O ôsmej ráno som začal kráčať od miesta kde som zaparkoval smerom k Mistake Peaku. Nevedie na neho oficiálna cesta a tak som si ju musel nájsť / spraviť. Preskakoval som asi 12x oplotenia pre ovce, ktoré mi stáli v ceste ale inak bola trasa celkom priamočiara.

S jeleňom na seba pozeráme a asi sme v tej chvíli obaja rozmýšľali, ktorý z nás je predátor a ktorý korisť. Ten jeleň (alebo teda neviem ako presne sa volá), bol riadne veľký. Na fotke tak nevyzerá, ale v prvom momente som myslel, že je to los lebo bol zhruba tak vysoký ako ja, takže z neho šiel rešpekt.

Túto rieku som musel prebrodiť. Ráno to bolo ešte vpohode, voda tak nad kolená ale cestou späť bolo vody skoro po pás a nabrala na sile - ale stále to bolo zvládnuteľné.

Výstup na Mistake Peak pripomínal trochu Slávkovský štít - stále sa mi zdalo že už mám vrchol na dohľad a keď som naň vyšiel, objavil sa vyšší vrchol za ním. A takto sa to opakovalo veľa krát...

Tu už pohľad z vrcholu Mistake Peaku 1921 m n. m. Presnejšie teda, toto na fotke je úplný vrchol, ktorý bol asi o meter vyšší ako miesto, z ktorého to fotím - ale v rámci zachovania vlastného života som radšej zostal tam kde som bol.

Pohľad z hora naozaj stál za tú námahu...

Na vrchole bol sklenený pohár, v ktorom bol papier a ceruza, kde boli podpísaní ľudia, ktorí na tento vrchol vyšli.

Ten papier bol riadne starý. Prekvapilo ma, že prvý záznam bol z roku 1989.

A posledný na druhej strane z 21/1/07. Dopísal som sa hneď pod to :)

Tekapo má naozaj jedinečnú farbu.

Celý trek mi trval nejakých 8-9 hodín a bolo to minimálne 25km, takže celkom mi to dalo zabrať.

Most len pre jedno auto. Na Zélane celkom bežná vec.

...keby bol ten prach len zvonku auta, bol by to ten lepší prípad.

Tesne po západe slnka. Tekapo patrí k ideálnym miestam na pozorovanie nočnej oblohy. Prvú noc bolo zamračené ale druhú noc bola úplne čistá obloha. A bola to naozaj nádhera... nočnú oblohu z južnej pologule treba proste zažiť!

Jazero Tekapo a vrchol Mistake Peak

Počas predĺženého víkendu som sa vybral k jazeru Tekapo, ktoré je od Christchurch vzdialené 223 kilometrov.

V okolí jazera sú štrkové cesty, takže sa tam riadne práši. Výhodou ale je, že na tieto štrkové cesty nechodí každý turista, takže som mal skoro pocit, že som tam sám.

Zaparkoval som tesne pri vode a mal som takýto výhľad z kufra auta. Ten najvyšší vrchol uprostred je Mistake Peak. Nejaký čas som sa na tomto mieste zdržal a aspoň som mal čas detailne si prehliadnuť tieto kopce, lebo mi hneď napadlo, že by som na ten vrchol mohol na druhý deň vyjsť.

Keď sa rozplynuli oblaky, jazero nabralo krajšiu modrú farbu.

Známy kostol z fotiek... miesto kde zastaví každý autobus a ľudia sa tu fotia. Prakticky jediné miesto v okolí Tekapa, kde bolo vidieť väčšie skupiny turistov - čo je fajn, lebo som sa bál, že to tu bude preľudnené aj kvôli sviatku.

”Zákaz fotenia vo vnútri” - všetci čo v tento moment fotíme stojíme vonku za prahom dverí kostola :)

Typický pohľad na jazero tekapo a kvitnúce kvety. Pôvodne som čakal, že tieto kvety budú rásť okolo celého jazera, ale oni rastú len na tomto jednom mieste.

Lake McGregor, hneď vedľa Tekapa.

Lake Alexandrina hneď vedľa McGregora.

Kemp, v ktorom som nocoval obe noci. Celkom ľahko sa zvyká na kempovanie v aute - karimatka a spacák rozbalený, žiadne stavanie stanu :) a ráno človek len presadne zo spacáku za volant a môže vyraziť.

Za kemp som platil 10$ na noc a boli tam len WC-ka. Niekde sa dajú nájsť podobné kempy aj zadarmo, ale na to, že je to Zéland, stále vpohode cena. Ideálne by bolo zaparkovať to hocikde pri jazere a tam prespať, za toto sú ale na Zélande veľké pokuty a všade sa to kontroluje. Ak človek nemá takzvané “self-contained” auto, môže prespávať viac-menej len v kempoch.