Hrumblr

Podľa Wikipedie to je využívanie herných mechaník v nehernom kontexte za účelom zvýšenia zapojenia užívateľa pri riešení problému.

Za autora tohto pojmu sa považuje britský programátor a vynálezca Nick Pelling, ktorý sa zaujímal o využívanie videoherných užívateľských rozhraní v komerčnej elektronike s cieľom zlepšenia celkového zážitku a urýchlenia interakcie. V roku 2003 si založil konzultačnú agentúru s ktorou chcel túto myšlienku nasledovať, no pre nezáujem zákazníkov/klientov mu vydržala len tri roky. Torchu viac ale predsa v skratke sa o tom rozpisuje v blogposte "The (short) prehistory of “gamification”…"

Medzi moje obľúbené projekty využívajúce princípy gamifikácie patrí nedávno Kickstarterovo úspešné Habit RPG. "HabitRPG is an open source habit building program which treats your life like a Role Playing Game. Level up as you succeed, lose HP as you fail, earn money to buy weapons and armor." Škoda, že stále zomriem keďže sa zabúdam na web pravidlene vracať (predsa len semtam otvorené taby prečistím viac ako je nutné). (Mobilné aplikácie sa vyvýjajú)

Plus som si po hodine nejak tak spomenul na toto:

Hodina 15.4.2013 bola asi najlepšia hodina ktorú som na vysokej škole zažil. Som rád. Preto si tu najprv zopakujem čo sme robili.

Ding Dong The Witch Is Dead (a ako ju aktivisti pretlačili do oficiálneho rebríčka v británii - Daily Mail)

Hayek vs. Keynes Rap Battle (I. & II.) - kvôli textu, ktorý sme si mali naštudovať (Využití znalostí ve společnosti - Friedrich August Hayek)

TED Talk - Jimmy Wales on the birth of Wikipedia

TED Talk - Dan Pink o překvapivých vědeckých poznatcích o motivaci

Vandalizovanie hesla na Wikipedii

Marshmallow Challenge na tráve vonku

TED Talk - Dan Ariely asks, Are we in control of our own decisions?

Vandalizovať som sa rozhodol slovenskú Wikipediu (aby jej nebolo smutno, nie?) a heslo ktoré som si vybral bolo "Pavol Rusko". Nechcel som si za terč vybrať niečo príliš aktuálne alebo ináč teoreticky "ostro sledované". Hneď do prvého odstavca som pridal vetu "Vo voľnom čase sa rád venuje nahrávaniu dôverných rozhovorov." (napr. toto a toto). Na moje počudovanie bolo heslo opravené do dvoch minút, ako je možné vidieť v histórii revízií, čo som od slovenskej Wikipedie a obzvlášť od hesla Pavol Rusko neočakával. Klobúk dolu...

Ďalej ma zaujal TED Jimmyho Wales-a a zvlášť štatistické údaje ktoré v jeho "prednáške" odozneli. Keďže tá je z Júla 2005 chcel som zistiť ako je "Wikča" na tom dnes. Bolo jednoduché nájsť Wikipedia Statistics kde sa nachádzajú veľmi zaujímavé údaje (Views per hour, Article count, Editors per million alebo Summary, Table a Charts s podrobnými údajmi ku každej jazykovej mutácii).

Na záver asi len dodám dôkaz nášej totálnej dominancie Marshmallow Challenge. Týmto ďakujem a gratulujem ostatným členom týmu (Jakub Janovský, Jiří Maha, Čeněk Pýcha, Daria Roik) a sebe. :D

Na arduino workshope v CIANT-e v rámci výuky predmetu VRNI náš tým vytvoril robota/vozítko "Johnny #6". 

Využili sme základnú dosku Arduino UNO s pripojeným Sensor Shield-om. Pohon bol možný vďaka dvom servo motorom a joysticku. Základná konštrukcia bola vytvorená z LEGO Technic a "kryt" sme zložili z kartónu. Bojové maľovanie bolo doplnené efektnými LED diódami signalizujúcimi smer zatáčania. 

Johnny v akcii: http://youtu.be/ttE2e9jeuCw

Fotoalbum: https://www.dropbox.com/sc/6liwx0y451h1vzq/_4dAhpzniy Zdroják: http://goo.gl/9D89t

Piotr Czerski napísal "My, deti siete" - originál scan + text (2012). V texte opisuje novú generáciu, ktorá vyrástla s internetom a spôsob akým takýto ľudia rozmýšľajú a vnímajú spoločnosť a svet.

V prvom rade ma zaujímalo aký je Piotr Czerski starý keď tak popisuje to, ako ho ovplyvnil internet a ako s ním vyrastal. Podľa Wikipedie sa narodil v roku 1981 a taktiež to nie je jeho vlastné meno ale pseudonym. v Gdansku študoval filozofiu a informatiku.

Ja som ročník 1990 a takto suverénne by som asi nepovedal, že som "vyrástol s internetom" (aj keď viem, čo tým myslí a nedkážem si predstaviť aké by to bolo vyrastať teraz) - pamätám si ako som sa malý zabavil aj bez počítača a pripojenia a ako som sa "musel" učiť "internet" ... no nerobilo mi to problém (ako skôr narodeným určite áno).

S textom v podstate súhasím a rozumiem čo sa snaží povedať. Najviac mi imponuje časť o zastaralosti užívateľského rozhrania štátu, ktoré "nás", deti siete, neskutočne frustruje a nevieme/nechceme/nezmierime sa s ním - a to preto, lebo nám chýba ten "prehnaný rešpekt" voči "správcom" štátu keďže spoločnosť sme sa vďaka internetu naučili vnímať sieťovo, nie stupňovito. 

Takže pejsek a kočičcka bez "e", čo? No uvidíme...

To bylo tenkrát, když pejsek a kočička ještě spolu hospodařili; měli u lesa svůj malý domeček a tam spolu bydleli a chtěli všechno dělat tak, jak to dělají velcí lidé. Ale oni to vždycky tak neuměli, protože mají malé a nešikovné tlapičky a na těch tlapičkách nemají prsty, jako má člověk, jenom takové malé polštářky a na nich drápky. A tak nemohli dělat všechno tak, jak to dělají lidé, a do školy nechodili, protože škola není pro zvířátka, ba ne, to ne! Co myslíte? Ta je jen pro děti.

Bolo to čas, v ktorom psík a mačička spolu hospodárili; mali na kraji hája svoj malý príbytok a tam spolu žili a plán bol správať sa tak, ako to robia starší ľudský občania. To im však šlo ťažko a to z dôvodu prítomnosti mľandravých láb, na ktorých chýbali prsty, ako majú ľudia, s iba drobnými vankúšikmi a drápkami. Správať sa ľudsky bolo nad ich možnosti, a školu obchádzali, tam fauna málo prislúcha. Čo vy na to? Tú iba ľudským sopliakom patrí občas navštíviť.

Výsledok je bez písmena "e", to sa mi podarilo. Ako to však po sebe čítam, tak mám pocit, že keby psík a mačička mali spolu dieťa nevznikol by z toho taký mutant ako môj text...

Politický kompas je všeobecne test, ktorým sa určuje politická orientácia testovaného. Najznámejším takýmto testom je The Political Compass, toľko vravi Wikipedia (http://cs.wikipedia.org/wiki/Politick%C3%BD_kompas). Ten sme si nakoniec aj rozoberali na hodine, prekladali ho a napokon aj mali dať vypracovať kandidátom na prezidenta ČR.

The Political Compass umiestňuje testovaného do priestoru, ktoré dve osi rozdeľujú na štyri časti. Ekonomická (horizontálna) určuje "ľavicovosť" a "pravicovosť" a sociálna (vertikálna) osa rozdeľuje pole na libertariánsku prípadne autoritatívnu časť.

(http://www.politicalcompass.org/images/internationalchart.png)

Otázky na ktoré je potrebné odpovedať sú zo šiestich tematických okruhov ohľadom pohľadu na svoju krajinu a svet, ekonómiu, osobných spoločenských hodnôt, širšieho pohľadu na spoločnosť, postoju k viere a pohľadu na sex. Na otázky z týchto okruhov je možné odpovedať štyroma možnosťami a to buď "dôrazne súhlasiť/nesúhlasiť" alebo len "súhlasiť/nesúhlasiť". Alibistická, neutrálna, odpoveď nie je dostupná.  

Na hodine sme preberali "kauzu Petelík", ktorá na českom internete vypukla 27. 8. 2012. Celá bola postavená na údajnom FB poste Jaromíra Petelíka, komunistického zastupiteľa Prahy 8. 

(http://www.mediar.cz/s/2012/10/petelik-blesk-tyden.jpg)

Rôzne média postupne preberali túto správu, ktorej prvým zdrojom je Blesk. Ako prvý si na tomto screenshote všimol niečo nezvyčajné až Michal Zlatkovský ("Jak dlouho trvá zmanipulovat média? Necelých pět minut" - mediar.cz) a to totiž malý detail, že screenshot môže pochádzať jedine z účtu, ktorý príspevok uverejnil - na základe hviezdičky, ikony pre editovnie a možnosti príspevok propagovať. V článku poskytuje aj zopár možných vysvetlení tejto "maličkosti".

Je strašné ako sa správy bez overenia (napríklad tak "skvelého" dôkazu akým je ofotený post na FB) šíriaverejnosťou aj pomocou relatívne dôveryhodných médií. Ak si spomeniem aj na iné prípady, ktoré sme si spomínali či už na hodine (jazvecmi zabitý pornoherec, dvojník Gordona Ramseyho),  alebo v jednom mojom príspevku na tento blog (o vianočnom stromčeku v Bruseli) potvrdzuje sa mi jedna jediná vec - ľudia robia veci o ktorých nič nevedia. V tomto prípade si "novinári" nedokážu overiť zdroje...

A pri tom sa sťažujeme ako sa sociálnymi sieťami a blogmi a neviem čím širia neoverené a negatívne správy zhrošujúce náladu v spoločnosti...máme pekné vzory a určite je medzi "profesionálnym novinárom" a Igorom z Hornej Dolnej s pripojení na internet veľký rozdiel. Veď zakaždým sa nám to predsa potvrdí...(alebo možno nie)

Pripájam ešte link na video kde je ukázaný ešte "lepší" spôsob falšovania príspevkov z FB (a v podstate z webu ako takého). Na video som náhodou narazil v čase prebiehajúcej kauzy už neviem kde.

Po siedmej lekcii DH som si vyskúšal:

počítanie fingerprintov, n-gramov a MD5 hashov v Google Refine (na "prohibičnom" .csv-čku)

väčšinu vecí z https://gist.github.com/4148592 v milovanom RStudiu

Celkom ma zaujalo zistenie, že podľa distribúcie bigramov v rôznych jazykoch je možné strojovo zisťovať jazyk textu (prípadne tému).

RStudio

Sklastrované české titulky k Two and a Half Men (zaujímalo ma, či sa prejaví rozdielnosť medzi sériami - obzvlášť v desiatej, kde už nie je Charlie ale Walden):

...a nejakou náhodou sa k desiatej sérii dostal hneď pilotný diel. ?

Titulky české a slovenské k House-ovi (zaujímalo ma či správne "rozozná"/roztriedi titulky podľa jazyka):

...opäť je vidno, že skoro stopercentne. Akurát okrem štvrtého dielu prvej série. (Nemal som v corpuse slovenské titulky ôsmej série, takže sivou zvýraznenú časť si netreba všímať - pokus sa mi so "správnym" corpusom už nepodaril, takže prikladám tento obrázok)

"Windows 3D Demo"

Je software, ktorý som stiahol zo stránok CompLearn (http://complearn.org/download.html)

Two and a Half Men:

(ak tej vizualizácii rozumiem správne, tak je výsledok iný ako v RStudiu...zatiaľ som ale neprišiel na dôvod)

House (už len prvá séria):

Po hodine venovej dielu Iva Osolsoběho - Ostenze a jej časti "Tractatus de artis genere proximo aneb Reformy pokračují" som bol trochu "mimo", keďže podobné veci vstrebávam relatívne ťažko.

Po dlhšej dobe (rozumej "bolo treba písať post na blog") som sa zamyslel o čom by mohol byť a v pamäti sa mi vynorila spomienka na film Synecdoche, New York, ktorý som dávnejšie videl. Rozhodol som sa preto ho ani nie rozobrať, ale skôr dať do pozornosti ľuďom, ktorý ho nevideli. Film je o divadelnom režisérovi, ktorý začne mať zdravotné problémy a tie ho privedú k myšlienkam o smrti. V tom období ho opúšťa dcéra s manželkou, ktorá je po zhliadnutí jeho ostatnej hry sklamaná, že je to len "cover" a nie jeho vlastné dielo.

Dostáva ale grant...

Dear Mr. Cotard. It is my pleasure to inform you that you have been namen a 2009 MacArthur Fellow. It is our hope that you will use your newly found financial freedom to create something unflinchingly true, profoundly beautiful and of unremitting value to your community and to the world at large. 

...a vtedy mu to napadne.

  V obrovskom hangári začne vytvárať hru s množstvom hercov v ktorej sa snaží zinscenovať svoj život a život ľudí s nim spojenýcha a to do najmenšieho detailu, čo najvernejšie a najpravdivejšie. Svojim dielom je posadnutý a postupne dochádza k vytvoreniu viacerých úrovní tohto "modelu". Pomocou neho nazerá na svoj život a chyby ktorých sa dopustil a snaží sa ich pochopiť a vysporiadať sa s nimi.

Film je to veľmi zaujímavý a keďže nie som ani prinajmenšom filmový kritik asi sa k nemu písomne lepšie nevyjadrím...určite ho ale odporúčam. Zároveň ako človek, ktorý verí, že nemá na filozofiu bunky (aj keď som sa snažil) dúúfam, že tento môj postreh k modelovaniu je aspoň trochu dostatočný.

Rozhodol som sa porovnať dve správy o úmrtí herca Jozefa Dóczyho zo stránok dvoch slovenských denníkov - SME a (infamous) Nový Čas.

"Zomrel dlhoročný herec nitrianskeho divadla Jozef Dóczy" (sme.sk) 

Článok na SME má vecný nadpis aj podnadpis. Úvodom je citovaný dramaturg divadla Andreja Bagara v Nitre, kde zosnulý herec pôsobil. Vyjadruje sa o ňom veľmi pozitívne ako o silnej osobnosti a zástupcovi zlatej hereckej generácie. Nasledujúci odsek popisuje hercovu mladosť v Nitre a pozadie z ktorého pochádza. V poslednom odseku sú vymenované niektoré role, ktoré počas svojej kariéry stvárnil a tiež fakt, že bol viac krát ocenený...uvedená je cena za celoživotné dielo. Článok uzatvára informácia o poslednej rozlúčke s hercom a video z divadelného predstavenia Adam Šangala. Upozornil by som ešte na fotky, ktoré článok sprevádzajú. Majú optimistický nádych a nesnažia sa pôsobiť "tragicky".  

"Jozefa Dóczyho († 83) trápilo zdravie: V noci kričím od bolesti!" (cas.sk)

Ako je možné vidieť už na prvý pohľad, článku nechýba fantastický, senzačný nadpis!!! V skratke - prvý odsek rieši len zdravotné problémy (keywords: trápilo ho zdravie, náhly odchod, sťažovanie sa na bolesť, operácie, krik v noci od bolesti, život s barlami, smútok za divadlom...). V druhom odseku sa o hercovi stručne vyjadrujú dvaja jeho kolegovia. Posledný odsek sa venuje udalosti z roku 2007 keď umrel hercov dobrý kamarát a tomu ako ho to vážne zasiahlo. Priamo v článku fotografie sú...

Písať príspevok na blog o tom ako zle, nepravdivo alebo bez uvedenia zdroja uverejňujú média rôzne články...no.

Mňa zaujímajú mobily a preto mám v Google Reader-i veľa webov ktorých články odoberám. Baví ma sledovať jemné odlišnosti v podávaní informácií (o veciach do ktorých sa ako-tak rozumiem) a nie preto, lebo neviem čo s voľným časom a rád čítam jednu vec 4x.

Dalo by sa povedať, že až taký rozdiel medzi správami jednotlivých webov nebude (napríklad pri uvádzaní špecifikácie nového prístroja) ale stačí jedna nepotvrdená "featura" a hneď si je každý novinár "istý" na rôzny počet percent. Majú tajné, neuvedené, prebraté, preložené a neviem-ešte-aké zdroje.

Svoje nálezy si do denníka nezapisujem a v iných oblastiach sa do extrémnejšieho pátrania po "pravde" a pôvode informácií veľmi často, bohužiaľ, nepúšťam...

...preto som vďačný za blog Miroslavy Kernovej "omediach.blog.sme.sk" a jej článok o tom ako sa šírila správa o "Bruselskom vianočnom stromčeku" - "Kvôli moslimom nebude stromček - fáma, ktorá nemá konca"... SPOILER:

  ...alebo ďalší blog venujúci sa tejto správe "Ako sa robí žurnalistika v podaní TA3" (Matej Bučko)

Na jednej z posledných hodín Digital Humanities sme sa venovali analýze obrazu. Musím sa priznať, že oproti kvantu R-ka to bola veľmi príjemná zmena.

Použitý software bol ImageJ na anlýzu obrazu s makrom ImagePlot a ShotDetect, ktorý je prekvapivo dostupný aj vo verzii pre Windows (po francúzsky).

Ešte cez vianoce som si zo srandy "rozstrihal" Mrazíka a následne ho spracoval tak, ako sme si ukazovali s Batmanom (Mean vs. StdDev.)

(https://docs.google.com/file/d/0B6gb6ZjYZ9x9YURkUHg1U0MzTGs/edit) Potom som chcel pomocou IFTTT stiahnuť všetky fotky na ktorých som tagnutý a na časovej osi (ale podľa frienda) ich nejak usporiadať. Vytvoril som si aj recept...

...ale ešte sa nespustil a keďže to zrejme nefunguje spätne tak mám smolu.

Použil som ale PhotoGrabber. Ten mi ale neumožnil upraviť názov súboru (z ktorého som chcel získať údaje o dátume a friendovi) a preto som s ním spravil tiež len Mean vs. StdDev. ... :/

(https://docs.google.com/file/d/0B6gb6ZjYZ9x9LW5Vc1BqX3lzQzg/edit)

Celkom zaujimavé by mohlo byť "vypočítať" fotky viacerých ľudí a na základe napr. likes skupín, aktivít a pod. sa pokúsiť niečo odvodiť. (asi)

Ešte som si pri analyzovaní obrazu spomenul na "tieto veci":

a

Hodina bola o tom ako sa automaticky dá vypočítať zložitosť textu. Spomínali sa kritériá a rôzne vzorce. Bolo to celkom zaujímavé a preto som sa zo srandy a na rýchlo pokúsil hodiť do tabuľky novoročné príhovory slovenského prezidenta (2-krát po sebe zvoleného priamou voľbou) Ivana Gašparoviča. Ide o príhovory z rokov 2005 až 2013.

Domáce prejavy prezidenta sa nachádzajú tu

Aplikácia, ktorá vypočíta zložitosť textu

Vyzerá to takto:

(zľava doprava 2005 až 2013)

A takto keď som vypočítal priemerné hodnoty (okrem "Flesch Reading Ease score/10", ktoré je prevrátené (alebo opačné...))

  Flesch Reading Ease score som delil desiatimi aby som sa priblížil hodnotami k ostatným výsledkom lebo som ich chcel mať v grafe "pri sebe"...ten graf som ale nakoniec nerobil) Ako je vidno, z novoročných príhovorov sa nedá určiť jednoznačný trend úpadku prípadne rastu obtiažnosti prejavov. Je ale vidno, že všetky metódy majú výsledky dosť podobné...

Vykresliť sociálnu sieť postáv Shakespearovej hry som sa rozhodol z komédie "Twelfth Night" alebo "Večer tříkrálový aneb Cokoli chcete". Text som stiahol z projektu gutenberg.

V NodeXL mi graf vysiel takto:

(https://docs.google.com/file/d/0B6gb6ZjYZ9x9ckU3bFJ0YllBYW8/edit) 

A vo fusion tables takto:

(https://docs.google.com/file/d/0B6gb6ZjYZ9x9S0RrQlVQa1FveUk/edit)

Suverénne najvyššiu hodnotu Betweenness Centrality (BC) nadobúda Viola (50) ako hlavná postava. Hru som nečítal ale budem veriť Wikipédii (že je hlavná postava)...a jej brat, Sebastian, druhá hlavná postava ma BC 0...čo dáva zmysel keďže sa po potopení lode považuje za mŕtveho.

Čísla potom vyzerajú nejak takto:

(https://docs.google.com/file/d/0B6gb6ZjYZ9x9RGFVU3RHU1Q3bXM/edit) 

Úvod do úvodu do analýzy sociálnych sietí sa začal "analýzou" malej siete z pesničky od Zóny A. Ja som si hneď pre zmenu spomenul na Mňágu a Žďorp a "Egon miluje Lenku"...

Egon miluje Lenku A Lenka miluje Vladimíra To je ten co touží Být uprostřed lidí sám 

Ďalej som sa hral s NodeXL. Najprv som si ale pozrel video o ktorom som sa dočítal v Martininom blogposte (http://www.youtube.com/watch?v=vp7VXgvVAPg) a trochu sa v prostredí zorientoval.

Naimportoval som si údaje o svojich followeroch na twittri a friendov na facebooku. Pre podporu facebooku je nutné si doinštalovať plugin Social network importer (http://socialnetimporter.codeplex.com/). Import prebiehal +- bez problémov. (bolo nutné sa uskromniť pri výbere polí na import)

Veľmi som neexperimentoval a postupoval som ako na videu...vypočítanie metrík, clustrovanie a nejaké úpravy grafu. Tie vyzerajú takto:

Twitter (https://docs.google.com/open?id=0B6gb6ZjYZ9x9aEdJa1huOHVTZ28)

Čo je to "zahraničie" pre poľské spravodajské servre?

Náš tým dostal za úlohu zistiť z ktoré krajiny sú pre poľsko zahraničie. Kedže Google News zobrazuje len niekoľko posledných správ, ktoré sú navyše vybrané nám neznámym algoritmom rozhodli sme sa navštíviť jednotlivé stránky "osobne" a vybrať 10 správ z rubriky "zo sveta".

Denníky:

Dmytro: Polskie radio, rmf24.pl, Puls Biznesu, Bankier.pl, Rzeczpospolita  Václav: Money.pl, Onet.pl, Opoka, Wprost, Polskatimes.pl  Ja: Wirtualna Polska, Gazeta.pl, dziennik.pl, Newsweek Polska, Gazeta Wyborcza  

Takto vyzerá graf zmienok jednotlivých krajín:

...a takto mapa 

Záver:

Nejvyšší četnost zmínek má Izrael vzhledem k dalšímu vyhrocení situace v pásmu Gazy, což vzbudilo dočasný, ale intenzivní zájem o zprávy z tohoto regionu. Valná většina zpráv je právě na téma nové krize. Druhým nejčetněji zmiňovaným státem jsou Spojené Státy Americké, kde je vidět již větší variabilitu v tématech, což naznačuje širší a déle trvající zájem o události v tomto státě. Stejný jev je možné vidět i v případě Ruské Federace, která je třetím nejčetněji zmiňovaným státem. Oproti tomu jsou evropské státy zmiňovány s menší četností, ale Evropa jako celek má nejširší zpravodajské pokrytí a celková četnost zmínek o evropských státech (a to zejména členech EU) převyšuje četnost zmínek o situaci v Izraeli a vzhledem k rozdílům v charakteru zpráv je znát velmi široký tématický zájem o Evropu a EU jako celek. Naopak nízký zájem polská média projevují o státy Jižní Ameriky, Východní Asie, Afriky a Austrálie a Oceánie. Četnost zpráv byla nízká, a jejich charakter byl spíše náhodný popř. bylo zaměření zprávy propojené s častěji zmiňovaným státem.

Linky:

analyzované články

spreadsheet s početnosťou zmienok a grafom