Ešte dakedy dávno, keď som sa dopočul o Working Holiday vízach, ani ma nenapadlo rozmýšľať o inej práci ako práci na sadoch. Ak preskočím to medzi tým, na siedmy deň po tom ako som priletel na Zéland som už podpisoval pracovnú zmluvu v jednej IT firme tu v Christchurch.

Šťastie? Nemyslím si :)

Jeden z dôvodov prečo myšlienku práce v IT moje podvedomie potlačilo, bola angličtina. Anglicky viem ale na prácu v english-speaking kancelárii som sa vôbec necítil. Vnímanie mojej vlastnej angličtiny nakopol tým správnym smerom práve rozhovor s chalanmi z Bangladéša (ešte keď som cestoval po Malajzii). Pracovali v Malajzii v nejakej IT firme, kde komunikovali výlučne anglicky, ale keď som sa s nimi rozprával, ich anglické vety často postrádali gramatiku, ktorú som sa ja naučil už na strednej / základnej. Vtedy som si uvedomil, že moja angličtina je o dosť lepšia ako si sám pripúšťam. To asi pomohlo aj tomu, že som sa rozhodol napísať diplomku v angličtine - čo bol veľký krok mimo moju komfortnú zónu a práve preto ma to posunulo ďalej.

Keď som získal Working Holiday víza, niečo cez 2 mesiace som vo svojom voľnom čase (niekedy aktívnejšie, niekedy menej aktívne), hľadal informácie o práci v IT na Zélande. Najprv som hľadal čo v súvislosti s IT sa tu robí, kde sa dajú nájsť ponuky práce, na aké životopisy tu sú zvyknutí atď atď. Za tento čas som rozposlal presne 25 životopisov a motivačných listov - každý jeden upravený zvlášť pre konkrétnu pozíciu - a každý jeden som sa snažil graficky doviesť k dokonalosti (v rámci mojich schopností)... Baviť ma to prestalo už asi po treťom životopise, keby si náhodou niekto myslel, že uchádzať sa o prácu je moja tajná záľuba :D.

Okrem toho som dostal tip od konkrétnych ľudí pracujúcich v IT na Zélande, nech si hľadam prácu na severnom ostrove, lebo na južnom je moja šanca takmer nulová (minimálne 85% všetkých pracovných miest v IT je na severnom ostrove). Ja som ale vždy chcel ísť na južný ostrov a tak som pokračoval v hľadaní.

Skutočnosť bola taká, že za celý ten čas som mal len jeden skype pohovor, pred ktorým som mal problém vypotiť zo seba jednu anglickú vetu a z druhej firmy mi poslali online programovací test, ktorý som spravil a dohodli sme sa na osobný pohovor, po mojom prílete na Zéland.

Keď som priletel, vedel som, že nejaké 2 až 3 mesiace vyžijem z úspor a ak dovtedy nenájdem prácu v IT pôjdem zbierať kiwi alebo robiť na farmu.

Keď som šiel na prvý pohovor (ten, ktorý som mal dohodnutý ešte zo Slovenska) vravel som si, že aspoň sa trošku rozhovorím, oprášim angličtinu a bral som to skôr ako taký tréning na ďalšie pohovory.

Pohovor trval 3.5 hodiny. Naozaj dostatok času “oprášiť angličtinu” :D. Na konci mi povedali, že so mnou boli spokojní a asi mi ponúknu prácu. Sám som tomu neveril ale bol to skvelý pocit. A najväčšia irónia bol práve fakt, že pravdepodobne najväčší dojem som spravil tým, že som vedel popísať ako funguje istá problematika - presne tá vec, ktorú keď vysvetľovali na prednáškach v škole, vravel som si: “Taká blbosť, na čo mi to je? Toto v živote nikdy nevyužijem! Ani omylom!”