Nevzdať to!
V jednej ezopskej bájke osol, ktorý do tej chvíle kráčal svorne s osliarom, náhle odbočil z cesty a vydal sa po strmom svahu až k okraju priepasti. Osliar tušil nebezpečenstvo, ktoré oslovi hrozí a pokúšal sa ho všemožne od jeho zámeru odvrátiť. Tvrdohlavý osol však na to nedbal. Po niekoľkých márnych pokusoch naviesť osla na správnu cestu osliar vyslovil vetu, v ktorej sa mieša rezignácia s tušením neblahých dôsledkov: „Nechaj si svoje víťazstvo, ale cena zaň bude vysoká!“
Rozdiel medzi oslom z Ezopovej bájky a oslami dneška je nepatrný. Mnohí z tých dnešných sa okrem tvrdohlavosti a svojvôle, ktorú si veľmi často (a veľakrát zámerne) zamieňajú so slobodou, pýšia tým, že nie sú ovce; akoby táto skutočnosť nebola zjavná!
Osliar, za ktorým sa neskrýva nik iný ako starý dobrý rozum so svojimi najlepšími vlastnosťami (so schopnosťou správne usudzovať a logicky argumentovať, spoliehajúci na fakty založené na pozorovaní a experimentoch, nie na bludy a povery) to v nijakom prípade nesmie vzdať. Osol by totiž so sebou do priepasti mohol stiahnuť aj nič netušiacich okolostojacich. A to by bola skutočná tragédia!
Použitá ilustrácia:
Giovanni van den Hecke — Theodor van Kessel: Somári, 1654, lept, 10,6 x 7,4 cm, Slovenská národná galéria
