Valentín. Deň, kedy si všetky zamilované páry ukazujú, ako moc sa ľúbia. Osobne si myslíme, že sa z tohto dňa postupom času stal len komerčný sviatok, kedy je nutnosťou svojej polovičke dokázať, že ju milujeme. Niektorí to však vidia ináč a tak sme sa opýtali niektorých naších študentov, ako práve oni tento deň strávili.

Jung Jaehyun: Jelikož mám narozeniny na Valentyna není to pro mě nicim speciální, takze radeji oslavim narozeniny, nez Valentyn, ale urcite si jeste dnesni vecer otevru lahev se svym pritelem a budu si to uzivat jako kazdy den. Lasku muzu davat i jine dny, ne jen na Valentyna. Ale pokud mi pritel kytku neomlati o hlavu, tak to muzeme brat jako oslavu Valentyna, ze mu chci aspon nejakou tu malickost dat.

Inmo Yang: V podstatě celý den jsem jen sledoval RuPaul's Drag Race. Je to jen normální den nic víc. 

Johnny Seo: Valentín? Aby som pravdu povedal, pretiahol som zopár kuriev, bol sa najesť v akejsi predraženej reštike, poprechádzal sa v Hongdae, popriaľ všetko najlepšie svojmu najlepšiemu priateľovi a ostatok mienim tráviť s nemenovanou osobou, pokiaľ nezmenila názor. Okrem toho som sa snažil spraviť radosť istej osobe, no akosi mi to nevyšlo. Dnešný deň bol rovnaký ako každý, v ničom výnimočný, až na narodeniny mojich najbližších. 

Lalisa Manoban: Ahoj, já ho vlastně nijak neslavila. Neměla jsem s kým.. takže to pro mě byl jen normální den, jako každý jiný ^^ 

Jeong Youngwook: Tak takto! Ráno som vstal, klasika, pobral som sa do školy kde som strávil pomerne nudný čas. Ešte som si nestihol nájsť dostatok priateľov, takže som bol poväčšine času sám. Avšak, bolo veľmi úsmevné cez prestávky sledovať, ako sa ostýchavé dievčatá premávajú po chodbách školy a nenápadne sa snažili podstrčiť valentínky svojim crushom. Dobre som sa na tom zabavil, haha! Po škole som sa pobral rovno na intrák, čakalo ma veľa učenia. Po ňom som cez skype zavolal rodičom. Už mi celkom chýbajú. A okrem toho som im samozrejme chcel povedať, ako veľmi ich mám rád a že som vďačný za všetko, čo pre mňa robia.  Podľa mňa Valentín nie je len pre zamilované páry a to nehovorím len preto, aby som utešil sám seba a uistil sa, že je v poriadku byť na Valentína sám. Ľudia sa predsa majú ľúbiť a pripomínať si to každý deň, nie len v jediný deň v roku, nie? Zvyšok dňa bol pre mňa celkom nezaujímavý, ale teraz večer sa akurát chystám tancovať. Hongdae už čaká! Verím, že sa so všetkými zabavím a vďaka našej skvelej tanečnej crew pomôžeme osamelým ľuďom zabudnúť na to, že nemali s kým Valentína sláviť. ~ 

Park Shin-Hye: Ahoj no, neviem čo ti mám na to povedať keď to nijak neslávim s keďže som single tak ani nemám prečo.

Je to už nejaká doba, čo nás opustilo jedno milé (aspoň pre niekoho) dievča, ktoré prechádzalo chodbami tejto školy a snažilo sa žiť svoj nenápadný život, pokiaľ si ju smrť nenašla. Áno, hovoríme o mladej študentke Kim Junghee, ktorá si skokom zo školskej strechy vzala život.

Dnes, 10.02., má táto už zosnulá študentka narodeniny a my by sme jej aj takto po smrti chceli popriať šťastný život na druhom svete. Dúfame, že tí, ktorí ťa tríznili skončia rovnako ako ty sama.

Ďalej by sme chceli vyzvať všetkých, ktorí si chcú uctiť jej pamiatku, aby dnes zapálili sviečku pred hlavnou bránou školy, aby videla, že na škole boli aj tí, čo ju mali radi a ktorým chýba.

Ilseong Inštitút. Škola, ktorá sa preslávila predovšetkým smutnou udalosťou, a to smrťou jednej zo študentiek - Kim JungHee. Tá akoby prekliala chodby, učebne a iné školské priestory, a tak spôsobila nárasť smrtí na škole. Najprv to bolo ňou, neskôr iným dievčaťom, potom Yanan, ktorý kvôli problémom skočil zo strechy. Bol to hrozný pohľad na zohavené telo v kaluži krve, keď som prechádzal okolo a zisťoval, komu patrí tvár v školskej uniforme Ilseongu.

Ale môže za to skutočne duch zosnulej JungHee alebo je to zásluha trendu, ktorý sa rozmohol medzi zbohatlíckymi detičkami, ktoré kráčajú po chodbách školy?

Zahrada restaurace se dokázala vecpat do skulinky mezi dva domy. Do ulice tak přináší zelený prvek, hostům restaurace dostatečné soukromí a klid. Někdy je postě lepší sedět bez výhledu ven, ale soustředit se na to podstatné, co je přímo před vámi. 

Retiazka na vchodové dvere? Taká hlúposť. Lenže užitočná. Prestala som sa vďaka nej báť.

Ešte donedávna som si myslela, že nie je nič otravnejšie ako reklamné telefonáty. Aj tie však majú výhody. Keď neviem, čo povedať alebo ako sa ich zbaviť, jednoducho zložím. V poslednom čase sa však medzi rôznymi pochybnými obchodníkmi rozmohla nová móda. Chodia nám až k dverám.

Som pravá pani svojho domu. A to aj vtedy, keď mám vítať svojich hostí. Bohužiaľ, aj tých, čo som vôbec nevolala. Často sa preto bez rozmýšľania vrhám k dverám a otváram. Hups, osobu za nimi nepoznám. Jehovista? Predavač paušálov? Výhodný dodávateľ elektrickej energie? Čože?!

Ja tým ľuďom neprajem nič zlé, aj ja niekedy robím v zamestnaní veci, čo desia iných. Kým teda neprekročia istú hranicu. Pohoršuje ma, keď mi chytia dvere alebo sa sami pozývajú dovnútra... Neviem, čo sa vtedy odohráva v ich hlavách, ale ja si v duchu opakujem číslo na políciu.

Mohla som sa naučiť neotvárať. Ale prečo by som sa mala prispôsobovať nejakým podomovým predajcom?

Potom som našla riešenie. Ani neviem, ako mi to napadlo, tuším som pozerala nejaký film. A ťuk! Retiazka na dvere.

Neviem, prečo sa prestala kupovať k dverám automaticky, lebo ja si ju neviem vynachváliť. Ľudí možno len odradila vlastná lenivosť alebo reči iných. Lebo podľa niektorých je to „úplná zbytočnosť“ a „strata času“. Vraj to prestanem používať, lebo ma bude zdržovať. Výhovorky. Toľko ľudí dnes žije osamote, že si treba hostí preverovať. A tí pozvaní s radosťou chvíľu počkajú, kým mojim dverám zložím retiazku. Aspoň si môžu o pár sekúnd dlhšie užiť moment, keď im otváram bránu do svojho chrámu.

Mimochodom, manipulácia s retiazkou nie je žiadna veda, 21. storočie zasiahlo aj túto sféru.

Život je len jeden. Treba si ho užívať naplno. Mám síce len 18 rokov, ale aj tých 18 rokov patrilo do môjho života. Zažil som toho veľa, či s rodinou, či s kamarátmi, či sám, alebo s Larou. Mojím psom. Nikdy som nebol dobrý v písaní článkov.. z nemčiny pri slohoch dostávam len 5-tky. Možno si to namýšľam, že som dobrý v niektorých veciach, ale treba mať veľké sebavedomie, že to čo robíte, robíte dobre, a presne tak ako vás to baví. Názory ostatných vám môžu byť ukradnuté, a filtrujte ich jedným uchom dnu, a druhým von.  Motivácia v živote je to, čo nás posúva ďalej. Každé ráno vstanete do školy s tým, že sa chcete niečo naučiť (aj keď tam celý deň len sedíte, a nič nerobíte) a verte, .. v živote sa vám to zíde. Či vypočítanie komplexnej rovnice, alebo jednoduché spočítanie nákupu. Neviem o čom píšem, a o čom tento článok ma presne byť..  V dnešnej dobe je celý svet prepojený. Každý ma toľko možností užívať si život podľa jeho predstáv.. každý deň sa zabávať, ale hlavne žiť naplno. Áno viem, zajtra budem mať ráno o 8-mej ráno na to iný názor, ale to je už vedľajšia vec.. Máme tú možnosť, že vieme ako žijú ľudia na druhej polovice zemegule, vieme čo robia, čo jedia a hlavne ako žijú. Vieme že Rusi sa opíjajú, a preto majú toľko nehôd na cestách.. Vieme že ľudia v iných štátoch sa bijú o produkty v obchodoch. Či je to jedlo, alebo elektronika.. V obidvoch prípadoch to je bohužiaľ smutné. Vďaka internetu vieme komunikovať s ľuďmi, ktorý sú tisícky kilometrov vzdialený od nás v reálnom čase. To je všetko dobré, pokiaľ nebudú všetci vedieť ako často, a kedy chodievam na WC.

My všetci vieme, a dokážeme spraviť svet lepším. Už len menším gestom každý deň. Akurát som si vytlačil kartičku s textom: "YOU are AWESOME! Give it away to the next awesome Stranger you meet today!" a dám ju zajtra (teda už dneska) nejakej neznámej úžasnej osobe, aby som jej deň zlepšil, a posielal toto čaro ďalej. 

Je neskutočné aké možnosti má každý z nás. Každý ich len musí nájsť, musí nájsť tú jeho "úžasnú" stránku alebo osobnosť, a brať život taký ako je. My sami si tvoríme deň, a robíme si ho dobrým alebo zlým. Jedného dňa, chcem skočiť z lietadla padákom. Musí to byť úžasný pocit letieť a vznášať sa. To je adrenalín. Človek chce v živote veľa vecí vyskúšať. Má dokonca ja tú možnosť, skúsiť ich.. Ale, nenájde si čas, alebo neodváži sa ich spraviť, a považuje ich sa nesplniteľné. Mama mi hovorí, že by chcela mať také sebavedomie aké mam ja. Ja neviem o čom hovorí. Treba sa pochváliť niekedy aj sám. Ja viem, nie každý človek na zemi je z toho istého druhu. Keby to aj bolo, bohvie ako by svet vyzeral.. Dokonalo? Hrozne? 

Ja už fakt neviem čo píšem. Všetko hore bude asi riadny nezmysel, na ktorý môžete zabudnúť. Je neskoro, a zajtra budem len krútiť hlavou, že čo som tu sakra včera písal. Len som chcel preniesť správu do sveta, že každý na zemi je úžasný..život je úžasný..svet je úžasný.. Sú aj taký ľudia, ktorý nenávidia ich život.. Bohužiaľ si ho niekedy tvoria samy, (zdôrazňujem: niekedy, nie vždy) a nevedia sa vysporiadať s tým, čo si vytvorili. Preto sú aj na svete kriminálnici ako napríklad Fico..(Bože, zase sem ťahám politiku -.- ) Život si treba užívať. Naplno, ako sa len dá. V škole by mali deti učiť, ako si užívať život, a ako si zdvihnúť sebavedomie. Každý sa motivuje sám a všetci spolu tvoríme svet. 

Život.. je adrenalín sám  o sebe.