aura

sometimes i wish someone would care about me.

ako je možné, že z vecí, pre ktoré si sa do mňa zamiloval, sa stali veci, ktoré na mne nenávidíš?

prajem si do života niekoho, kto neutečie, keď sa budem cítiť zle. kto neutečie, keď sa budem cítiť sama. kto neutečie, keď budem sama sebou.

nedokážem sa sústrediť sama na seba. nedokážem sa tešiť, z ničoho. zas som prestala jesť a mám pocit že je to všetko ako začarovaný kruh. neviem či si zaslúžim byť na tomto svete a žiť svoj život keď si ho nedokážem užívať. topim sa vo vlastných myšlienkach. už ani neviem, čo je správne. sny sa mi prelínajú s realitou a mám pocit že sa zbláznim. prosím vráť sa mi.

v posledných dňoch sa hrám s myšlienkou, že sa jedného dňa možno rozídeme. musíme byť realisti, ako to hovoríš ty. ale ja nechcem. veď ja ani neviem, čo budem robiť po strednej, či ma vôbec prijmú na výšku, alebo sa budem len tak flákať svetom. a prečo by sme nemohli mať oboje? prečo si mám vyberať medzi tebou a štúdiom? vravíš, že každý pôjdeme svojou vlastnou cestou. možno máš pravdu a možno nie, možno sú naše cesty pretkané ako uličky v Benátkach. a možno si raz spomenieš, že si tam bol so mnou. čo ak je toto naše posledné leto? alebo posledný rok? ja neviem či viem existovať s niekým iným, ako s tebou. nedokážem si predstaviť zaspávať vedľa nikoho iného. nechcem sa učiť všetko odznova a nechcem nikoho iného nazývať „mojko”, len teba, mojko. si mojou prvou láskou a sľubujem že ťa budem nosiť vždy vo svojou srdci. a možno tak dlho, dokým sa naše cesty opäť nestretnú. a to je život. vlastne strácam čas polemizovaním nad tým čo bude, než aby som ho investovala do nás. my sme teraz. a čo ak sme ani nikdy neboli a ani nikdy nebudeme? ja už neviem, či sme skutoční.