Ako sa rodia prezývky
Prezývky majú takmer všetci. Herci, speváci, športovci, politici, ale aj celebrity, či mafiáni. Svoje prezývky majú aj mestá, budovy, športové kluby, štadióny, automobily alebo lode.
Už som naznačili, že prezývky sa spájajú teda buď priamo s tvojím menom, priezviskom, výzorom, alebo charakteristickou vlasnosťou, črtou, znakom, či príhodou.
Uvediem zopár príkladov, pomenovaní, ktoré vznikli v poslednom čase na mojom novom pracovisku. Keď pracujete v spoločnosti, kde je korporátnym jazykom angličtina a slovenčine rozumie 1, slovom - jeden, kolega, nie je to také napínavé. Podmienkou je totiž byť s kolegom na rovnakej vlnovej dĺžke a krycie mená nenechajú na seba dlho čakať. V opačnom prípade si scenár režírujete vo vlastnej hlave.
Nuda? Možno. Sú to len krycie mená, ktoré zostanú prezývkou známou len pre mňa a kolegu. Vždy sa však zasmejeme, keď sa na nás pozrie „Zvedavec”, prejde okolo „Dedo Mráz”, osloví nás „Kĺúčik” alebo zbystrí „Mačkopes”.
Populárnejší je „Europs” (čítaj „Jurops”). Menovú jednotku s kódom EUR a značkou € nenazve totiž inak, napríklad za prenájom platí 500 Jurops, chcel si kúpiť letenku za 100 Jurops a skrátka, všetko stojí veľa Jurops. Idem sa od smiechu popučiť, on to pritom hovorí s úplnou vážnosťou, veď je to predsa oficiálna mena v 19 z 28 krajín Európskej únie.
Prezývky sa rodia predovšetkým v našej hlave ako reakcia na situácie, vzhľad, históriu, činy, funkcie, atď. Mal by to byť úplne prirodzený proces, žiadne komplikácie a prekážky.
