Hromy, blesky, silný vietor ktorý všetko ničí.

Aj ja si niekedy prídem ako búrka, zničím všetko.

Či chcem, či nie vždy všetko zničím.

Možno nie ľudí či vzťahy.

Možno zničím samu seba.

V mojom vnútri trieskajú hromy a blesky zapaľujú všetko čo z mojích pocitov ostalo, vietor odfukuje bolesť a všetky zlomené časti.

No možno, len možno chcem byť zničená.

Chcem aby ma aspoň pár ľudí považovalo za nádhernú.

Za nádhernú a tajomnú búrku.

Búrku čo neničí iných ale seba.

Zabíja samu seba, síce pomaly, no dôsledne.

A keď skončí tak nezanechá nič.