#fototext

Čakať, ste to možno nečakali, ale tušiť, to hádam aj hej.

Aj napriek tomu všetkému, sa mi zdá, že si to vyčítate. Nemá to význam.

Veď viete, že som si už predtým priznal, že som stratený prípad a už mi niet pomoci.

Nemohli ste s tým spraviť nič. Možno niekedy  dávno, keď som bol decko.

Že by ste ma zavreli do izby a izolovali od sveta, ale to by pravdepodobne nebolo reálne, pretože časom by na to aj tak niekto prišiel. Určite by sa pýtali, kde som.

Niektoré veci sa skrátka nedajú ovplyvniť.

Ako keď som sa do nej zamiloval. To som si tiež nevyberal.

Bol som šťastný a ani teraz by som na tom nič nemenil. Vyčítať si to by bol smrteľný hriech, smrteľný.

Vôbec si nemyslím to, čo sa mi ostatní snažili nahovoriť.

Vykašlať sa na to, že to za to nestojí.

A aj potom, že zahoď to za hlavu, že ma to nakoniec zloží.

Vy dobre viete, že keď som si niečo zaumienil, tak som si za tým išiel a nikto ma nepresvedčil.

A potom tie reči, že vidíš, na čo to bolo dobré.­

Všetci už stratili zmysel pre vášeň. Funguje to všetko len tak napoly.

Hádam to aspoň vy dvaja pochopíte. Veď sami ste sa mi snažili pomôcť s vypätím síl.

Všade nejaké poistky, ktosi-čosi do zálohy. A k tomu ešte tie výčitky.

Neskúste aj vy vyťahovať to „možno keby“. Už na tom nič nezmeníte. Niektoré veci sa skrátka nedajú ovplyvniť.

A vôbec, nikto to nemohol ovplyvniť. Vždy rozhodne jedna minúta, jedno slovo a svet sa obráti.

Tak sa mi tam hore majte.

Váš Egon.