(ZBYTOČNÁ) INFORMÁCIA NA DNES

Vonku sa ochladilo, ide zima. Viete, ako sú na tom zvieratká s hibernáciou? Ja viem.

Hibernácia, zimný spánok, nie je len tak a nedostáva sa do tohto stavu každý. Ľudia nie, aj keď pokusy boli, cicavce áno, ale nie primáty a tropické cicavce už vôbec (okrem lemúra trpesličieho tučnochvostého z Madagaskaru - ten áno, prespí 7 mesiacov v roku v diere v strome). Najviac výskumov hibernácie sa robilo na hlodavcoch.

Toto je Karol. Škriečok, hlodavec už od pohľadu. On nemal dôvod hibernovať, ale spinkal často a rád.

Dôvodom tejto šikovnej funkcie organizmu je, že keď je vonku zima a tej potravy nie je veľa (a zvieratká nemajú chladničky ani sklady ani supermarkety), tak sa uložia na zimný spánok: skôr ako si dajú dobrú noc, veľa sa napapajú a zvýšia svoju bežnú telesnú hmotnosť. Potom si nájdu bezpečné miestečko, kde počkajú na jar. A zaspia. 

Samotná hibernácia spočíva v útlme metabolických procesov (+ zníženie tepu, frekvencie dýchania a telesnej teploty). Organizmus je vyživovaný vlastnými zásobami tuku. 

Príklad - ježko:

- bežný ježko má okolo 450g, ale pred tým, ako sa uloží spať, musí nabrať aspoň na 600g, aby dožil jari

- pri hibernácii mu klesne tep z 190 úderov za minútu na 15 až 20 ú/m

- telesná teplota mu klesne z 35 stupňov Celzia na 10 a menej

- nadýchne sa len raz za minútu

Takto čiluje až do jari a keď sa teplota okolia zdvihne (to je jasná zelená, skoro ako budík na 7:30), ježko sa prebudí a je oddýchnutý a môže sa množiť a radovať zo života. A už má aj čo papať .)

Takže ak stretnete v zime pobehovať pojašeného ježka po ulici alebo po dvore, zoberte ho niekam do pivnice/garáže/kočíkarne, dajte mu papať (mačacie granulky sú údajne ok) a piť, spravte mu peliešok zo starých novín a on to do jari dá.

Ešte viac zbytočných informácií:

- hibernácia v teplých mesiacoch sa volá estivácia - ochrana pred nedostatkom vody - napríklad slimáky estivujú (to vysvetľuje, čo robia slimáky, keď aj mesiac neprší :D - SPIA)

- dormancia je súhrnné označenie pre prechodné zastavenie alebo obmedzenie fyziologických procesov v živých organizmoch. Okrem hibernácie a estivácie sem patrí aj diapauza - zastavenie vývoja zárodkov v nepriaznivom období, napríklad cez zimu alebo v období sucha. Bežné pre hmyz, ale aj cicavcom sa to stane. Neodhadnú termín narodenia potomka, tak dajú pauzu vývoju “drobca” a na jar pokračujú, aby sa mláďatko nenarodilo v zime. Múdro. (To je genetika, vážení! Vážne, je to riadené genetickou informáciou.)

- hibernáciu poznajú aj ITčkári. Veľmi laicky: hibernácia je, keď dáta z RAM sú uložené na HDD. Môžete PC odpojiť z elektrickej siete a dátam sa nič nestane, lebo budú opäť načítané z HDD. Zatiaľčo pri uspatí PC sú dáta stále na RAM a odpojením z elektrickej siete sú dáta v nenávratne. Ešte je aj hybridná hibernácia - dáta sú aj na RAM aj na HDD.

Nie je apnea ako apnea. Viete vôbec, čo to je? Ja viem. Je to dychberúce.

Neskoro v noci som sa obrátila na instantnú a relevantnú lekársku poradňu zvanú tiež internet, že čo sa mi môže stať, keď budem málo spať. A preklikala som sa až k tomuto slovku, ktoré síce súvisí so spánkovou depriváciou, ale úplne inak ako moje dobrovoľné nespanie.

S apneou ste sa možno stretli ako s nádychovým potápaním. To je ten lepší prípad zoznámenia sa. Je to šport, ktorý poznáme skôr ako freediving. Nejde len o zadržiavanie dychu pod hladinou na čas, ale aj o potápanie sa do hĺbok so závažím, bez neho, s plutvami, bez nich … hlavne ide o to, že sa nepoužívajú žiadne dýchacie pomôcky. Je potrebné sa zaobísť len so vzduchom v pľúckach. A máme takýchto športovcov aj na Slovensku - najhlbšie sa ponorili na jedno nadýchnutie v kategórii constant weight Katarína Linczényiová (-85 metrov) a Juraj Karpiš (-97 metrov), čo oproti svetovým rekordom nie je vôbec zlé (ženy: -95m a muži: - 113m).

Horšie je to s tou apneou, ktorú svet pozná ako “sleep apnea” / po slovensky správne: syndróm spánkového apnoe - princíp je rovnaký, nedýchate. Akurát že nedobrovoľne.

Syndróm obštrukčného spánkového apnoe

Predstavte si, že spíte, hlboký regenerujúci spánok sa dostavil a BAM!, nedýchate. Snažíte sa normálne dýchať, ale prekážka v dýchacích cestách zmarí tieto ambiciózne plány. A tak nedýchate 10 sekúnd, 30 sekúnd, dokonca aj minútu…a už stačilo (mozog dá signál na hyperventiláciu) a telo zase začne dýchať. S nádychom sa ozve chrapot, čo partner(ka) vyhodnotí ako chrápanie, ale vy máte oveľa väčší problém. Celé toto desivé nedýchanie sa zopakuje asi 30krát za hodinu, u niekoho aj častejšie, aj 400 krát za noc. Takže z hlbokého spánku sa presúvate do toho plytkého, ráno sa budíte unavení, partner(ka) na tom nie je oveľa lepšie a výsledok neliečeného spánkového apnoe je nič moc:

- zvýšené riziko: vysokého krvého tlaku, výskytu infarktu, mrtvice, obezity a diabetesu, srdcových porúch; nehôd v práci a za volantom

- spôsobuje arytmiu alebo nepravideľné srdco-bitie

Príčiny: oslabenie svalstva hltana počas spánku a následné zanesenie dýchacích ciest (a prekážka je na svete). Masívna nadváha, nosné polypy, zväčšené hltanové mandle, poloha na chrbte s dozadu naklonenou dolnou čelusťou - toto prispieva k apnoe. 

Ešte trochu horšie, ale menej rozšírené, je mať “central sleep apnea”. Vtedy je problém v mozgovom centre, ktoré riadi dýchanie, pretože nedáva správne signály do svalov zodpovedných za dýchanie. To je už naozaj veľký problém.

Z toho vyplýva, že nie každé chrápanie sú “plné dutiny”, niekedy je to prekážka v dýchacích cestách a inokedy sa mozog zbláznil. Ide obdobie chrípok, pozorujte svojich parnerov, dajte im veľa lásky a buďte k nim zhovievaví a tolerantní. A hoci som sa nedozvedela nič o mojej spánkovej deprivácii, toto sa mi určite jedného dňa môže zísť vedieť …

Ešte viac zbytočných informácií:

- na bežnej prehliadke u lekára vám spánkové apnoe nezistia, dokonca ani z krvných testov - diagnostika je na základe vlastnej anamnézy (vašej), cudzej anamnézy (príbuzní, partner), a klinických vyšetrení. Na tie sa chodí do spánkového laboratória.

- pri výskyte adipozite (pretučnelosti), obezite a Cor pulmonale (=zväčšenie pravej komory srdca a oslabenie/zlyhanie pravej komory srdca) hovoríme o tzv. pickwickovom syndróme, pomenovanom po postave Little Joe z románu Charlesa Dickensa „Pickwicker“.

Viete, ako prišlo ľudstvo k mydlu a čím sa umývame dnes? Ja viem. Takmer.

Keď archeológovia vykopkali babylonské ruiny zistili, že Babylončania vedeli vyrábať mydlo už v 2800 p.n.l. Prevreli tuk s popolom a bam, mydlo.

Ebersov papyrus (1550 p.n.l.) prezrádza, že Egyťania sa kúpali pravideľne a nie len to: na prípravu vlny pre tkanie si vyrábali mydlovú substanciu (miešali rastlinné oleje a živočíšne tuky).

V 3. storočí n.l. starovekí Rimania zmiešali lúh s popolom a tým čistili hrnce a sochy. Galovia a Rimania používali na výrobu mäkkých a tvrdých mydlových produktov živočíšny tuk, kozí loj a bukový popol.

Až v 7. storočí n.l. sa v Európe výrobcovia mydla zlučovali do cechov a ustálila sa moderná receptúra mydla, podľa ktorej sa vyrába dodnes.

Ťažko povedať, ako ľudia prišli na to, že sa dá vyrobiť mydlo a aké má účinky a že sa má volať mydlo. Ale je pekná rímska legenda, ktorá sa to snaží vysvetliť: 

Soap (angl.) / Sapo (lat.) názov údajne podľa vrchu Sapo, kde sa chodili bohom obetovať zvieratá. Obety boli zápalné, takže sa tam roztekali živočíšne tuky a miešali s popolom a keď prišiel dážď, túto zmes zobral so sebou do rieky Tiber. Tam chodievali ľudkovia prať svoje odevy a zistili, že konkrétne v tejto rieke, ktorá je konkrétne pri tomto kopci, sa perie lepšie než inde. Prečo asi.

Má to len jeden háčik. OK, tak dva zásadné: Dobrým zvykom bolo zápalné zvieratkovské obety pred podpálením pekne s rozumom prichystať, ergo, mäsko a tuk ľuďom, kosti a zvyšok bohom. Takže kde je ten tuk? V brušku. A ešte ako bonus, neexistuje dôkaz o tom, že by takýto kopec s menom Sapo vôbec jestvoval, čistá fikcia …. nuž, legendy. Ktovie ako to naozaj bolo. (Len tak medzi nami, vteda v rímskych kúpeľoch vôbec mydlo nepoužívalo. Nechceli to tam celé zamydlené mydlinkami. True story.)

Pravdou však ostáva, že mydlo sa vyrába už dlho, používa sa rovnako dlho a asi sa ešte pekne dlho používať bude.

Mydlo má rôzne spôsoby prípravy (za studena, za tepla a veľa iných kritérií), a rôzne zloženie. Môže byť v tvare pevnej tehličky, alebo vločiek alebo tekuté alebo v prášku. Voňavé, nevoňavé, prírodné, syntetické….

Názorný príklad echt mydla nájdete vo Fincherovom filme Fight Club - Palahniuk to pekne napísal, ako ten tuk…a ten lúh…

Výrobný proces aj zloženie sa v priebehu dejín menili, ale pointa mydla ostáva: Očisti telo.  Očistíš tak aj dušu. Najlepší detox.

Ešte viac zbytočných informácií:

- mydlo je tenzid. Tenzidy sú zvlhčujúce látky, ktoré znižujú povrchové napätie tekutín, čím umožňujú ľahšie prenikanie a menšie medzipovrchové napätie medzi kvapalinami. Potom sú detergenty a to sú všetky čistiace prostriedky, ktoré nevoláme mydlami (saponáty, pracie prášky a pod.)

- detergentných účinkov určitých syntetických tenzidov si v roku 1913 všimol belgický chemik A. Reychler. Prvým komerčne vyrábaným čistiacim prostriedkom, ktorý čerpal zo spomínaných pozorovaní, bol Nekal predávaný v Nemecku v roku 1917, aby zmiernil nedostatok mydla počas 1. svetovej vojny.

- v roku 1865 si William Shepphard patentoval tekutú verziu mydla

- v roku 1898 B.J.Johnson vyvinul mydlo z palmového a olivového oleja a jeho spoločnosť (B.J.Johnson Soap Company) ho ešte v tom roku uviedla na trh pod názvom Palmolive. Tušíte správne: tomuto produktu sa tak darilo, že ujo Johnson premenoval firmu na Palmolive. Na prelome 19. a 20. storočia mali celosvetové prvenstvo v predaji mydla!

- rastlinné a živočíšne tuky sú z chemického hľadiska zložené z triglyceridov (3 molekuly mastných kyselín a 1 molekula glycerolu) - tie hydrolýzujeme na voľné mastné kyseliny a tie sa môžu naviazať na alkáliu (lúh napríklad) a sformujú sa do surového mydla = zmes rôznych mydlových solí, prebytočný tuk alebo alkália (zásada), voda a uvoľnený glycerol (glycerín) - ten buď zostáva alebo je izolovaný a použitý na 1000 a 1 iných spôsobov

Viete, prečo voláme spam spamom? Ja viem.

Part 1: príbeh konzervy

V roku 1937 uviedla na trh spoločnosť Hormel Foods Corporation mäsový produkt s názvom SPAM. Za umné vymyslenie tohto názvu dostal firemný kopík v súťaži krásnych 100 dolárov a vtedy sa začal písať zaujímavý príbeh.

SPAM bolo (a stále je) konzervované bravčové mäsko. Tento názov je veľmi záhadný, lebo samotný výrobca Hormel tvrdí, že len pár vyvolených bývalých exekutívcov spoločnosti vie, čoho je to akronym. Tipovačka dopadla nasledovne: buď “SPiced hAM” (to bolo napísané aj na konzerve) alebo “Shoulder Pork and hAM” alebo “Specially Processed American Meat”. 

Produktu sa tak darilo, že všetci vedeli, čo je SPAM. Dokonca sa stal zásadným elementom jedálnička amerických vojakov počas druhej svetovej vojny. Viac ako 68 miliónov kíl SPAMu zakúpila americká armáda do skončenia vojny pre brušká vojakov ... takže áno, bolo ho veľa. Najmä preto, že pomer cena-výkon sa naozaj oplatil. 

Part 2: metamorfózy - od konzervy k pošte

A tento fakt, že ho bolo veľa a všade, sa postaral o sériu následkov. Ten najdôležitejší bol, že v roku 1970 vymysleli Monty Python skeč do ich Flying Circus, v ktorom hlavnú úlohu zohral všadeprítomný a nie veľmi obľúbený SPAM. Veľmi smiešny skeč. Tu si ho pozrite: SPAM sketch. A tam bolo SPAMU ešte viac ako vo vojenských jedálenských stanoch, aj do titulkov sa dostal... fakt smiešne. Vyťažili čo sa len dalo zo všeobecného naladenia voči SPAMu. 

Už ste počuli o fenoméne, keď marketéri na USENETe zaplavili emaily diskusných skupín a jednotlivcov reklamou? Tak túto ich nevyžiadanú činnosť označili osvietení uživatelia podľa skeču Monty Python (opakované & nevyžiadané) ako spamming. Prvýkrát datujeme použitie tohto slova spam = nevyžiadaná pošta v roku 1994.

Ďakujeme Monty Python, ďakujeme Hormel!

Ešte viac zbytočných informácií:

- v roku 2007, po 70 rokoch výroby, predali Hormelovci 7 miliardtú plechovku SPAMu

- v Austine, Minnesote je múzeum SPAMu a svoje miesto tam má aj skeč Monty Python-a

- Nikita Chruščov: “bez SPAMu by sme neboli schopní nakŕmiť našu armádu”

- Margaret Thatcher: “wartime delicacy”

- pre ilustráciu toho, ako mali vojaci radi SPAM, pozrite si pár dielov úspešného seriálu M.A.S.H. - áno, aj tam a áno, to bolo až po Monty Python Flying Circus

- štatistika z 90. rokov minulého storočia: každú sekundu sa zje 3,8 konzervy SPAMu v USA = 122 miliónov konzerv ročne

- fenomén (a nová definícia slova) spamu bol “uznaný” spoločnosťou aj tak, že sa tento termín nachádza oficiálne v súdnych záznamoch, ktoré riešili prvých spammerov v USA

- aj vo svete videohier má spam svoje miesto. ako spamming sa označuje “produkcia veľkého množstva niečoho” napríklad: rocket-spamming, granade-spamming

A toto je zoznam jedál zo skeču od Monty Python (Flying Circus, S02E12, posledný skeč)

Včera neprišla (zbytočná) informácia, keďže som mala informačný overload a všetko bolo veľmi dôležité s prioritou 3000 ... preto som sa zamyslela, ako to je s našou pamäťou. Môžem mať vôbec informačný overload? Vyčerpala som svoju mozgokapacitu?

Viete, akú pamäťovú kapacitu má ľudský mozog? Ja viem. Ok, nie tak celkom. Je to takto:

Samozrejme, že sa tejto téme venovalo viarero odborníkov a “odborníkov” a ja som si vybrala PAULa REBERa, lebo sa mi páči jeho meno :) a z možností prispievateľov k téme na internete vyzerajú jeho referencie najdôveryhodnejšie a vôbec, je to neurovedec. 

Zhrňme si najskôr fakty:

1 priemerný ľudský mozog ≐ 86 miliárd neurónov (to je: 86 000 000 000) ale budeme počítať s 100 miliardami, lebo je to krásne okrúhle :D

1 neurón vytvorí ≐ 1000 pripojení na iné neuróny

ergo: priemerný mozog ma priemerne bilión prepojení (ak počítame veľmi zaokrúhlene, čo v prípade veľkých čísel je asi ok)

Takže: keby každý neurón uchoval iba jednu spomienku, mali by sme pamäť celkom malú (niekoľko GB) a veľmi rýchlo by sme ju minuli. Ako keby sme mali v hlave iPod alebo USBčko. 

Ale nie je to tak, neuróny vďaka tým spojeniam, ktoré vytvárajú medzi sebou, dokážu poňať oveľa viac ako jednu spomienku a tak nám to začne exponenciálne rásť a prídeme k číslu (opäť aproximatívnemu) 2,5 petabytov a to je dva a pol kvadrilionov (!) bajtov. Takéto číselko 2 500 000 000 000 000. OK, nie, nemala som včera overload, ale limitne som sa k tomu blížila...

Pre porovnanie, to je akoby ste mali v hlave uložených 300 rokov kontinuálneho vysielania televíznych relácií, čo je asi 3 milióny hodín TV showiek :) alebo 2,2 bilióna rozkošných obrázkov šteniatok. Čo je vskutku dosť veľa.

ALE, presnú kapacitu pamäťového úložiska ľudského mozgu nevieme vypočítať. No lebo 1. nevieme, ako ju vlastne máme presne merať a 2. niektoré spomienky zaberajú viac priestoru ako iné, lebo obsahujú viac detailov. Takže je to celé veľmi shady a sú to len odhady. Plus nezabudajme, že zabúdame a tak sa nám vytvorí (asi) voľné miesto na nové spomienky. Na také, ktoré si pamätať chceme a budeme. Lebo všetci to poznáme, sú aj také, čo si pamätať nechceme.

Ešte viac zbytočných informácií:

- mozog dospeláka važi 1300 - 1400g a je to asi 2% z jeho celkovej váhy (mozog slona: 6000g, mačky: 30g)

- ak je mozog odstavený od prívodu krvi 8 - 10 sekúnd, upadnete do bezvedomia

- denne máme približne 70 000 myšlienok, ale veľa z nich sú tie isté zaloopované na mozgodialničnom obchvate

- mozog nás nemôže bolieť, lebo neobsahuje žiadne receptory bolesti

Viete, prečo majú sms obmedzenie 160 znakov pre jednu správu? Ja viem.

Ujo menom Friedhelm Hillebrand, expert na mobilné komunikačné systémy v skupine Global System for Mobile Communications (GSM), s jeho kolegami riešili prenos textovných správ a jeho štandardizáciu.

Zamyslel sa nad tým, koľko znakov by bolo OK prenášať (bez ohľadu na technické limity) a spravil si svoj vlastný experiment. Zvolil veľmi vedecký postup: doma si na písacom stroji písal bežné frázy v komunikácii, potom prečítal veľa pohľadníc a nakoniec ešte čekol aj telegramy. Veľmi náročnou metódou počítania znakov, ha ha, v týchto textoch, prišiel k záveru: na rýchlu komunikáciu nám stačí 160 znakov.

Takže s týmto prišiel na svoje pracovisko, slovo dalo slovo, ITčkári zamakali a bam! máme SMSky s limitom 160 znakov.

A toto sa stalo v roku 1985 a presadilo a zaviedlo v 1986. Odvtedy všetci operátori tento štandard museli akceptovať.

Ešte viac zbytočných informácií:

- na prenos dát použili sekundárny rádiový kanál, ktorý už v mobilných sieťach existoval. tadeto vedeli preniesť 128 znakov, ale po úpravách v súprave podporovaných znakov vedeli pridať ďalších 32 znakov = 160 znakov spolu

- SMS je skratka pre short messaging service

- Hillebrand vôbec nie je taký bohatý, ako by sa mohlo zdať - neexistuje licencia na jeho super výmysel. Normálne iba dostal výplatu. Ďakujeme.