohľady, na rozhovory, na riešenia, na všímavosť, na detaily aj veľký obraz

som vďačná.

ľúbim ťa,

už nie si moja dcéra,

keď chceš.

niekedy mám pocit, že ja sa správam zrelejšie.

ľutujem ťa.

nikdy si nebol môj otec.

d: ešte je