Grafický dizajn a osveta, Designum 4/2006, str. 63, Dizajn na kolesách, Marcel Benčík
Grafický dizajn a prostredie, Designum 4/2006, str.4-5, Living underground 2, Marcel Benčík, Martin Jančok
Grafický dizajn a profesionalizácia, Designum 1/2006, Kupé1, Marcel Benčík, Palo Bálik, str. 46–49
Témou prvej konferencie, ktorá sa uskutočnila 16. – 17. decembra 2005 na Stanici Žilina-Záriečie bola Sebeobrana grafického dizajnéra, ktorá sa zaoberala komunikáciou a metódami pri práci s verejnými aj komerčnými inštitúciami, neziskovým sektorom, prácou pre reklamné agentúry, na vlastných projektoch, u nás a v krajinách CE.
15 rokov po páde Veľkého impéria a následnej trans- formácie krajiny do nového ekonomického systému sa život na Ukrajine od základov zmenil. Naleštený nábytok, čb televízia a trblietavé záclony boli jediným luxusom 5 ročného plánovania. A potom: Boom! Všade naokolo voľný trh, nová hudba, žuvačky a hollywoodske filmy.
Po nevľúdnej estetike komunistického režimu akoby život prinášal viac „šťavy“. Totalita však zanecha v novom sys- téme priveľa poplatnosti a vulgárnosti. „Drahý nevkus“ tlačí na dizajnéra väčšimi ako čokoľvek predtým. O čom by teda mala byť ich sebeobrana?
Podľa Tetyany Borzunovej (UA) slovenský grafický dizajnér môže byť spokojný, pretože na Ukrajine doposiaľ chýba zákon o dizajnoch, dizajn centrum
a oficiálny časopis, informujúci a skúmajúci túto profesiu. Všetko sa uskutočňuje len prostredníctvom súkromných iniciatív nadšencov často za svoje vlastné peniaze.
Je zaujímavé, že práca „na voľnej nohe“ (kontrakt) je v Rakúsku obľúbená len relatívne krátky čas a jej popu- larita stúpa. Možnosť pracovať „sám za seba“ so svojou „vlastnou“ značkou na druhej strane prináša enormný tlak. Aké výhody a či vôbec nejaké so sebou nesie uplatňo- vanie svojho „©“? Prečo si podobné nároky neuplatňujú iné profesie? Prečo si radšej vychutnajú platenú dovolen- ku a ine zamestnanecké výhody, než by mali pristúpiť na takého veľké obchodné riziko? Pýta sa Dominik Hruza (A). Jeho priateľ z oblasti kultúry zhodnotil situáciu takto: „My sme avantgarda pracovného trhu. Pracujeme veľa za málo peňazí a s vedomím, že máme takú výnimočnú prácu“. Rakúski kolegovia však majú dobre organizovanú stavovskú organizáciu, kde za ročný paušálny poplatok sú zaradení do databázy, dostávajú všetky potrebné odbor- né, ekonomické a právne informácie a v obmedzenej mie- re aj služby. Môžu využívať oficiálny cenník, garantujúci ich odbornosť. Ale voľný trh určuje svoje vlastné pravidlá, nie vždy založené na všeobecne platných úzoch.
Nemožno z toho vyniť politikov alebo iných zodpoved- ných ľudí, ale nás, grafických dizajnérov! Konštatoval Filip Blažek (ČR). V Českej republike neexistuje komplexná, funkčná, dôveryhodná a rešpektovaná komora alebo asociácia grafických dizajnérov, ktorá by šírila informá- cie o našom odbore, poskytovla know-how, určovala pravidlá, orientačné ceny a pod.Nemôžeme sa čudovať, že verejnosť sa o našu profesiu nezaujíma, ak ju sami nepredstavíme, nevysvetlíme jej zmysel a nezaradíme ju do širšieho kontextu. Dôvodom je možno stále jej nedefi- novaná ideálna podoba. Tú sa pokúša získať a z podnetov ankety vybudovať na organizáciu pod názvom Graficech. Aj my sme tak získali nové a podnetné informácie na uskutočnenie našich cieľov.
Grafický design a historie
Alan Záruba (CZ) vníma grafický dizajn v celej svojej šírke a možno mu porozumieť, len ak poznáme historické pozadie a jeho všeobecne platné hodnoty. Nielen v kontexte profesijnom, ale najmä v celospoločenskom kontexte. To nám umožní hľadať vlastnú identitu a porovnávať ju s našimi vzormi. Nemôžme sa uspokojiť len s výbavou praktických skúseností, ale musíme porozumieť aj teoretickej stránke našej profesie, vďaka čomu sa môžeme angažovať, verejne komunikovať alebo priamo intervenovať do spoločnosti ako celku.
