FAFEX

Po 5-tich rokov od vydania albumu Mýtus prichádza v roku 2026 prvá nová skladba projektu Fafex.Text je o tom, ako by svet mohol vyzerať, keby sa niektoré veci nikdy nestali a možno by to nebolo až tak zlé. Skladba "Pračlovek" sa nesie v tvrdšej gitarovej nálade a štýlom tým nadväzuje na predchádzajúci album Mýtus. O bicie v skladbe sa postaral Mário Hajdin z domovskej kapely Centrum Rozbitého Skla

Čas pokročil a dá sa povedať, že som za posledných 5 rokov nezverejnil žiadnu novú hudbu (okrem 5-tich skladieb v rámci kapely Centrum Rozbitého Skla v roku 2023). Je to tak, od vydania albumu "Mýtus" ubehlo už neuveriteľných 5 rokov. Ľudia (a ja tiež) zvyknú často hovoriť, že ten čas tak rýchlo utiekol a ako by to bolo včera.Skúsil som teda pozrieť dozadu a tentokrát však mám pocit, že sa toho odohralo aspoň vo svete celkom dosť. 

V čase skladania a nahrávania albumu Mýtus tu bol Covid-19 a veci, ktoré sa diali som skutočne nikdy predtým nezažil. Tieto veci sa nakoniec premietli aj do textov, napr. skladba "2020" je plná narážok ako sa dalo (resp. nedalo) fungovať v bežnom živote za vtedajších podmienok. S tymto obdobím bola spojená aj posledná skladba na albume "Niekto odišiel", kde počuť v úvode vtedy tak nepríjemne časté kostolné zvony, ohlasujúce zlé správy. Keď som tieto zvony nahrával, bol som doma a  prišla mi zvuková notifikácia správy MS Teams od nejakého kolegu, čo je tam tiež počuť. Áno, toto mi bude pripomínať obdobie novej situácie - úplného pracovného Homeoffice, čo by ma nikdy predtým nenapadlo, že sa raz stane.

Dúfam, že zažiť nejakú pandémiu sa zrejme človeku podarí len raz život, ale faktom je, že toľko času, ako vtedy som predtým (ani potom) nikdy nemal, a vďaka tomu sa dalo tvoriť aj hudbu a texty. Svet v roku 2021 bol taký, že som dokázal vytvoriť 13 úplne nových skladieb. 

Album Mýtus bol dosť nostalgický (Kde sú tie časy, Už je to veľa rokov) a pesimistický k vtedajšej dobe (Chcel by som žiť v inom storočí, 2020) a čo som si vlastne ani neuvedomoval, bol aj mierne politický (Život mapy prekreslil, 2020, Zem sa točí ďalej) .

Skladba  "Už je to veľa rokov" má minimálne dve veci, ktoré už neplatia - Belmondo tu už bohužiaľ nieje a a neplatí už ani to a že nejaký "Tramp" bol prezident, lebo sa im znovu stal.

A ešte tu máme skladbu "Keď budeš mať sedemdesiat", ktorá dnes už tiež textovo nemôže platiť, lebo Ozzy bohužial Blek-Sabát neobnoví, a nakonec ten Jarda to v s tým hokejom tiež už asi definitívne vzdal.

Éru Covid-19 zo dňa na deň vystriedal ďalší problém - vojna za hranicami, ktorá stále neskončila a dnes tu máme dokonca ďalšiu. Ani jedna z nich nemá nejaké logické vysvetlenie a dôvod nato aby sa svet rútil rovno do pekiel. 

A ešte jedna vec ma napadá - v roku 2021, keď Mýtus vyšiel nebola žiadna AI, ktorá vytvorí hudbu, text, video a vlastne čokoľvek. To by ma vtedy asi nenapadlo. Ale samozrejme pokrok nezastavíš, AI tiež dosť výrazne využívam ale v rámci tvorby ostanem sám sebou.

Tak len toto som chcel ... :)

Hudobné telesá a kapely sú dočasné, ľudia prichádzajú a odchádzajú, a po skončení prenájmu skúšobne býva nutný dočasný alebo úplný rozchod celej tlupy. Sú s tým samé problémy. Väčšinou na všetky ľudské aktivity dnes pozeráme čoraz viac racionálne, aby to malo nejaký väčší zmysel, efekt, dosah a nebolo to na úkor zmysluplnejších vecí.  

Z ekonomického pohľadu je dnes kapela úplný nezmysel a v čase COVID 19 to platí asi tak desaťtisíc krát viac. Hudobníkov sú stovky a tisíce, aj by radi hrali v kapele, ale neoplatí sa to finančne, nemajú čas, nevidia konkrétny cieľ, smerovanie, chcú hrať iný hudobný štýl ako potencionálni spoluhráči a pod. S postupnými nárokmi na chod kapely tak nastáva opačný efekt, jednotlivci skončia v pohodlí doma pri PC, obkolesia sa technológiou, pustia si automatické bicie, prípadne ďalšie nástroje a do toho si niečo sem tam zahrajú. Toto hranie je super v tom že "kapela" hrá vždy keď ju doma "zapnem", vždy príde načas, nikto tu neprotestuje, neplatím nájom za miestnosť. Hrá to tak ako chcem. Sú tým vyriešené všetky kapelové problémy, netreba k tomu nikoho. Vytvorím si čo chcem a aj si to sám nahrám. Nie je to super? Sprvu áno, a aj pre autorov sú technológie výborným pomocníkom. Avšak pre hudobníka, ktorý tú energiu chce pustiť cez poriadne bedne za hrmotu živých bubnov,  len tak žiadna technológia nenahradí. Tento samotársky spôsob je trochu ako život na internete, je to virtuálny svet, virtuálna hudba (kapela?). Postupne to človeka samého prestane baviť a zavesí nástroje na klinec. Chýba tomu niečo. Potom je otázka či tie nároky na cieľ a výsledky kapely mali význam...

Je to ako so športom, postupne čoraz viac ľudí v mestách behá, lebo netreba žiadne náradie, priestory a ani netreba zosynchronizovať časy celého kolektívu ako bolo treba napr. pri hokeji či futbale. Jednotlivci môžu ísť športovať v čase kedy majú práve čas. Ale až taká zábava ako pri hokeji to teda nie je ...

Chcem tým povedať, že napriek všetkým možným problémom s ľuďmi, časom a priestormi, nie je nad hranie v kapele. A začína mi to zase chýbať. Asi to je tým že mám v časoch Covid 19 viac času nad tým vôbec triezvejšie rozmýšľať a spomínať na spontánnejšie časy. Nie je nad to hranie nebrať až tak vážne, ísť na to spontánne bez veľkých plánov. Vtedy to ide oveľa ľahšie. A je jedno s akým náradím, na akej úrovni, akých priestoroch a s kým. Hlavne to nevzdať kvôli vyšším nárokom :)