#mudry

Toľko ľudí, ktorí by si zaslúžili nakopať do zadku. Toľko politikov, ktorí by si zaslúžili nakopať do zubov. Toľko komplexov, závisti a iných srandičiek, číhajúcich v útrobách človečinskej duše, až sa tomu inému človeku nechce veriť.

Čo s tým? Ako sa má niekto vysporiadať s tým obrovským cynizmom, ktorý pri širšom chápaní sveta a adekvátnom vstrebávaní kvalitných informácií neúprosne útočí na psychiku zdravého jedinca?

Nie je to desivé, ak človek odrazu začne chápať Sartra (Sartreho? eeh), Nietzscheho a v znenazdajky mu všetky fatalistické a existenčné idey prídu ako úplne pochopiteľná vec?

Podľa mňa existuje pár milestones ľudskej inteligencie, resp možno skôr “wisdom” - múdrosti, kedy si môžeš byť naistom, že nepatríš medzi random 90%. Dik ujo Gauss.

1. Snažíš sa predstaviť si, čo je za hranicou našej reality (vesmíru) a radšej prestaneš.

2. Začne ti byť brutálne ľúto, že neuvidíš, ako to tu bude vyzerať o 150 rokov alebo o 1500.

3. Začne ti byť ostatných random 90% neuveriteľne ukradnutých a bojíš sa, že tento cynizmus vedie k niečomu temnejšiemu.

Nič happy tentokrát moji milí. 

Ach, ako je len pravda, že nevedomosť je sladká. 

Niekedy by som bol radšej hlúpy.