fabulaklub

Dlho pripravované opätovné otvorenie online knižného klubu Fabula sa blíži spolu s novinkami. Jednou z nich je táto webová stránka, ktorá bude slúžiť zároveň ako archív aktivity klubu.

V sekcii knižnica nájdete všetky knihy, ktoré sme v rámci klubu prečítali. Môžete si na nich zaspomínať cez ich krátke opisy či otázky k diskusiám, ku ktorým sa dostanete kliknutím na otáznik. V sekcii navigácia nájdete kategórie, podľa ktorým si môžete filtrovať žiadaný obsah. Niektoré príspevky budú písané tvorené knižným klubom Fabula, no narazíte aj na príspevky od ostatných milovníkov literatúry.

Poslednú knihu tejto témy ste si vyberali vy a vybrali ste si knihu Tajná záhrada od Fraces Hodgson Burnett. Ide o britskú klasiku, no zároveň je to rozprávka, mohli by sme povedať určená nielen pre deti, ale aj dospelých.

V knihe sme mohli vidieť Mary a Colina, ktorí boli obaja opísaní ako veľmi neslušní a rozmaznaní. Ako ste vnímali toto správanie? Prečo si myslíte, že sa tak správali? Na čo chcela poukázať spisovateľka? Čo im pomohlo sa časom zmeniť?

Kto bol podľa vás hlavnou postavou a kto prekonal najväčšiu zmenu?

Aká bola podľa vás hlavná myšlienka/téma celej knihy? Ako sa s hlavnou témou podľa vás spája motív tajnej záhrady?

Keďže ide o knihu pre deti, čo podľa vás chcela naučiť svojich detských čitateľov? A prečo by sa podľa vás kniha páčila deťom?

V mesiaci marec sme čítali prvý román od známeho súčasného autora Iana McEwana s názvom Betónová záhrada. Išlo o kratučký román, ktorý však svoju krátkosť vykompenzoval hustotou udalostí a šokujúcich vízií.

Ako som spomínala táto kniha sa zdá byť plná šokujúcich udalostí. Ian McEwan sa v nej venuje závažným témam ako incest, smrť, kriminalita. Ako ste vnímali tieto udalosti? Aký význam ste im pripisovali? Prečo sa podľa vás Ian Mc Ewan rozhodol písať o týchto témach?

Kniha taktiež sleduje, ako sa deti vysporiadavali so smrťou oboch rodičov. Boli maloletí a celkom sami. Tom sa chcel prezliekať za dievča, neskôr sa správal ako dieťa, Julie prevzala rolu matky a našla si priateľa, Jack impulzívne masturboval. Čo si myslíte o týchto prejavoch? Na čo podľa vás odkazoval? Prečo si podľa vás autor vybral tieto činnosti?

V predchádzajúcej otázke som poznamenala aktivity troch súrodencov. Mali však aj sestru Sue, ktorá si iba čítala a písala denník. Ako sa podľa vás vysporiadavala so smrťou rodičov ona?

Kniha bola napísaná v 70. rokoch minulého storočia. Témy ako masturbácia, prezliekanie sa za iné pohlavie boli tabu. Ako ste to vnímal zo súčasného pohľadu? Ako ste vnímali najmä Tomovu túžbu prezliekať sa za dievča a tým pádom reprezentáciu komunity LGBTIQ+?

Román bol celkom krátky. Vyhovovala vám jeho dĺžka? Ako sa vám to celkovo čítalo?

Na krátky mesiac február sme si zvolili kratučký román, alebo lepšie povedané novelu, ktorá sa zaraďuje medzi americké moderné klasiky. Román Raňajky u Tiffanyho bol vydaný v roku 1958 a sleduje príbeh mladej ženy Holly Golightly nasiaknutý newyorkskou atmosférou a prekvapivých zvratov.

Ako som už spomínala, ide o novelu, má iba okolo 84 strán a stane sa v nej toho veľa. Ako ste vnímali dej? Stalo sa to podľa vás všetko prirýchlo? Myslíte si, že práve udalosti a dej bol v tejto knihe to najpodstatnejšie?

Holly Golightly patrí medzi najznámejšie knižné/filmové postavy a je svojím spôsobom jedinečná. Ako ste vnímali túto postavu? Zamyslite sa tiež nad jej detstvom a správaním, ako je to prepojené?

Možno sa to na prvý pohľad nemusí zdať, ale hlavnou témou tohto diela je láska vo viacerých podobách. Aký prejav lásky vás zaujal najviac?

Truman Capote v knihe nepriamo písal aj o sexualite a rôznych podobnách sexuality – homosexualita, asexualita a pod. Všimli ste si tieto prejavy? Ako ste ich vnímali? Prečo sa ich rozhodol zahrnúť Truman Capote do tohto diela?

V januári sme spolu čítali knihu Osamelosť prvočísiel od talianskeho spisovateľa Paola Giordana. Táto kniha sledovala život dvoch protagonistov, Mattia a Alice, ktorí si so sebou nesú traumu z detstva a každý sa s ňou snaží vyrovnať istými deštruktívnymi technikami.

Ako som už aj spomínala, hlavné postavy tejto knihy boli Mattia a Alice. Matematický génius pravdepodobne aj niekde na autistickom spektre, ktorý sa sebapoškodzoval a pokrivená Alice so sklonmi k anorexii. Tento ťažký náklad mohlo byť obtiažne pochopiť a možno sa aj s nimi stotožniť. Ako ste brali týchto dvoch protagonistov? Vedeli ste sa k nim priblížiť, pochopiť ich alebo ste sa cítili vzdialení? Prečo Paolo Giordano písal práve o nich?

Osamelosť v názve z knihy priam sršala. Chybná a nedostatočná komunikácia bola jedna z hlavným katalyzátorom alebo lepšie povedané prekážkou v deji. Aké ďalšie témy ste si v knihe všímali? Čo bolo podľa vás hlavnou myšlienkou resp. aký zmysel malo napísať túto knihu?

Štýl Paola Giordana sa zdal strohý, teda bez zbytočne naťahovaných opisov. Všetko sme videli ako keby z pohľadu filmovej kamery, a aj keď sa kniha čítala ako scenár, nechýbali v nej množstvo metafor a zaujímavostí. Ako sa vám kniha čítala? Ako ste vnímali odkazy na matematiku a fyziku? Vadilo vám to alebo vás to skôr zaujalo?

Našich protagonistov sme sledovali približne 25 rokov. Videli sme ich detstvo, dospievanie a rannú dospelosť. Čo ste sa z tejto knihy naučili? Čo vám dala do života?

Aká scéna alebo pasáž knihy sa vám najviac páčila a prečo?

V mesiaci december som ako sfilmované dielo vybrala knihu Anglický pacient od srílanského rodáka žijúceho v Kanade Michaela Ondaatje. Išlo o príbeh viacerých stratených duší poznačených hrôzami druhej svetovej vojny. Autor v svojom priam až poetickom diele narážal na viaceré závažné kultúrne otázky, ktoré boli vyobrazené na pozadí veľkej vášne dvoch milencov.

Ako som spomínala, ide o román, ktorý je však písaný priam poeticky. Niektoré odseky som si napríklad musela prečítať viackrát, pretože boli trochu komplikovanejšie na porozumenie alebo jednoducho príliš krásne. Ako sa vám čítal tento štýl písania? A ako sa vám celkovo pozdávala štruktúra diela?

V knihe nám boli predstavené viaceré postavy a ich životné príbehy, či už išlo o Hanu, Kipa, Caravaggia alebo Almásyho s Katherine. Ktorý príbeh vás zaujal najviac a prečo?

Hlavným motívom tejto knihy bola národnosť a identita. Maďar skrývajúci sa za Angličana, ktorý vraj spolupracoval s Nemcami? Kanaďanka, ktorá prišla do Talianska a ocitla sa v „európskej“ vojne? Ind, ktorý aj napriek kultúrnym rozdielom veril a bojoval za Angličanov? Ako naša národnosť ovplyvňuje našu identitu a to, ako nás ostatní vnímajú? Na čo chcel autor týmto motívom poukázať?

Čo bolo podľa vás hlavnou témou tohto románu? Išlo o jednoduchý romantický román alebo ste narazili aj na hlbšiu myšlienku, ktorá vás zaujala?

Ako prvú knihu/film som vybrala dielo Pena dní od francúzskeho autora Borisa Viana. Táto kniha bola vydaná v roku 1947 a ide o surrealistické dielo plné grotesknosti. Sledujeme v  nej mladý pár Colina a Chloe, ako čelia neúprosnej chorobe, ktorou trpí Chloe pre rozrastajúce sa lekno v jej pľúci. Tento príbeh sa spočiatku môže zdať ako milá a farebná romanca, čoskoro však vidíme stránky plné tragédie.

Príbeh sledoval primárne dve dejové linky. Colina a Chloe, Alise a Chicka. Ktorý príbeh vás zaujal viac? Čo podľa vás tieto príbehy mali predstavovať? Ako by sa ich vývoj dal interpretovať?

V tejto knihe toho bolo veľa. Verím, že každý z nás sa na niečo zameral, niečo sa mu možno páčilo, niečo nie. Čo konkrétne vás zaujalo najviac?

Ako som spomínala, ide o surrealistické dielo, boli tam riadne povymýšľané veci. Ako ste to vnímali, ako sa vám to čítalo? Páčil sa vám tento štýl vyrozprávania príbehu?

Ali Smith je súčasná škótska spisovateľka, ktorá je známa najmä svojím literárnym kvartetom s názvom Seasonal. Každá časť má meno po jednom ročnom období a začína od jesene. Jeseň vyšla v roku 2016 a rozpráva sa v nej o nezvyčajnom príbehu jednej lásky, ktorá je prepletená s aktuálnou politickou situáciou vo Veľkej Británii či odkazmi na slávne a nezávislé umelkyne 20. storočia.

Tento príbeh nesie názov Jeseň a je súčasťou kvartetu. Prečo si myslíte, že práve táto kniha sa volá Jeseň? Čo sa ňu okrem počasia môže v príbehu odkazovať?

Príbeh v knihe neplynie chronologicky. Pozostáva z flashbackov, spomienok, snov či úryvkov z časopisov. Ako sa vám páčil/nepáčil tento spôsob vyrozprávania tohto príbehu? Prečo si myslíte, že Ali Smith zvolila práve tento spôsob?

Ali Smith v knihe taktiež použila reálne umelkyne ako maliarku Pauline Boty či modelku Christine Keeler. Ako ste to vnímali? Hľadali ste si niečo o týchto významných ženách v umení? Prečo podľa vás vybrala Ali tieto ženy?

V septembri som sa rozhodla zavítať do temnejšieho teritória, a preto som vybrala knihu Sklenený zvon od Sylvie Plath. V podstate ide o autobiografiu skrytú vo fiktívnom príbehu protagonistky Esther Greenwood, ktorá zažila čosi podobné ako spisovateľka. Kniha bola vydaná v roku 1963 pod pseudonymom, keďže Sylvia chcela ochrániť ľudí, o ktorých v nej píše, no po smrti kniha vyšla pod jej menom. Ide teda o román, taký coming-of-age príbeh, kde Sylvia cez Esther spomína na jeden rok „pod skleneným zvonom“. V knihe spomína veľmi citlivé témy, ktoré však vyobrazuje vierohodne, bez okolkov a poskytuje nám teda pohľad nielen na záhadnú psychickú chorobu ale taktiež na to, ako spoločnosť na psychicky chorých reagovala a ako vyzerala liečba.

Ako ste si mohli všimnúť, jednou z hlavných tém knihy bola psychická choroba, konkrétne depresia. Ako ste vnímali vývoj psychického zrútenia Esther? Bolo to nevyhnutné, čo to spôsobilo?

Mali sme taktiež možnosť vidieť, ako boli psychické problémy v minulosti stigmatizované. Ako bola vnímaná depresia v minulosti a ako vyzerá priebeh depresie a vnímanie psychických problémov v súčasnosti? Zmenilo sa to?

Hlavným symbolom bol sklenený zvon, ktorý je zároveň názvom knihy. Ako by ste tento symbol interpretovali vy? Čo v knihe predstavoval?

Okrem témy depresie v knihe boli dominantné aj témy sexuality, vzťahov a postavenia žien a mužov v spoločnosti. V polovici minulého storočia mala žena isté postavenie v spoločnosti. Mala byť matkou, manželkou, mala sa starať o svoje panenstvo a mať prvý sex až počas manželstva a pod. Vnímate, že sa táto rola ženy zmenila a ako? Myslíte si, že tento postoj úplne vymizol z našej spoločnosti alebo stále cítime predsudky voči ženám, ktoré majú viacero sexuálnych partnerov resp. si vyberú kariéru pred deťmi?

V letnom mesiaci august sme čítali knihu Swing Time od britskej spisovateľky Zadie Smith. Ide o súčasnú autorku, ktorá väčšinu svojich diel situuje v Londýne. Keďže pochádza zo zmiešanej rodiny (otec Angličan, matka Jamajčanka), v jej dielach skúma otázky rasy, identity a občas dokonca aj náboženstva. Vybraním jej diela som teda chcela vidieť, ako vnímajú rasu/rasizmus vo Veľkej Británii a ako sa dokážu mladí ľudia identifikovať v takom diverznom meste, akým je práve Londýn.

Zadie Smith je známa pestrým zaujímavým vykresľovaním postáv, ktoré majú hĺbku. Všetky postavy boli osobité, zaujímavé a aj tie maličké dialógy boli skvelé. Ja osobne som však mala trochu problém s hlavnou protagonistkou. Ako ste ju vnímali vy? Bola pasívnou alebo aktívnou postavou?

Swing Time je jeden z mála románov, ktorý rozpráva o ženskom priateľstve. Ako ste vnímali toto ženské priateľstvo? Aký ste z neho mali dojem? Zdalo sa vám toto vyobrazenie iné ako pri typických mužských priateľstvách, ktoré bežne vidíme v klasickej literatúre?

Okrem ženského priateľstva medzi rovesníčkami sa v knihe objavil aj vzťah medzi matkou a dcérou. Výchova je občas veľmi kontroverzná téma, ale práve výchova a vzťah medzi rodičom a dieťaťom bolo jednou z hlavných tém tejto knihy. Ako ste vnímali postavu matky a celkovo vzťah, ktorý medzi protagonistkou a matkou vznikol? A ako by ste ich vzťah porovnali so vzťahom Tracey a jej matky?

Inakosť z knihy sršala. Zadie sa nebojí rozprávania o svojom pôvode, rase a inakosti, veď už jedna z prvých viet: „Naša pokožka mala rovnaký odtieň hnedej, akoby nás vyrobili z rovnakého kusa namoreného materiálu, a pehy sa nám hromadili na rovnakých miestach, boli sme rovnako vysoké.“ Ako sa vám páčil tento diverzný aspekt románu? Zvyknete čítať knihy od autorov inej rasy alebo knihy, kde je protagonistom postava s odlišnou rasou? Ako vnímate takúto literatúru?

V mesiaci júl sme sa venovali Virginii Woolf ako spisovateľke patriacej do modernizmu, ktorý sa rozvíjal na prelome 19. a 20. storočia v britskej literatúre. Tento smer sa chcel výrazne odlišovať vo všetkom od tradičnej literatúry (napr. Jane Austen či Tom Hardy). Virginia Woolf bola skúsená v tradičnom písaní, cítila sa však, že svoje myšlienky dokáže vyjadriť iba prostredníctvom tzv. lyrických románov. Často využívala vnútorné monológy, voľný tok myšlienok a pohrávala sa v jej dielach s časom.

Na túto diskusiu som vybrala dielo K majáku. Toto dielo bolo vydané v roku 1927 a patrí medzi jej najznámejšie diela.

Ako som spomínala, modernizmus sa odlišoval celkovo od tradičného písania, či už štýlom písania alebo štruktúrou. Ako ste vnímali štýl písania? Bolo to pre vás náročné čítať? A čo si myslíte o štruktúre? Čím sa každá jedna časť podľa vás vyznačovala?

Virginia Woolf vo svojich dielach predstavuje množstvo filozofických a náročných tém, ktoré naprieč dielami rozoberá. V knihe K majáku sme napríklad mohli spozorovať predstavenie vzťahu medzi ženami a mužmi, tradičné postavenie ženy vs novodobý životný štýl slobodnej ženy (prejavy feminizmu), abstraktnosť času, smrteľnosť ľudí/nesmrteľnosť ich diel a pod. Ktorá téma/myšlienka vás zaujala najviac a prečo?

V júni sme sa venovali knihe Dom duchov od čilskej spisovateľky Isabel Allende. Tento raz sme teda mali možnosť nahliadnuť do trochu odlišného a vzdialeného sveta Latinskej Ameriky v 20. storočí.

Túto knihu som vybrala najmä preto, lebo som mala záujem prečítať si knihu v žánri magického realizmu od nejakej autorky, keďže doteraz som sa stretla len s knihami od autorov. Magický realizmus sa rozvinul približne v polovici 20. storočia v Latinskej Amerike a zahrnul mystickosť a magickosť ich predkov. Hispanoamerický magický realizmus sa však vyznačuje tým, že nereálne a magické prvky sú predstavené v reálnych príbehoch ako niečo bežné a obyčajné. Konkrétne v tejto knihe sme mali možnosť stretnúť sa s Clarou, ktorá mala nadprirodzené schopnosti, dokázala predpovedať budúcnosť a rozprávať sa s duchmi. Ako ste to v tejto knihe vnímali/interpretovali? Páčilo sa vám to alebo nie? Bolo to podľa vás pre príbeh nevyhnutné?

V knihe sa objavilo viacero postáv, ktoré boli plne rozvinuté a občas dostali priestor aj ako rozprávač (Esteban či Alba). Kto bol podľa vás protagonista tohto diela? A ktorá postava vás zaujala najviac?

Ak sa pozrieme na názov, kniha sa volala Dom duchov. Tento Dom duchov bol rohový dom (teda neviem na 100 %, či to takto je aj v slovenskom preklade), ktorý bol situovaný v hlavnom meste (pravdepodobne v Santiago de Chile). Prečo bol tento dom natoľko významný, aby sa podľa neho volala kniha?

V mesiaci máj sme sa venovali čítaniu knihy Emma od Jane Austen. Mali sme tak možnosť nahliadnuť do britskej literatúry 19. storočia.

Túto knihu od Jane Austen som vybrala aj kvôli jej protagonistke – Emme Woodhouse. Ide o celkom rozmaznané, bohaté dievča, ktoré v literárnom svete rozprúdila zaujímavú debatu. Čitatelia ju buď majú radi a s ňou súcitia, alebo ju priam nenávidia pre jej negatívne vlastnosti. Aký postoj ste voči nej zaujali vy? Páčila sa vám ako hlavná postava alebo nie a prečo?

Keď už sme pri tých postavách. Jane Austen má podľa mňa dar na vykreslenie zaujímavých postáv. Máte nejakú obľúbenú postavu alebo vám niekto aj liezol na nervy?

Jane Austen je známa svojimi úžasnými rozprávačskými schopnosťami. Knihy od nej som čítala v angličtine, neviem, ako to je v prekladoch, ale používa zaujímavý spôsob rozprávania a je to viditeľné aj v tomto diele. Mieša totiž vševediaceho rozprávača, ktorý by mal byť objektívny, s myšlienkami a pocitmi hlavnej postavy, čo môže viesť k tomu, že s Emmou súcitíme aj napriek tomu, že nie je až taká „dobrá“ a má veľa zlých vlastností. Ako sa vám páčil štýl rozprávania príbehu?

Jane Austen svojím písaním vytvorila nový podžáner, v angličtine „novel of manners“. Ide teda o román, ktorý hovorí o určitej vrstve ľudí v určitom období. Aj keď ide o fikciu, v istom zmysle jej knihy, a najmä Emma, odrážajú spoločenské konvencie v 19. storočí. Čo nové ste sa naučili o živote ľudí v 19. storočí prostredníctvom tejto knihy? Bolo tam aj niečo čomu ste možno nerozumeli?