Nepoznanie
Keď prenesiem aj ten posledný posledný kúsok seba tichý, rýchly biedny, tak ako zrovna treba do noci ktorá nieje moja tak už bude koniec hoci v nej stoja anieli sviec. Na Bratislavu sadá hmla sadá znova ako vtedy a tiež lepkavá jesenná tma. deň je temný bledý. Ja kráčam vpred vpred len tak fyzicky nemám hlad smäd a so mnou tak ako vždycky Kráča mnoho iných tvárí ulice ktoré nemám dôvod zastaviť či rozosmiať keď na ne hľadím trocha len síce viem že keby som poznať mohol ich všetko tak statočný tak dych by bol spoločný. Keď sa z náhodnými tvárami pretnú osudy len tak mimochodom a naše údy kráčajú stejným schodom Často myslieť že snaď inokedy prišiel aby a toto vedieť bol inde by. Niekedy mám pocit až strach že tí najlepší ľudia brázdia ulice s štuplami v ušiach. A o sebe nevedia.
