kyberized

Vladimíra Orgoňová, Mediálne.sk >Napriek dostupnosti mobilných spravodajských aplikácií ľudia stále najčastejšie čítajú správy priamo na stránkach spravodajských webov. Platí to pre používanie smartfónov aj tabletov. Veľa mobilných aplikácií spravodajských webov neponúka oproti stránkam veľa pridanej hodnoty. Pokiaľ je účelom aplikácie len čítať články, pozerať videá a písať komentáre, tak je to podľa mňa škoda času a zdrojov, pretože to isté zvládne mobilná verzia webu, ktorá je navyše multiplatformná (obzvlášť responzívne weby [nemajú najhoršie výsledky](http://electricpulp.com/notes/you-like-apples/)). Rozhodne nie som proti natívnym aplikáciám, práve naopak. Niekedy sme však svedkami vývoja aplikácií pre aplikácie, teda len preto, aby web nejakú mal, nech je akákoľvek.

Nokia [zrecenzovala vlastný telefón](http://conversations.nokia.com/2013/02/04/compact-vibrant-and-lots-of-fun-our-nokia-lumia-620-review/), konkrétne Lumiu 620. Adam bol z neho evidentne nadšený, súdiac podľa jeho fotografie v rohu.

A to je iPad na trhu len tri roky. Mimochodom, čo tak paralela s dnešnými 200 dolárovými tabletmi?

Prvý povianočný tweet z iPadu, Kindle, Nexusu a Surface.

Čo môže viac vypovedať o absurdnosti tohto ocenenia?

Internet dnes je iný, ako bol internet pred dvadsiatimi rokmi. V minulosti bol internet o protokoloch. Niekto navrhol protokol a pokúšal sa ho presadiť. Ak sa mu podarilo osloviť dostatok ľudí, ktorí preň vyvíjali a ktorí ho používali, presadil sa, ak nie, upadol do zabudnutia. Cieľom zbohatnúť, ani presláviť sa. Kto si dnes spomenie, kto stál za protokolmi *http*, *irc*, *pop* či *smtp*? Cieľom ich tvorcov bolo vytvoriť riešenie, ktoré sa ujme, ktoré umožní robiť na internete pohodlne niečo, čo sa dovtedy nedalo, alebo niečo, čo sa dalo, umožní robiť lepšie. Na rozdiel od minulosti, dnešný internet nie je o protokoloch. Je o službách. Moderný vývojár si nepovie: „Idem napísať protokol na zdieľanie fotografií“. Moderný vývojár založí firmu a vytvorí Instagram. Internet dnes obsahuje dostatok používateľov na to, aby boli vytvorili dostatočne veľký trh pre komplexné riešenia s vlastným plánom a samozrejme biznis modelom. Zmyslom protokolov je, aby to, čo som navrhol, mohol vyvíjať každý. Zmyslom služieb naopak je, aby som s ňou prišiel skôr, ako niekto iný. Dôsledkom je bublina, v ktorej každý deň vzniká množstvo navzájom nekompatibilných internetových služieb. Priatelia z Facebooku automaticky nevidia, čo ste pridali na Twitter, fotogaléria na Flickri neobsahuje fotky z Instagramu a Pinterestu a podobne. Uzavretý charakter masových sociálnych sietí ako Facebook a Twitter má však aj iný, vážnejší nedostatok. Služba, ktorú kontroluje jedna firma, sa stáva zraniteľnou a existujú tiež do rôznej miery oprávnené obavy o bezpečnosť. ## Politická sila sociálnych sietí Počas revolúcií v posledných rokoch zohrali sociálne siete bezprecedentnú úlohu v mobilizovaní más k spoločným akciám. Efektivita a rýchlosť komunikácie, ktorú umožňujú, predbehla všetko, s čím sa ľudstvo v minulosti stretlo. Priebeh revolúcie v Egypte mohli sledovať novinári na celkom svete cez Twitter v reálnom čase. Štátna televízia sa zbytočne mohla snažiť šíriť dezinformácie o nenásilnom počínaní polície, keď v tom čase boli dávno autentické komentáre a fotografie priamo z miesta na Twitteri a videá polície a milícií na YouTube. Sociálne siete sú dnes natoľko masové, že sa z nich stala potencionálna politická sila, ktorú viac nemožno ignorovať. Zároveň sú však odkázané na spoločnosti, ktoré ich prevádzkujú a ktoré ich môžu kedykoľvek zmeniť, obmedziť, vypnúť alebo poskytnúť údaje o svojich používateľoch tretím stranám. ## Riešenie? Predstavte si, že by e-mail bola komerčná služba, ako napríklad Facebook. V rámci tejto služby by ste mohli poslať e-mail iba tým ľuďom, ktorí by využívali tú istú službu. Niečo, ako keby ste s Gmailom mohli poslať e-mail iba na adresy @gmail.com. Možno by tá služba bola podobne úspešná ako Facebook a časom by ju používal každý, takže by to nebol problém. Čo ak by sa však následne zistilo, že jej prevádzkovateľ číta Vaše e-maily a predáva ich reklamným spoločnostiam? Službu by ste nemohli len tak opustiť, najmä nie, ak by tam boli všetci Vaši známi alebo či nebodaj pracovné kontakty. Sú však takí, ktorí sa domnievajú, že práve tak, ako môže byť protokolom a nie službou e-mail, ním môže byť aj sociálna sieť. [Hlasy volajúce](http://kyberized.sk/post/27217440051/nenapise-niekto-open-source-twitter) po takomto protokole mocnejú najmä v posledných mesiacoch potom, ako Twitter prijal niekoľko široko [kritizovaných zmien](http://kyberized.sk/post/26339809256/byt-vyvojarom-twitter-klienta-spojil-by-som-sa-s) a rozhneval tak množstvo používateľov. Práve o to sa pokúša protokol s názvom [Tent](https://tent.io). Tent umožňuje vytvoriť si sociálny profil, publikovať statusy a sledovať statusy druhých podobne, ako Twitter. Je tiež možné doprogramovať rôzne stupne súkromia, zdieľanie fotiek a mnoho ďalšieho. Čo je však hlavné, protokol vytvára tzv. distribuovanú sociálnu sieť, kde rôzne servery komunikujú medzi sebou podobne, ako v prípade e-mailu. Ak niekomu nevyhovuje Tent server, na ktorom je registrovaný, môže prejsť inam, alebo prevádzkovať svoj vlastný a vziať si pritom so sebou všetky kontakty, followerov a priateľov, ktorých mal predtým. Naďalej môže sledovať, čo píšu a oni môžu čítať jeho statusy práve tak, ako predtým. Dokonca si ani nie je potrebné zmeniť adresu, ako v prípade zmeny poskytovateľa e-mailu. Za všetko hovorí otázka v sekcii FAQ na [Tent.to](https://tent.io/about): > Môžem finančne podporiť Tent? > Tent potrebuje *Teba*, nie tvoje peniaze. Protokol sa stáva úspešným vtedy, keď je využívaný. Tent je vo veľmi rannom štádiu. Podporuje zlomok z toho, na čo je zbehlý používateľ Twitteru zvyknutý. Jeho cieľom je však vyriešiť problém, ktorý by nás rozhodne mali zaujímať. Ja už na Tente som, môj účet je: [maroszofcin.tent.is](https://maroszofcin.tent.is). Pridáte sa aj vy?

SME.sk >Od júna 2012 je dostupná aplikácia TV SME pre SMART TV zariadenia so značkou Samsung. Aplikácia zaznamenala od spustenia 20 000 inštalácií. To vôbec nie je zlé číslo. Môj odhad ohľadom pripravovanej iPad aplikácie s predplatným je niekoľko tisíc predplatiteľov, alebo možno slovenský trh nakoniec podceňujem.

Cyberpunker, 20. marec 2012 >Podobne, ako minulý rok, aj tentokrát sa na jeseň pripravuje niekoľko konkurentov. Mal by byť vydaný Windows 8 pre tablety a Intel plánuje odhaliť novú platformu Clover Trail-W. >Naďalej taktiež platí druhý Gruberov argument o tom, že jeseň je oveľa lepší čas na uvádzanie nových iPadov, keďže takto časť potencionálnych vianočných zákazníkov a zákazníčok môže kúpu odkladať na jar. >V neposlednom rade nový iPad nepriniesol niektoré očakávané novinky, najmä štvorjadrový A6 čip, o ktorom sa veľa hovorilo.

Farhad Manjoo z Washington Post mení svoj názor na iPhone 5 potom, ako ho mal možnosť pár dní používať. Komentujúc [Gruberovu recenziu](http://daringfireball.net/2012/09/iphone_5) hovorí: > When I first read this I thought it was bullshit. But now I understand what Gruber means. With the iPhone, Apple is building products at a level of quality that may be unprecedented in the history of mass manufacturing. But the only way to know what that means for you, a user of the phone, is to pick it up and feel it, because objectively it does not sound like a big deal.

Naozaj krásny úvod. A ešte krajší zvyšok článku.

via [MacBlog.sk](http://www.macblog.sk/novinky/future-publishing-mali-prijem-z-ipad-magazinov-vyse-osem-milionov-dolarov-6396.html) > Vydavateľstvo Future Publishing oznámilo finančné výsledky za minulý rok. V tomto období zaznamenali viac ako 12 miliónov stiahnutií ich aplikácií a až päť miliónov predplatiteľov. > ... > Predaje digitálnych verzií časopisov pre Apple zariadenia zaručili príjmy presahujúce 8 miliónov USD. Nie sú tie čísla nejaké divné? Ak majú 12 miliónov stiahnutí aplikácie a 8 miliónov USD príjem, tak každá stiahnutá aplikácia im musela vyprodukovať tržby za 0,67 milóna USD. Buď som to nepochopil, alebo tu niečo nesedí.

Normálne by som tam nelinkoval, väčšina bodov je presne taká, akú by ste očakávali[^1], no jeden ma zaujal. > OS designovaný pre ovládanie veľkých displejov palcom (ovládacie prvky dole). Jeden z hlavných argumentov proti veľkým displejom na smartfónoch je ovládanie jednou rukou. Čiastočne sa to prejavuje aj na iPhone 5. Niektorí používatelia vraj majú problém s tlačidlom Späť v hornom ľavom rohu, kam ho umiestňuje väčšina vstavaných aplikácií. Ovládanie jednou rukou by sa dalo zlepšiť iným dizajnom OS, kde by sa tlačidlo dalo dole. Samozrejme by sa tým neriešili všetky problémy s ovládaním, keďže vždy budú situácie, kedy bude potrebné dosiahnuť na každé miesto na displeji, bolo by ich však menej. Každopádne, ovládanie jednou rukou je iba jeden problém veľkých displejov. Ďalšími sú samotná veľkosť zariadenia či hmotnosť. Týmto sa iPhone 5 úspešne vyhol. O iných hráčoch na poli TOP smartfónov sa to povedať žiaľ nedá. Je to pritom škoda. Myslím, že high-end model s rozmermi iPodu Touch alebo ešte menšími by sa na trhu rozhodne nestratil. [^1]: Typu bezdrôtové nabíjanie, priame prepojenie s Xboxom a pod.

Komplexné zhrnutie ešte len príde, no jedna vec mi po poredstavení nového iPhone a ďalších produktov vŕta v hlave. Už dlhšie sa vedelo, že Apple podľa všetkého do nového telefónu pridá *skoro* 4-palcovú obrazovku, ktorej pomer bude *skoro* 16:9. V máji som na MacBlogu [zhrnul dôvody](http://www.macblog.sk/nazory/vacsi-displej-na-novom-iphone-%E2%80%93-iny-pohlad-6052.html), prečo by to bol od Apple zvláštny krok a tie stále platia. Napriek tomu sa v Cupertine takto rozhodli. Prečo? Ak by ideálna uhlopriečka pre iPhone bola 4 palce, boli by ju tam dali už v roku 2007. Veď technologicky to nebol o nič väčší problém, ako teraz. Naopak, v zariadení by bolo viac miesta na ďalšie komponenty, ak by boli jeho celkové rozmery väčšie. V uvedenom článku som okrem iného citoval Dustina Curtisa, ktorý ukázal, prečo je práve 3,5 palca ideálny rozmer na ovládanie jednou rukou. Takže Apple včera znížil ergonómiu, len aby zväčšil displej. Ten so sebou prináša výhody i nevýhody. Moja teória je, že k číslu 3,5 a pomeru strán, aký mal predošlý displej iPhone, Apple dospel ako k ideálnemu rozmeru displeja. Čo sa od vtedy zmenilo? Veľkosť ruky to nebude. A ani sa nezdá, že by sa Apple predtým pomýlil. Zmenila sa konkurencia. Väčšina obrazoviek smartfónov v roku 2007 mala 2,5 až 3 palcov. Dnes takmer žiandny z najnovších rivalov iPhone nejde pod minimálne 4,5 palca, často ešte oveľa viac. Je väčší displej vždy lepší? Rozhodne nie. Je menej niekedy viac? Asi áno. Vedenie kalifornskej firmy však podľa všetkého dospelo k tomu, že telefón so štvorkou v kolónke uhlopriečka stojí za mierne zhoršenú ergonómiu a dokonca, *za prvé zväčšenie rozmerov zariadenia v od jeho vzniku*. Niekto si povie, že Apple predsa na konkurenciu nehľadí. Tak ako potom prišiel na svet iPad mini? Spôsob, akým Apple vyriešil svoju dilemu, bolo zachovanie šírky a zväčšenie na výšku. To bol najlepší spôsob, ako zachovať čo najviac z idelálnej ergonómie (kde je šírka kľúčová, napr. pri písaní na klávesnici) a zároveň vyzerať lepšie v porovnaní s ostatnými. A niektoré výhody ako bonus, napríklad viac obsahu na výšku, tiež nezaškodia. Zároveň treba podotknúť, že hoci je telefón vyšší, jeho celkový objem sa zmenšil, vďaka menšej hrúbke. Preto Phil Shiller nezavádzal, keď na javisku povedal, že nový iPhone nie je iba doposiaľ najtenší a najľahší, ale aj najmenší.

No to bolo teda rýchle. Ani som si ho nestihol stiahnuť, keďže push notifikácie ešte nie sú. Bolo to nevyhnutné. Google urobil vynikajúcu kúpu. Bez ohľadu na to, koľko zaplatil. Je to jedna z najrozumnejších vecí, čo táto firma v poslednom období urobila.

Pred necelými dvoma týždňami som [odkazoval](http://kyberized.sk/post/26339809256/byt-vyvojarom-twitter-klienta-spojil-by-som-sa-s) na článok Brenta Simmonsa, ktorý navrhoval vytvorenie open-source alternatívy k Twitteru. Skôr, ako by som kedy čakal, sa do toho pustil istý Dalton Caldwell. Nepôjde však o celkom dencentralizovanú službu v zmysle pôvodnej predstavy. Caldwell chce vytvoriť [platenú sociálnu sieť](https://join.app.net/), ktorú budú plne financovať používatelia a nie inzerenti. Do 13. augusta chce pre projekt získať aspoň 10 000 podporovateľov a 500 000 dolárov. Hoci mu držím palce, som trochu sklamaný. V [článku](http://daltoncaldwell.com/an-audacious-proposal) vysvetľuje, prečo by skutočne decentralizovaná sieť nebola najlepším riešením, no mne sa to stále zdá ako jediná trvalo udržateľná cesta. Nie som programátor a možno tomu celkom dobre nerozumiem, ale jednoduchá úvaha mi hovorí, že by v podstate stačilo zostaviť samotný protokol a už by sa našli jednotlivci, firmy či univerzity, ktoré by službu ponúkali verejnosti. Mohli by existovať Pro servery s platenými účtami a bezplatné, financované napríklad reklamou vo webovom rozhraní dúfajúc, že dostatočné množstvo používateľov by pristupovalo cez to, hoci podpora klientov tretích strán cez štandardizovaný protokol by bola k dispozícii pre každého. Postupne by určite bolo dosť bezplatných serverov, ktoré by to ponúkali spolu s inými službami a našli by spôsoby, ako sa uživiť. A komu by záležalo na bezpečnosti, mohol by si kľudne spraviť doma server vlastný. S importom/exportom zahrnutým v základnej špecifikácii by nebol problém presunúť sa kamkoľvek v prípade, že by poskytovateľ prestal službu ponúkať[^1]. Celé by to fungovalo presne tak, ako dnes napríklad e-mail alebo blogy (prípadne tiež Jabber). [^1]: Nanajvýš by možno bolo potrebné zmeniť adresu feedu, to ale nie je nič nezvyčajné. Pro používatelia by si možno mohli predplatiť registráciu vlastnej adresy a ostatní by ju z času na čas zmenili tak, ako keď prechádzajú od jedného poskytovateľa e-mailu k druhému. O možnom technickom riešení (RSS) a výhodách (bezpečnosť, politická / firemná nezávislosť) som písal v predošlom príspevku a hovoria o nich aj na odkazovaných adresách. Ak je nejaký principiálny dôvod, prečo sa to _nedá_ zrealizovať, dajte mi prosím vedieť. Dovtedy ale budem dúfať, že sa do toho niekto pustí a raz budeme mať skutočnú nezávislú, decentralizovanú sociálnu sieť, ktorá bude umožňovať v reálnom čase publikovať textový a obrazový materiál z ktoréhokoľvek miesta na svete a nikto ju nebude môcť zastaviť a vypnúť.

Propagačné video z vnútra Apple. Zaujímavé, že dve výpovede nechali cudzojazyčne s titulkami. Keďže asi značná časť tých, ktorých chce Apple osloviť, sú muži a IT geekovia, niet sa čo čudovať, že jedna z nich bola mladá Japonka hovoriaca materčinou.

Veľmi zaujímavý prístup k riešeniu emailov. Páči sa mi jednoduchosť a spôsob presúvania emailov medzi akcie. Na druhej strane, každý originálny prístup k triedeniu emailov (iný ako vlajočkovanie / hviezdičkovanie) si pre širšie rozšírenie bude vyžadovať minimálne desktop, smartphone a asi aj tablet aplikáciu. Aj preto som ešte neprešiel ani na Sparrow. Email je žiaľ stále ťažiskovým prvkom vo workflow väčšiny ľudí, preto je prechod na nový koncept ťažší.