a som z toho trochu smutná lebo samozrejme, že ja si všetky tie fotky pamätám tak, že som si na nich pripadala úplne odporná a už nikdy som ich nechcela vidieť

teraz však na nich čumím s otvorenou hubou a nechápem aká som bola krásna

takže sa už odmietam spochybňovať a neustále hľadať niečo čo sa mi nepáči pretože viem, že o 10 rokov sa pozriem na moje dnešné fotky a budem sa cítiť úplne rovnako

samozrejme do obľúbených

život životuje

takto som si prestavovala, že bude vyzerať náš prvomájový božtek a význanie lásky pod čerešňou. Realitou však bolo skôr “eeeh a tak pozri tu ešte ostalo zopár kvetov! Noo to postačí”

keď sa vrátim z práce a pohľad mi okamžite padne na rozhádzané vankúše, tvoje tričko zahrabané pod perinou, moje spodné pradlo na zemi

snacky na stole, taška z woltu pri dverách

a tvoj parfem na mikine ktorá sa ti už asi nevráti, hoc mi nenápadne spomínaš že je tvoja obľúbená

vlastne to vôbec nie je bordel, skor mozaika našich životov

pol dňa som pozorovala ako sneží

a tu druhú polku som strávila prehrávaním si tvojho úsmevu medzi včerajšími bozkami

a taktiež tým, že by som sa už fakt mohla vysrať na všetky moje hlúpe insecurities ktoré sú len v mojej hlave

už si ťa chcem totiž len užívať