Na dne piva

Cesta k tomu bola ťažká, no o to ľahšie, 

Je veriť v to, že raz keď prídem domov

ako veľmi chýbajú mi tvoje pery

ako veľmi, chýbajú mi tvoje pery

bez názvu, ti píšem

báseň čo najradšej by som ti poštou poslal,

lebo, kvôli tebe,

Nespím.

Nejem.

Ale v snoch ťa nájdem

Je mi zle, ako každé iné ráno

veď každé ďalšie pivo bolo málo

x

písal som viac vďaka pár pivám

keď život aspoň dával zmysel

v slzách priznávam, že nesnívam

a alkohol najprv zobral chuť

a každým dňom ďalej silu žiť

x

smäd ma ženie

smäd ma berie

smäd mi kričí ako málo toho bolo

ako som mohol zmeniť

čo sa ľahko dá keby tam nebol

no zakráda sa v každý večer

bez neho nič zmysel nemá

všade chýba, všade je ho málo

všade v pozadí sa skrýva

nepísal som triezvy ani nepamätám

za hovno stoja básne posledné

aj keď pravdy v nich je kopec

rýmy asi ostali na počesť

mne čo neukájal úzkosť v pive

a pred pár rokmi pyšne stál

za tým čo napísal

x

lásku hľadal som si v bare

oh a lásku som tam našiel

čo vytiahla pochybnosti staré

a spomína na to ako bolo krajšie

a teším sa na ňu domov

až ľutujem rána

lebo mám ju až večer

lebo povedať o nej stálo by

priznať si závislosť

priznať si tú závisť, zlosť

priznať si slabosť

priznať si, že aj keď mám kariéru

chcel som iba lásku

Na pive pýta sa ma kráska

Aké to je vlastne pivo

"Pražačka" odpovedám

Hovorí, za tou ti je clivo

Vraciam sa sem občas po rokoch

často staré rýmy iba oprášim

Nečíta to takmer nik, tak pochop

Ak nevládzem spísať rýmy...

Ak nevládzem doslova znova

Spísať to znova doslova

Vidím ťa v diaľke kráčať, radosťou poskakovať,

Ako tvoja šnúrka na ľavej topánke

"zaviaž si ich" takto nútiš ma ti rozkazovať,

Otravne ako večný kamienok v topánke.

x

Nohou na nohe pri objatí si na vrchole svorky,

Aspoň tak sa cítiš a to ma teší

Ako prechádzky či výlety peši

Keď pod rúškom (ne)chceného ticha

Ľúbiť svoje deti keď ju objal

Aj keď v ne len dúfal

Teraz hľadí na telo mŕtve

Človeka čo chcel len

Ľúbiť svoje deti

O ktoré sa roky staral

Čo stratili sa v rovnakej vojne

Ktorú ani jeden nechcel

Trpia iba ľudia

Rozkazom, zrazu, zabi otca

18 ročné dieťa

Suseda čo pomáhal

Iba preto, že človek nie iný ako ty

Povedal ti zabi

Človeka čo včera ešte

paradox dnešnej banality

keď nepôjdeš sa zaočkovať

kričíš aj keď nemusíš, Slovák

tak prečo aj keď voľbu máš

naučil som sa klopať správne na dvere,

za nimi zavretými tajne pijem pivo

už chápem v akom dedkovci mysleli to smere

keď za tými časmi je im clivo

x

vedieť, že si najviac safe keď porušuješ zákon

je paradoxné... hovno padá dole kopcom

tretí rok ostávam safe aby som bol s otcom

no nenávisť tým kopcom lezie hore, ako

vlastne pomohli ste?

x

keď tá mešká štvrtý rok

piaty tu už nikto nechce byť

diaľnice sú už šiesty krok

a mladí v siedmom nebi ostávajú sniť

x

plné ústa sľubov pre zmeny

ďalší verš je dávno mŕtvy

ďalšia vláda čo nič nezmení

hovoril som si Slnko znova vyjde,

bola si tá Najkrajšia žena v meste

denne Na ceste mi bolo jedno aká príde

túžil som po tebe až som zaťal päste

x

Z tvojej strany bol vzťah Vojna a mier

aj keď som dal Zbohom zbraniam...

ak chceš mier tak nemier

si dôvod prečo mladí Marínu hania

x

Tešil som sa na teba akoby si Lotta

aj keď v depkách som bol hlbšie ako Verne

čítajúc básne, skôr balady od Botta

Keď pijem rovnako

Myslel som si že dávno prešlo ma

Toľko piť, žiť život Monako

x

3 ráno, na M som zabudol

3 ráno, tak rád by som zabudol

Len nie na ňu

x

Bianka mi povedala "budúca ťa vyhrala"

x

Keď nespravíš žiadnu chybu tak povedz

Ako dlho ťa bude baviť byť ten poklad

Nie sviňa a tak prosím mi odpovedz

V čom je ten hajzel lepší stokrát

x

Lebo ja zlý nie som, lásku som dal iného dieťaťu Tak kde si za tie celé roky?

x

Potrebujem milióny?

Potrebujem vlastniť celý svet?

Prečo ti stačí keď sú milí oni

Aj keď ty si celý môj svet

x

Objal by som ťa smutnú

Hladnej doniesol pizzu

Žiarlivej vysvetlil ako veľmi

Spravil si to možno iba preto,

lebo v izbe vedľa ľúbil si

pred rokmi keď bolo leto,

to dievča vedľa v izbe,

pre ktoré tak dlho smútil si.

x

o deň

vedľa v izbe som bol s láskou

čo trvala roky ale zhasla

sedel som tam s kráskou

čo pre mňa stále žasla

ale schováva sa za maskou

"iného som našla"

x

keby nevidím smútok oboch

tak nenapíšem ani slovo

nerozumiem aký v tom máte osoh

veriť v to akú váhu ma jeho slovo

x

a keď si štrngneme tak vidím ten váš pohľad

na tých čo vám lámu srdce tak dlho

veď toľkokrát som to mal na dosah no hľa

ostal som sám a nerátam dni ako to je dlho

x

vidím to ako vy

lámal som si nohy pre vás

mal som na nich nákovy

viem vajco, že to bolo z trucu

občas treba spraviť naschvál

predtým ako si mi dala pusu

pýtaš sa ma či by som sa s tebou nevyspal

x

spravila si to možno iba preto

lebo v izbe vedľa si ľúbila

toho kto týždne uteká pred vetou

"prepáč, už je neskoro moja milá"

x

sadli by sme si až príliš

no najprv by sme na tej káve mohli sedieť

veď jeden z nás sa predsa mýli

to ako to dopadne nikto nemôže vedieť

x

S mi tvrdí, že ťa mám zavolať na večeru

zavolal som a nezdvíhaš, hovor,

veď takto je to piaty večer už

nedivím sa, ste to hold vy

ja som stále z inej bandy

nevedel som koľko láska podôb má

a Sára asi svoju lásku teraz má

a ja som šťastný lebo aj keď sa mi podobá

nie som vôbec smutný teraz tak

ako pri iných by som býval

a aj keď je tam podoba

o tejto chvíli som sníval

nepamätám kedy písal som triezvy

dávno zistil som, že cez tie svinstvá

je márne pozerať na hviezdy

keď mi pred očami padli

x

rýmy stratili sa medzi vami

v nenávisti, v hneve lebo pomoc

stratila sa medzi vami

v očakávaní, niečo za niečo

x

B ďalšiu slohu ti už nevenujem

x

názory máme iné ale city?

zabudli ste ako slová bolia.

Sám zabudol si kým si ty,

človek, ktorého tie slová skolia

x

Sára vďaka!

Možno si len človek čo ide okolo,

no ja nebudem plakať,

keď ťa kroky opäť inam zavedú,

tvoje stopy sú jak jazvy ťapa,

zastavíš nachvíľu ale, ostaneš

z ľúbim ťa sa stala otrepaná fráza

po týždni si zas rovnaká

netuším kde zmizla tá krása

ale toto tu už bolo

a nebudem kvôli tebe plakať

len za citmi dám bodku slovom

a na tvojho syna som sa tešil

som rád, že tam ostaneš makať

daj mi ruku ako vtedy

pozri sa mi do očí ako včera

a bude mi stačiť vídať sa v stredy

aby som bol šťastný ako teraz

x

tancovať ťa naučím, ty drevo

oh a snáď opäť veriť

ešte predtým ako vypíšem pero

a posledný krát pocítim tvoje pery

x

previedol by som ťa svetom

no pamätala by si si len kamienky

čo tak často hľadáš pri mne, preto

snáď dám ti iné spomienky

x

rozoberať by som s tebou mohol aj vesmír

a po večnosti by sme stále mali o čom

a mali spomienky o ktorých sa iným nesní

veď čierne kone by ťa na svadbu niesli kočom

x

ja som pre teba už padol

a neviem čo viac by som ti sľúbil

sám sa bojím kam po nás by som padol

po všetkom si posledná čo ľúbim

tak sa neboj padnúť