#synchronicita

Pokladní v Kauflandu o dvacet minut později: "Je to 333 korun. Hotově nebo kartou?"

Myslela som na neho každý deň. Na jeho úsmev, ktorý vyčaril na tvári ten môj. Oči, v ktorích bol spaľujúci pohľad. Ruky, ktoré sa ma tak nežne no zároveň vášnivo dotýkali. Bozky tak sladké ako on sám. Tetovania, ktoré som tak zbožňovala a dotýkala sa ich svojimi perami. Nedokázala som ho dostať z hlavy. 

Zo začiatku som si to nechcela absolútne pripúšťať. To, žeby mi mohol chýbať. Opak bol pravdou. 

Zaľúbila som sa? Je toto láska? Je to ten dlho očakávaný pocit? To, že môžem byť konečne šťastná s niekým kto mi rozumie? S niekým kto je taký ako ja? 

Dopĺňali sme sa navzájom. Rozumeli si bez slov. Medzi nami bola úplna synchronicita. Totálna chémia. Vzrušenie. Nálož, ktorá pri každom dotyku explodovala. 

Nemusela som vravieť absolútne nič. Presne vedel. Čo mám rada a ako to mám rada. Kedy a kde ma pobozkať či dotknúť sa ma. Nežne. Vášnivo. Zahryznúť. Ako taký lev do svojej koristi. Môj LEV. 

Stačil jeden úsmev, jeden pohľad a išla som do kolien. Zavrela som oči. Vychutnávala si to. Kúsok po kúsku. Stávala sa nenásytnou. Chcela som viac.

Viac jeho. Každý jeden boží deň!! Kur*a.

Po tele som mala zimomriavky. A v hlave totálny chaos. Okolitý svet pre mňa prestal existovať. Bol len on. A ja. Náš vesmír. To čo sme spolu vytvorili. Ako dvaja artisti. 

Prichádzal pocit opojenia a slaste. Ako keď si dáš dávku svojej drogy. Pre mňa tou drogou bol ON. Nedokázala som odolať, prestať. Potrebovala som to. 

Tak už ma nenechávaj samú. Prosím. Poďme spolu opäť do našej ríše snov a rozkoše. Precíťme vlnu orgazmov a vášne. Spolu. Explóziu farieb v našom vesmíre. 

Milujme sa tak ako to vieme len my dvaja. Vezmi si ma a ja si vezmem teba. Sadnem si obkročmo na teba, pozriem sa do tvojich hlbokých očí, v ktorích sa topím. Vtisnem ti letmý bozk a prebudím v tebe to zviera. 

Vieš, že to obaja chceme. 

Na počátku, nikoliv světa, byl sen o shledání s Blondýnečkou. Tentokrát to klaplo. Byl jsem na skok, kde všchno nakonec dobře dopadlo. Máma byla stále živa a zdráva a já se jí chystal ukázat svou nastávající..Blondýnečku. Druhou indicií byl jeden z nových kolegů v práci, ve kterém jsem rozpoznal mého bývalého kamaráda z “Foxu”, Honzu. To bylo v době, kdy jsem tamtéž potkával Blondýnečku. Podružné…

Tak jako se vám zdá o známém a o dva dny později sedíte v kavárně s milovaným, kde u vašeho oblíbeného stolu stojí malířský stojan známého, který o čtyři hodiny později v téže kavárně zahajuje kulturní událost.

Stejně jako se u oběda rozhodnete jet na výlet na zámek. Když večer vlezete na Tumblr a zjistíte, že člověk, se kterým si občas a rádi píšete byl v téže budově ve stejný čas jen o patro níže.