#panonia

Perličky z článku

Maďarčina má 21% slov so slovAnskými* koreňmi. "ábráz - obraz, abrosz - obrus, asztal - stôl, bárány - ovca (z *baranъ - baran) , csalad - rodina (z *čeľadь - domácnosť), csorda - črieda, ebéd - obed, kocsma - krčma, macska - mačka, patak - potok, pokol - peklo, szikra - iskra, szilva - slivka, szomszéd - sused, széna - seno, tiszta - čisto, tömlöc - temnica, udvar - dvor"

Vychodňare a Západniari majú spoločného viac, než si myslia. "Medzi slovenskými slavistami sa zvláštnosti stredoslovenčiny v súčasnosti najčastejšie vysvetľujú tzv. migračno-integračnou teóriou jazykovedca a slavistu Rudolfa Krajčoviča, podľa ktorého bol západ a východ dnešného Slovenska osídľovaný zo severu a severovýchodu, zatiaľ čo územie stredného Slovenska z juhu a juhovýchodu."

Stredoslovenčina má brutálne blízko k Srbskému a Chorvátskemu nárečiu. "Napríklad tvary rat-, lat- namiesto praslovanských ort-, olt- v slovách ako rakyta, ražeň, rásť, lakeť, aké nachádzame aj v štokavčine (rakita, ražanj, lakat). V západoslovenskom respektíve východoslovenskom nárečí pozorujeme odlišné tvary ako rožen/rožeň, loket/lokec. Alebo l namiesto praslovanských dl, tl, ako v slovách šilo, omelo, salo, čo opäť zodpovedá štokavčine (šilo, salo), zatiaľ čo v západoslovenčine nachádzame tvary šidlo, sadlo. A napokon, v stredoslovenskom nárečí sa stretávame s príponou -mo [3] v 1. osobe plurálu, napríklad robímo, kosímo, tak ako v štokavčine (radimo, kosimo), ale nie vo východo- respektíve západoslovenskom nárečí."

Sú dôvody domnievať sa, že miesto tisícročia poroby, by sa dalo hovoriť skôr o takých ôsmych stovkách susedstva a fest škaredej hádke v tom poslednom (národné hnutia ako náhrada feudálnej, stavovskej a konfesionálnej spoločnosti boli trocha dvojsečný meč (kam sa tridsaťročná vojna hrabe na svetovú I + II)). "„Richardsov predpoklad presídlenia panónskych Slovanov je v rozpore so súčasným pohľadom, podľa ktorého slovansko-maďarské vzťahy pripomínali symbiózu,“ upozorňuje slavista Kansaskej univerzity Marc Greenberg. Túto interpretáciu podľa výskumníka podporuje archeológia: spoločné pohrebné rituály a pohrebiská implikujú intenzívnu a úzku etnickú interakciu medzi Slovanmi a Maďarmi, prebiehajúcu v priebehu niekoľkých storočí." "Greenberg upozorňuje, že paralelný vývoj medzi stredoslovenčinou a južnoslovanskými jazykmi prebiehal aj po príchode starých Maďarov. To môže znamenať, že k zániku slovanského jazykového areálu v Panónii došlo až o niekoľko storočí neskôr. „Ak aj maďarská prítomnosť viedla k presídleniu časti populácie, vo svojej domovine očividne zostalo veľa Slovanov,“ píše výskumník. „Potvrdzuje to vysoký počet slovanských výpožičiek v maďarčine, ktorý možno najlepšie vysvetliť rozsiahlym, intenzívnym a dlhotrvajúcim kontaktom [medzi Maďarmi a Slovanmi].“"

A Moraváci sú Slováci, čo nedošli do Prahy. :D Nie sú. Ale pred tisíc a niečo rokmi by sa dohovorili s ľuďmi v dnešnom západnom Rumunsku. "Západoslovanskými dialektmi, ktoré mali s najväčšou pravdepodobnosťou blízko k dialektom obyvateľstva Veľkej Moravy, sa hovorilo prinajmenšom na severe Panónie. A južnoslovanskými dialektmi, ktoré mali blízko k dialektom vedúcim k neskoršej srbčine a chorvátčine, sa pred príchodom starých Maďarov hovorilo prinajmenšom v južnej Panónii. Podobná situácia podľa všetkého panovala v susednom Potisí. Lingvistické výskymy slovenských (predovšetkým Ján Stanislav), ale aj maďarských a rumunských slavistov dokázali jednoznacnü zäpadoslovanskost' obyvatelstva na hornej a strednej Tise, ako aj v Sedmohradsku."