Ako prezývky pôsobia na deti?
Deťom sa veľmi páči pomenovať veci pravým menom, nebojte sa použiť metaforické výrazy. Aj tak vznikli ďalšie mená postáv z nášho okolia. Nebudeš papať? Budeš ako ten „Malý ujo” z námestia. Nebudeš sa umývať? Chceš byť ako ten „Špinavý ujo” z námestia? Tak sme totiž volali ďalšie dve postavy, ktoré nám deň čo deň krížili cestu pri prechádzkach po námestí. Bolo by zrejme zbytočné vysvetlovať dvojročnému, že jeden pán mal problémy zdravotného charakteru a druhý pán si „ľúbil” vypiť a preto aj tak vyzeral.
Nezakrývam realitu, príde čas a synovi vysvetlím, prečo je to tak. Pokúsil som sa o to aj vtedy, ale syn každú moju odpoveď duploval jej zopakovaním s tým, že pred ňou použil slovíčko „Prečo?”. Uznajte, aj trpezlivosť, po dvadsiatej otázke, má svoje hranice.
Ako teda prezývky pôsobia na deti?
Určite rozvíjajú ich predstavivosť. Aj keď nevedia osoby a veci nazvať presne, používajú formu opisu. Tá vystihuje podstatu. Detská fantázia nemá hraníc. Navyše, s deťmi v tomto smere zažijete veľa zábavy. Je to škola hrou. To sú všetko pozitívne faktory. V budúcnosti budete mať krásne spomienky a vždy sa na nich zasmejete.
Za negatívne by sme mohli označiť, ale to je na vás, rodičoch a najbližších, nesprávne uvádzanie príkladov. Do tejto vetvy spadá aj častovanie sa prezývkami medzi dospelými pred očami detí, preto opatrne s ich používaním. Rodičia, práve vy ste príkladom a idolom vašich detí.
Naše dieťa dostalo prezývku pri prvom pohľade na sono, vyzeral presne ako malá fazuľka. Keď sme neskôr zistili pohlavie, mohli sme mu smelo hovoriť "Fazuľko". Ešte aj teraz sa mi niekedy na jazyk tlačí toto oslovenie, ale predsa len, ako on sám hovorí: "Už som veľký ako babá". Áno, čítate dobre, "babá" (z gréckeho Μπαμπάς, otec). Mne sa to páči a keď sme na Slovensku, to by ste mali vidieť tváre ľudí naokolo, ako na nás nechápajúc pozerajú.
