Biela mágia

Dolores Cannon je autorkou knihy Správcovia záhrady. Pôsobila ako terapeutka regresnej hypnózy a výskumníčka parapsychologických javov. Svoje zážitky a poznania postupne spísala do 21 knižiek.

Kniha Správcovia záhrady patrí k jej prvým dielam. Opisuje v nej spôsob svojej práce s človekom a zaujímavým spôsobom rozpráva príbeh mladého muža, ktorého jej život priniesol do terapeutickej praxe.

Postupne oboznamuje čitateľa so osudom svojho klienta a opisuje, ako pokračuje jej terapia s ním. Nejde vždy všetko hladko a bez problémov. Jej pôsobením sa klientovi vracajú spomienky a začína viac rozumieť sebe i tomu, čo v tomto živote má vyriešiť. Sama sa dostáva k poznaniam, o ktorých vôbec nič nevedela. Sú pre ňu dobrými vedomosťami pre iný, nový spôsob práce hypnoterapeutky.

Dozvedá sa ako na našu Zem prišli osídliť bytosti z iných galaxií i vesmírov, aby tu zasiali život novej civilizácie. Ľudia ako takí sa stali vlastne ich záhradou. A oni postupom vekov dohliadali na správny vývoj ľudstva. Takže sa stali správcami svojej záhrady.

Ľudstvo je stále na svojej ceste a postupne sa dostáva na vyššie úrovne bytia. A preto sa tu zrodil ten muž, o ktorom autorka rozpráva. On je vlastne tým styčným bodom v celom procese vývoja. A postupne sa čitateľ dozvedá o tom, čo väčšina ľudí nevie a nedokáže tomu ani porozumieť. Je na každom jednom z nás, či je ochotný prijať to všetko nepoznané a začať sa učiť. I naučiť sa to všetko používať.

Tu sa už zastavím a odporučím každému, koho zaujíma príležitosť byť súčasťou vyššieho stupňa správne fungujúcej spoločnosti, nech si prečíta viac priamo v knihe. Je veľmi prínosné prijať mnohé nové poznania na uskutočnenie pozitívnej zmeny seba i ostatných.

Milan Pavlík je autorom knihy Základy finančného zdravia. Teraz napísal svoju ďalšiu knihu, ktorá je tiež veľmi zaujímavá.

Je napísaná ako sci-fi a fantasy. Základom obsahu je osobný príbeh autora, cez ktorý vysvetľuje všetky prepojenia zdanlivo oddelených a nesúvisiacich princípov všetkého.

Príbeh nie je komplikovaný, ale veľmi zaujímavý. Dáva možnosť venovať sa jednoduchým spôsobom tomu, o čom chce autor hovoriť. Na pozadí jednoduchého príbehu s tromi mimozemšťanmi rozvíja rôzne veľmi zaujímavé možnosti. Sú to všetko úvahy o tom, ako by mohla vyzerať spoločnosť v budúcnosti.

Nejedná sa o niečo nereálne. Ide o prosperitu, ktorá dáva ľuďom príležitosť byť šťastnými bytosťami, žijúcimi na krásnej modrej planéte. Jedine ľudia s možnosťou venovať sa tomu, čo ich napĺňa, môžu tvoriť fungujúcu civilizáciu. V dávnej minulosti tu už bolo viacero pokusov o niečo také, ale zakaždým sa udialo niečo, čo zabránilo dovŕšiť úspešne tieto snahy. Nevieme presne, čo sa vtedy udialo, že nakoniec to ostalo iba pokusom.

Dnes je ľudstvo opäť na rázcestí. Má možnosť dotvoriť to, čo sa v dávnej minulosti nepodarilo. Záleží však na každom jedincovi, ako je ochotný sa venovať hlavne sebe, v zmysle rozvoja svojej osobnosti. To je hlavný predpoklad na úspešnú zmenu, o ktorej autor píše. Čím viac ľudí bude ochotných vidieť na svojej ceste životom v prekážkach príležitosti na svoj rozvoj, o to viac bude vygerenované množstvo pozitívnej energie. A o to ide.

Ako na to? Základom je vymeniť negatívne myšlienky za pozitívne. Optimizmus je tou prepotrebnou kvalitou pre želanú zmenu. A určite ešte množstvo iných vecí.

Tu sa už zastavím a odporučím každému, koho zaujíma tá možnosť nového stupňa správne fungujúcej spoločnosti, nech si prečíta viac v tomto románe.

Verím, že tá zmena práve prichádza.

Meno David Bail už pozáme z jeho prvej knihy “Milionář, který našel cestu z Matrixu”. Teraz sa stretávame s jeho ďalšou knihou, ktorá je tiež veľmi zaujímavá.

Meno popovej hviezdy, speváka a šoumena Michaela Jacksona, je známe asi pre každého. Bol známy svojou extravaganciou, hlavne čo sa týka jeho výzoru. Bol najmladším z detí rodiny Jacksonovcov. Ale určite najslávnejším. Celoživotne na sebe tvrdo pracoval a neustále sa snažil byť lepším.

Z detskej speváckej hviezdy sa postupne stal skutočným umelcom nielen v speve, ale aj v pohybovej kultúre na javisku. Pretože bol človekom tmavej pleti, a tak veľmi známym a obľúbeným, začal niektorým ľuďom byť tŕňom v oku. Usilovne hľadali, ako by ho mohli pre publikum urobiť nestráviteľným. Nakoniec zistili ako na to. Michael bol skutočne človek s humanitárnym prístupom ku všetkému vo svojom živote. Z peňazí, ktoré k nemu plynuli vo veľmi vysokých čiastkach, spotrebovával veľmi málo. Veľmi mu záležalo na ľuďoch a hlavne deťoch so zdravotným postihnutím. Tým venoval najväčšie sumy peňazí a pomáhal zakladať aj charitatívne organizácie.

A tu niekto našiel to, čo by mohlo pomôcť spraviť z Michaela negatívnu osobnosť. Skutočnú lásku k deťom sa podarilo obrátiť proti Michaelovi. Spravili z neho človeka, ktorý zneužíva deti. A toto sa nieslo celý život s Michaelom ďalej.

Pridali sa aj iné nešťastné náhody. Pri natáčaní programu pre istú spoločnosť sa mu nešťastnou náhodou chytili horieť vlasy. Jeho popáleniny hlavy boli tak rozsiahle, že vlastne prišiel o svoju prirodzenú vlasovú pokrývku. Nasledovali plastické operácie, aby sa jeho výzor znormalizoval.

Michael bol veľmi vnímavou, citlivou bytosťou, a nedával svoju neradostnú situáciu po psychickej stránke. To malo vplyv na užívanie istých psychogénnych liekov. V dôsledku toho nasledovalo tzv. vitiligo, čo je ochorenie pokožky prejavujúce sa bielymi fľakmi. Pre znormalizovanie jeho výzoru - hlavne tváre - sa pristúpilo k celkovému vybieleniu pleti. To bola ďalšia voda na útoky proti jeho osobe. Spravili z neho človeka, ktorý sa hanbí za to, že je černochom a túži byť biely.

Súdne spory kvôli zneužívaniu detí a iných finančných operáciách pre charitatívne účely ešte viac negatívne pôsobili na Michaela.

Smutný koniec nastal v roku 2009, kedy Michael náhle zomrel.

Tu radšej skončíme a vrele odporúčame dočítať si knihu indivituálne - každý sám.

Je dôležité si uvedomiť pri tom celom, ako médiá dokážu aj zničiť život vzácneho jedinca.

Kniha popisuje príbeh reklamného manažéra Johna, ktorý sa odišiel na dovolenku. Snaží sa uniknúť stresu a frustrácii, ktoré sa na neho valia zo všetkých strán. Stratil sa na svojej ceste a objavil kaviareň, ktorá bola ďaleko od mesta, či akejkoľvek dediny. Bol unavený a hladný, takže voľba bola jasná. Dobre sa najesť a oddýchnuť si. Pri pohľade na jedálny lístok ho zaujali tri otázky: Prečo ste tu? Bojíte sa smrti? Cítite se naplnení?

Starala se o neho čašníčka Casey a kuchár Mike. Títo ľudia mu zaistili nielen skvelé jedlo a pitie, ale tiež dali Johnovi niekoľko podnetov na zamyslenie. John si začal uvědomovat, že žije život, ktorý nie je podľa jeho predstáv. Keď začal John přemýšľať prečo je vlastne tu, uvedomil si, že dáva prednosť kariére a peniazom. Uvedomil si tiež, že zmysel jeho existencie nespočíva v bohatstve. Ide o to, aby strávil svoj život plnohodnotne tak, že bude milovať každú prežitú chvíľu. Následne zistil, že všetky tri otázky spolu súvisia. Ľudia, ktorí robia to, čo ich baví, nemajú strach zo smrti a súčasne sa cítia naplnení. John si uvedomil, že svoju zmenu môže urobiť len a len on sám. Nehľadať příčiny svojho stavu v iných ľuďoch a okolnostiach, čo sa odohrávajú okolo neho. Jedine sa zamerať na seba a na to, čo ho robí šťastným a naplneným.

Kniha je veľmi príjemná a jednoduchá. Príbeh sa mi páčil. Je jasný, stručný a núti čitateľa zamyslieť sa nad tým, ako vlastne trávime svoj čas. Aké sú naše priority. Položme si tieto jednoduché otázky a skúsme nájsť odpovede. Naozaj žijeme svoj život tak, ako by sme chceli?

Richard Templar napísal túto knihu pre všetkých ľudí, ktorí hľadajú možnosti, ako vylepšiť svoje vzťahy. Spísal sto pravidiel a vložil ich do tejto užitočnej knihy.

Vytvoril šesť základných okruhov a všetko pekne rozobral, pozitíva i negatíva. Samozrejme priložil aj svoj názor.

Pravidlá hľadania lásky Radí, aby ste boli samými sebou a najprv uzavreli jednu kapitolu, než otvoríte ďalšiu. Pokiaľ nie ste šťastní sami so sebou, nemôžete byť šťastní ani s partnerom. Neopakujte stále tie isté chyby. Uvedomte si, že ľudí nemôžete zmeniť. To môže urobiť len každý sám so sebou. Nezahrávajte sa so svojim partnerom a nesnažte sa robiť partnerovi rodiča. Ale nájdite si aj čas na romantiku a tešte sa zo spoločného života.

Pravidlá partnerského vzťahu Buďte milí a buďte s partnerom pretože chcete, nie preto že musíte. Buďte milí a akceptujte svoje rozdiely. Súčasne sa tešte z toho, čo máte s partnerom spoločné. Je dôležité vedieť kedy počúvať a kedy konať. Nežiarlite, partner má nárok na svoj život. A uvedomte si, že partner je dôležitejší ako vaše deti. Spravodlivo si rozdeľte povinnosti, majte oddelené financie. Rozprávajte sa o svojich názoroch.

Pravidlá rozchodu Počúvajte svoj vnútorný hlas. Keď vám hovorí, že treba odísť, urobte to. Ale priznajte si, že na všetko treba dvoch, čiže na vine nie je len váš partner. A ešte niečo. Ak máte deti, tak ich do toho rozchodu nezaťahujte.

Pravidlá vzťahov v rodine Neobviňujte svojich rodičov a súčasne im nedovoľte, aby ovládali vaše pocity. Správajte sa k príbuzným dobre, bez ohľadu ako sa oni správajú k vám. Na ľudí si vždy nájdite chvíľu času. A uvedomte si, že hádky medzi súrodencami nie sú ničím neobvyklým.

Pravidlá priateľských vzťahov Základom je, že nejestvujú žiadne pravidlá. Aj najlepší priateľ bol spočiatku pre vás cudzím človekom. Priateľte sa len s ľuďmi, ktorí sú pre vás prínosom. Nedávajte priateľom rady. Nepožičiavajte priateľom peniaze. Môže byť, že ich už viac neuvidíte. Nezabúdajte, že aj priateľstvá sa menia.

Pravidlá pre každého Viete, že pocit viny je sebecký? Mať rád znamená, mať čas. Pre seba i pre svojich blízkych. Čím viac lásky rozdáte, tým viac sa jej k vám vráti. Nuž čítajte, porovnávajte a nájdite sa v tých všetkých pravidlách. Uvidíte, že vám to bude užitočné.

Jan Poněšický napísal knihu o psychosomatike, vedeckom medicínskom odbore, ktorý by sa dal nazvať bio-psycho-sociálna medicína. Nad knihou by sa mal čitateľ zamyslieť a mala by sa stať príručkou pre lekárov. Pre nich by mala byť, podľa autora, pomôckou v čase zrýchlenej doby.

Kniha je prehľadne rozdelená na dve časti: - Všeobecnú - Špeciálnu.

Vo všeobecnej časti vysvetľuje, čo je psychosomatika, a aké poruchy a ochorenia patria do psychosomatiky. Popisuje prečo telo reaguje na psychickú záťaž. Venuje pozornosť tomu, že ľudia vlastne zneužívajú viac-menej nevedome svoje telo na uspokojovanie svojich hmotných potrieb. Tým vôbec nedávajú priestor na niečo také, ako je sebaláska. Otázkou pre čitateľa je: Aj vy to tak robíte? Alebo už vás život priviedol k tomu, aby ste sa mali radi? To je veru zásadná otázka pre každého, kto chce byť šťastnou bytosťou.

Do pozornosti dáva, že psychosomatika rozdeľuje ľudskú bytosť na dve časti - telesnú a duševnú. Každý z nás si môže odpovedať sám, či je takto rozdelenou bytosťou, alebo sa vníma ako úplná trojjediná bytosť. Záleží na každom jednom z nás, kam sa zatriedi. A následne aj, aký život potom žije.

Nastolil tiež pojem etiopatogenéza, ktorý sa zaoberá príčinami vyvolávajúcimi ochorenie a spôsob, akým sa choroba v tele vyvíja.

Niektorí ľudia sa jednoducho boja a majú strach z psychoterapie. Prečo? Je to vysoko individuálne. A vlastne nájsť si toho správneho psychoterapeuta je umenie. Teda takého, ktorý vyvedie pacienta z jeho bludiska. Zásadne to nemusí byť ten prvý, ktorého na svojej ceste hľadania stretneme.

Tiež sa zameriava na stres a správnu relaxáciu, ako vlastne zdravo žiť. Nuž každý z nás je jedinečná osobitná bytosť, ktorá si musí nájsť, čo jej konkrétne pomáha. Nik iný to za nás nespraví!

V špeciálnej časti sa autor venuje jednotlivým oblastiam možných ochorení, ku ktorým dáva príklady ako z problému von.

Takže si prečítajte a porovnajte svoj život s tým, čo lekárska veda ponúka. Možno vám nebude všetko jasné hneď na prvýkrát. Ale aj o tom je vaša vlastná cesta životom. Len ten kto hľadá, nájde.

Túto knihu som počúvala ako audioknihu a posledné slová sa ma veľmi dotkli. Dokonca mi vyhŕkli slzy. Uvedomila som si ešte jasnejšie, že my ľudia máme odpovede na mnohé naše výzvy už v sebe. Možno ťa moje krátke zhrnutie a osobný pohľad motivuje, aby si si túto knihu prečítal alebo vypočul aj ty. Podľa mňa je kniha veľmi pekne napísaná. Keďže je rozprávaná formou príbehu, je ideálna na pokojné večery a prináša veľa momentov, pri ktorých si človek povie „aha“.

Autor opisuje skutočný príbeh Leony. Po škole sa vzdala svojich snov, pretože mala pocit, že musí naplniť typické očakávania spoločnosti. Chcela byť dobrou dcérou, vydať sa a ísť cestou, ktorú pre ňu naplánovali iní. Jej rodičia mali rodinnú firmu, ktorú mala raz prevziať, hoci to v skutočnosti nikdy nechcela.

Navonok mala Leona život, ktorý by mnohí ľudia považovali za dokonalý. Úspešného manžela, krásny dom, rodinu a zabezpečenú budúcnosť vďaka rodinnej firme. Vnútri sa však cítila nešťastná a prázdna. Čoraz častejšie sa pýtala samej seba, prečo sa vzdala svojho skutočného sna. Jej snom bolo stať sa lekárkou a pomáhať ľuďom v Afrike. Túžila po živote, ktorý by mal skutočný význam a prinášal hodnotu iným ľuďom.

Postupne sa tlak zo strany rodičov zvyšoval a aj jej manželstvo sa čoraz viac zdalo nesprávne. Leona mala pocit, že ju nikto skutočne nevidí. Hoci jej život navonok pôsobil dokonale, vo vnútri sa cítila ako vo väzení. Až neskôr si uvedomila, že toto väzenie nepostavili iní ľudia, ale ona sama.

Keď bol vnútorný tlak príliš silný, vyhľadala psychologičku, ktorú poznala už z minulosti. Tá jej dala nezvyčajný návrh. Mala by sa vydať na cestu do Tibetu, aby získala odstup a znovu našla samu seba. Keďže sa Leona veľmi bála povedať o svojom rozhodnutí manželovi a rodičom, psychologička jej dokonca ponúkla, že im to vysvetlí namiesto nej.

Leona sa rozhodla na túto cestu vydať. Bola to cesta do Tibetu, ale zároveň aj cesta k sebe samej.

Tam stretla mnícha, s ktorým sa každý deň rozprávala. Vďaka týmto rozhovorom si postupne začala uvedomovať, že si sama nikdy nedovolila nasledovať svoje vlastné sny.

Jedna scéna sa ma dotkla obzvlášť silno.

Počas prechádzky v horách požiadal mních Leonu, aby na jednotlivé kamene napísala všetky negatívne pocity, ktoré cíti voči iným ľuďom. Napísala na ne svoj hnev, sklamanie aj frustráciu. Mních potom nechal tieto kamene zabaliť do deky a dal ich Leone, aby ich niesla.

Po nejakom čase bola vyčerpaná a nahnevaná a kamene nakoniec hodila na zem. Mních jej vtedy povedal niečo, čo mi veľmi utkvelo v pamäti – prešla len malý kúsok cesty a už nedokáže niesť túto záťaž.

Ako dlho potom môže človek nosiť všetky negatívne pocity voči rodičom, partnerovi alebo iným ľuďom vo svojom srdci?

V tej chvíli Leona pochopila, čo jej tým chcel ukázať. Mnohí z nás nosia v sebe pocity, ktoré nás zaťažujú, vyčerpávajú a robia nás slepými voči vlastnému životu.

Vďaka rozhovorom s mníchom a príbehom iných ľudí na tejto ceste si Leona uvedomila niečo veľmi dôležité. Za svoj život nesie zodpovednosť ona sama. A nikdy nie je neskoro začať nasledovať svoje sny.

Na konci sa ešte mnícha spýtala, či je normálne, že jej chýbajú rodičia, ale nie jej manžel. Jeho odpoveď jej pomohla pochopiť, že už nie je tou ženou, ktorú si jej manžel kedysi vzal. Niekedy je potrebné mať odvahu priznať si, že žijeme v nádeji, ktorá už dávno nie je skutočná.

Po svojom pobyte v Tibete sa Leona vrátila domov a najskôr išla k rodičom. Nečakala, že ju pochopia. Namiesto toho ju však privítali so slzami v očiach a s veľkou láskou. Povedali jej, že rodinnú firmu predali a pripravili všetko potrebné na to, aby mohla študovať medicínu a nasledovať svoj sen. Jej snom bolo stať sa lekárkou a pomáhať ľuďom v Afrike.

Leona sa nakoniec rozišla aj so svojím manželom. Nie preto, že by mu chcela ublížiť, ale preto, že pochopila, že ich spoločná cesta už nie je tá správna.

Leonin príbeh mi veľmi jasne ukázal, že nikdy nie je neskoro položiť si otázky o svojom živote.

Nemôžeme očakávať, že iní ľudia budú čítať naše myšlienky alebo presne rozumieť tomu, čo cítime. Niekedy musíme najskôr sami pochopiť, aké príbehy si o sebe a o svojom živote rozprávame.

Leona až počas svojej cesty pochopila, že sa dlhý čas držala vo svete, v ktorom verila, že nie je dosť dobrá. V momente, keď začala preberať zodpovednosť za svoj vlastný život, sa všetko začalo meniť.

Možno si pri čítaní alebo počúvaní tejto knihy položíš aj ty jednu otázku.

Kde sa práve nachádzaš vo svojom živote? Aké príbehy si o sebe rozprávaš a možno veríš, že nemáš všetko, čo potrebuješ na to, aby si išiel svojou vlastnou cestou?

Možno je práve tento príbeh malou pripomienkou, aby si viac veril sám sebe.

Pretože nie je náhoda, že si tu.

Buď odvážny ✨

Autorkou knihy je francúzska ilustrátorka Jüne Plã. Narodila sa v Marseille a pracuje ako dizajnérka postáv vo videohrách. Jedného dňa sa rozhodla venovať pozornosť istému celospoločenskému tabu, lebo ju prestala baviť vžitá rutina. Potrebovala otvoriť tému sexuality, rozkoše a dosahovania orgazmov. Po dvoch rokoch práce na téme vydala knihu Klub rozkoše. Francúzsky vydavateľ ju označil ako najpredávanejší titul za posledných 10 rokov.

Sex je súčasťou ľudských životov. Je však natoľko intímny, že sa o ňom otvorene nerozpráva ani doma, ani v školách a ani inde v spoločnosti. Snáď tak ešte medzi tínedžermi vo veku 10 až 15 rokov. No a jedným dychom sa pýtam: Koľko majú títo ľudkovia vedomostí o takejto utajenej téme? Ako poznajú svoje telo, keď sa okrem základných informácií, že muži majú penis a ženy vulvu, o tom nikde fundovane nehovorí? A čo je smutné, ono sa to v ľudských životoch takýmto spôsobom nesie už celé veky. Kde nájsť skutočne reálne informácie v džungli inotajov? Ako teda vlastne vskutku spoznať svoje telo a jeho skryté tajomstvá?

Ľudia majú predstavu, že sex je spojenie mužského a ženského orgánu v istom rytmickom pohybe. Učene sa tomu hovorí penetrácia. Ale je to naozaj všetko, čo sa dá o tom celom povedať?

Príroda nám darovala niečo, čo môže potešiť každého jedinca. Lenže každý jednotlivec je úplne iný ako všetci ostatní. Svojsky vníma túto oblasť ľudského života. Každý správny dar je zabalený do niečoho, aby ho na prvý pohľad nebolo možné hneď celý vidieť. Aby bol prekvapením. Milým prekvapením.

O sexe sa šíri informácia, že je zdrojom rozkoše v podobe orgazmu. Nepripravení jedinci vôbec nevedia, čo si predstaviť a spájať s týmito informáciami. Je tu celá krajina dezinformácií, ktorá znemožňuje sa prepracovať až k žiadanému výsledku.

Autorka sa zodpovedne venovala zbieraniu dôležitých údajov hlavne na fyziologickej a medicínskej úrovni. Pre správne porozumenie nestačí tieto informácie, len podrobne opísať. Preto nakreslila množstvo zaujímavých obrázkov. Sú vhodne vsunuté do textu. Tak pomôžu čitateľovi mnohými spôsobmi objavovať a lepšie pochopiť svoju sexualitu. A aj sexualitu ľudí, s ktorými sa rozhodnú zdieľať intímne chvíle. Prostredníctvom knihy čitateľ objaví aj nové spôsoby, ako privodiť rozkoš osobe, ktorá s ním bude chcieť stráviť noc.

Cieľom je, aby ste postupovali vlastným tempom a obmieňali spôsoby, ako zažiť slastné chvíle osamote, vo dvojici či s viacerými ľuďmi. Nezáleží na tom, aký rod čitateľa definuje, ani na jeho sexuálnej orientácii.

Táto kniha je pre VŠETKÝCH! Teda okrem ľudí, ktorí neradi sexujú…"

Jon Acuff je autorom desiatich kníh, ktoré sa umiestnili na zozname bestsellerov New York Times. Časopis Time Inc. ho zaradil medzi 100 najlepších rečníkov v oblasti pozitívneho myslenia. Inšpiroval státisíce ľudí, aby prekonali nadmerné premýšľanie a dokončili to, na čom im najviac záleží. Žije neďaleko Nashvillu so svojou manželkou a dvoma dcérami.

Ak sa vám myšlienky točia dookola v hlave, nadmerne premýšľate. Úzko to súvisí s márnením času, tvorivosti a s nižšou produktivitou. Iné oblasti života dokážeme bez problémov zvládať, ale k mysleniu pristupujeme tak, že nad ním nemáme kontrolu. Keď chceme fyzicky cvičiť, vieme jednoduchý postup: oblečieme sa do športového oblečenia a ideme na to. Robíme to, čo sme si zvolili pre dané obdobie. Prečo to nevyskúšať obdobným spôsobom aj s myslením? Stačí si vybrať zo päť myšlienok, ktorým sa budem venovať zajtra dopoludnia, a začať to používať. Je to úplne jednoduché. Musíme začať tie svoje myšlienky ovládať, lebo inak oni budú ovládať nás.

Na začiatku nás ovládnu pochybnosti, či sa to vlastne dá a či to zvládnem. Jedinou odpoveďou na tieto obavy je nová myšlienka: Myslím, že to zvládnem. Je to síce úplne jednoduchá myšlienka, ale vedie k jednoduchej odpovedi: ÁNO. A tu je začiatok zmeny. Možnosť ovládnuť svoju starú opakujúcu sa pesničku - soundtrack v hlave - a zmeniť ju na niečo zmysluplné. To môže každého posunúť na inú východiskovú pozíciu. Tu autor spoznal a urobil prvý krok k niečomu zásadnému: možnosti ovládať svoje myšlienky.

Tréningovým nástrojom urobil tzv. Novú hymnu, ktorej sa cielene venoval istým spôsobom. Nastavil ju do desiatich bodov:

Dnešok je úplne nový deň a zajtrajšok tiež.

Mám dar, ktorý sa oplatí dávať.

Jediný človek, ktorý mi stojí v ceste som ja, ale od včerajška to neplatí.

Som svoj vlastný šéf, ktorý je najlepší na svete.

Výhra je nákazlivá. Získam tým, že pomôžem ostatným tiež vyhrávať.

Keď sa cítim nesvoj je to preto, že moje JA prerástlo moju komfortnú zónu.

Dynamika vôbec nie je jednoduchá.

Všetko mi vždy vychádza.

Som svojim najväčším fanúšikom.

 Najlepším postojom k prekážkam je realizovať svoj plán stoj čo stoj. 

Vytvorený nástroj použil v 30-dennom programe, kedy sa ráno a večer takto so sebou rozprával pred zrkadlom. A ak sami vyskúšate, uvidíte tú prepotrebnú zmenu v spôsobe svojho myslenia.

Takže aj na neposlušné myšlienky jestvuje nástroj, ktorý sa oplatí používať.

Vyskúšate?

Philippa Perry sa narodila v roku 1957 v Anglicku. Po stredoškolskom štúdiu vo Švajčiarsku pracovala ako súdna úradníčka a vyšetrovateľka. Neskôr získala titul z výtvarného umenia. Popri práci dobrovoľníčky sa vzdelávala v psychoterapii a pracovala viac než 20 rokov v oblasti duševného zdravia s vlastnou súkromnou praxou. Známa je svojimi knihami o duševnom zdraví a vzťahoch.

Kniha je odpoveďou na otázky ľudí, s ktorými sa stretla pri praxi v psychoterapii. Ľudia potrebujú pochopiť ako reagujú na svet okolo seba, ale aj to ako si tvoríme úsudky o druhých ľuďoch. Pokiaľ nebudú vedieť čo robia, nebudú vedieť, čo treba zmeniť. Keď prichádzajú na terapiu, chcú hovoriť iba o iných osobách okolo seba. Týmto ľuďom zvykne hovorievať, že na tých druhých nemôžu zmeniť NIČ. Ale zmeniť seba môže každý jeden sám. Ovládnutím seba samého. Môžeme zmeniť seba, ako reagujeme a odpovedáme. Zmena vždy vyžaduje čas a vybudovanie nových návykov chvíľu trvá. Máme moc nad vlastnou mysľou a dokážeme ju zaviesť tam, kam chceme. Aj keď sa človek cíti bezmocne, stále má schopnosť si zvoliť ako bude rozmýšľať, čo spraví so svojim telom a ako bude pristupovať k iným ľuďom.

Počas hádky je prirodzené vnímať seba ako dobrého a protivníka ako zlého. Každý človek chce mať pravdu, to je normálne. A tu sa dá zaseknúť v pasci nedorozumenia. Nevedomky si chceme dokázať, že máme pravdu a toho druhého tým ponižujeme. Keď však vyjadríme svoj názor v pokore s tým, že povieme o tom, ako sme nešťastní z tej situácie, nastane zmena a dvere porozumenia sa otvoria obom stranám.

Autorka v celej knihe používa rôzne príklady zo svojej praxe, čím zjednodušuje čitateľovi pochopiť to, čo chce vysvetliť. Vyzýva čitateľa, aby sa naučil asertívnosti, ak má problém vymedziť si svoje vnútorné hranice. Vtedy prestane byť terčom nezmyselných útokov od druhých na svoju osobu.

V živote ide predovšetkým o vzťahy a ich kvalitu. Nezáleží, či ide o vzťahy s rodinou, partnermi, priateľmi, kolegami alebo so sebou samým. Ak sa nám podarí dosiahnuť, aby naše vzťahy správne fungovali a mali patričnú úroveň, ľahšie zvládneme aj ostatné veci, ktoré vám život stavia do cesty.

So zdravou dávkou rozumu nám súcitné rady autorky môžu byť podporou stať sa šťastnejším a múdrejším človekom.

Kniha Šťastie nie je náhoda je písaná v znení, že všetko, čo urobíme, alebo neurobíme, má nejaký dopad. Ukazuje, že nemôžeme meniť veci tam vonku, ale čo môžeme, je meniť to, ako sa na veci dívame, reagujeme a tým pádom meníme následne veci, okolnosti, deje, náhody tam vonku. Je na nás, ako sa k veciam postavíme a prevezmeme kontrolu nad samým sebou. Práve v tom je jej sila — pripomína, že aj malé rozhodnutia a drobné zmeny v myslení vedia časom spraviť veľký rozdiel.

Je to veľmi ľahké a rýchle čítanie. Autor píše jazykom, kde nie je potrebná nejaká hlboká úvaha a náročnosť od čitateľa. Vďaka tomu sa kniha dokáže ľahšie priblížiť väčšiemu množstvu ľudí. Napriek tomu si nájde cestu aj u čitateľa, ktorý už má prečítané a prejdené náročnejšie knihy. Veľmi univerzálna kniha.

Čo sa mi na nej páči je, že človeka nenúti robiť veľké kroky hneď od začiatku, ale skôr ho vedie k tomu, aby si začal všímať vlastné reakcie, rozhodnutia a každodenné nastavenie. Práve v týchto malých veciach sa často ukáže, ako veľa máme vo vlastných rukách. Začneš si všímať veci, ktoré si predtým bral automaticky.

Pri čítaní sa dá ľahko zastaviť a premýšľať nad tým, kde v živote reagujeme automaticky, a kde by sme mohli reagovať vedome. A keď sa zmení toto, často sa zmení aj to, čo následne prichádza zvonku – okolnosti, ktoré by sme predtým nazvali „náhody“.

Zároveň je to kniha, ku ktorej sa dá vrátiť aj opakovane. Aj keď je čítanie rýchle, myšlienky v nej vedia postupne dozrievať a človek si z nej vie vždy zobrať niečo, čo práve v danom období potrebuje. Nie je to len jednorazové prečítanie.

Viktor Frankl sa narodil v roku 1905. Na Viedenskej univerzite získal tituly doktor medicíny a doktor filozofie. Počas druhej svetovej vojny strávil tri roky v štyroch koncentračných táboroch. Svoje zážitky z tohoto obdobia spísal do knihy Hľadanie zmyslu života.

Kniha je smutným svedectvom človeka, ktorý prežil doslova svoje peklo na zemi. Veľmi ťažko sa číta o všetkom tom utrpení, ktoré prežívali ľudia v koncentračných táboroch. Chce to veľa vnútornej sily a vytrvalosti sa prehrýzť až k tým pozitívnejším úvahám autora.

Kniha dlhý čas ležala u mňa v polici s ostatnými knihami, ktoré som všetky prečítala. A potom nastal deň, keď som ju otvorila a začala čítať. Nebol to pre mňa jednoduchý proces. Toľko opísaného utrpenia je ťažké prijímať pre vnímavého a citlivého človeka.

Ale postupne som sa prehrýzla k optimistickejším pasážam. A našla v nich veľa zaujímavého. Celý čas som bola zvedavá, ako to mohol jeden tak schopný, vzdelaný a múdry človek vlastne dať. A jeho techniky ma očarili. Hneď ako som ich čítala, som ich začala používať. Jasné, že moje situácie neboli život ohrozujúce, ale rovnako, ako autor, som ich nevedela pochopiť a riešiť. Tak som si povedala svoje - vyskúšam a uvidím. A zázrak sa udial takmer hneď, v rozpätí niekoľkých hodín. Sama som z toho bola prekvapená, aké jednoduché to bolo. Len tú situáciu odovzdať a prestať ju riešiť.

V druhej časti knihy presúva autor pozornosť na možné riešenia ľudských trápení svojou vlastnou technikou, ktorú nazýva logoterapia. Je to jedinečný spôsob, ktorým terapeut nepodsúva svoje tipy na zmenu myslenia a následného jednania človeka, ktorý má isté psychické problémy. Nenúti svojich klientov robiť niečo osvedčené. Skôr ich povzbudzuje k nachádzaniu svojich originálnych nápadov. Vidí tu príležitosť aj pre starších ľudí, ktorí sa v dôsledku ich životnej situácie dostali do “existenciálneho vákua”.

Je tu celé spektrum problémov, na ktoré sa logoterapia dá úspešne používať.

Preto sa oplatí dočítať celú knihu a možno aj vyskúšať tipy autora na rôzne odchýlky, vedúce k mnohým psychickým diagnózam.

Anthony William je muž, s ktorým sme sa už stretli pri čítaní jeho knihy “Medicínske médium”. V nej prezradil ako sa stal tým čím je. Svoje unikátne schopnosti a poznania spísal do ďalšej z jeho mnohých kníh.

V knihe sa zameriava na štítnu žľazu, ktorá je pre každé ľudské telo veľmi dôležitá. Okolo štítnej žľazy je z lekárskeho hľadiska veľmi veľa mýtov, o ktorých autor hovorí a vysvetľuje jej fungovanie úplne iným spôsobom. Je na každom jednom z čitateľskej obce, čo si z jeho poznaní vezme a ako sa potom život takého človeka začne meniť so správne fungujúcou štítnou žľazou.

Rozpráva svoju verziu pravdy o štítnej žľaze a jednoduchým spôsobom objasňuje to, čo ešte lekárska veda nepozná, ale určite v budúcnosti objaví. Zoznamuje čitateľa s vírusom štítnej žľazy a ukazuje, ako sa z toho bludného kruhu stále sa opakujúcich príznakov, dá dostať von. Neustále podporuje postihnutých ľudí, aby skúšali a neprepadávali tvrdeniam o autoimunitných ochoreniach i ostatných záhadných záhadných chorobách. Povzbudzuje ľudí, aby sa prestali obviňovať za to, čo neurobili v zmysle zlého spôsobu života. Namiesto toho ich povzbudzuje, aby začali k sebe pristupovať zmysluplným spôsobom a postupne upravovali svoje návyky. Tým sa postupne začne každému, čo to začne robiť, meniť život na iný - lepší. Každý, kto so svojou zmenou začne, je živým dôkazom pre ostatných, ktorí ešte váhajú.

Veľkú časť knihy venuje spôsobom, ako svoju štítnu žľazu vzkriesiť a vystríhať sa chybám v starostlivosti o ňu. Tu je mnoho odporúčaní na to čo je vhodné jesť a ktoré druhy ovocia a zeleniny, vrátane bylín sú prospešné pre správnu funkciu štítnej žľazy. Súčasne je tu aj veľa receptov ako si tieto potraviny pripraviť.

Úplne na záver sa venuje kvalite spánku a tipom, ako ho zlepšiť.

Je dobré si pripomenúť, že Anthony de Mello bol kňaz, jezuita, psychoterapeut a pochádzal z Indie. Zameriaval sa hlavne na krátke príbehy s meditačným podtónom. Neustále sa vracal k zmyslu ľudského života. S neuveriteľným umením spájal myšlienky kresťanstva s orientálnou spiritualitou a svojimi poznatkami z psychológie. Za svoje názory o náboženstve bol v cirkvi odsúdený v zmysle ich nezlučiteľnosti s katolíckou vierou. Už sme venovali pozornosť jeho knihe Bdelosť. Ďalšia jeho veľmi zaujímavá kniha sa volá Znovuobjavenie života.

Je dobré si uvedomiť, že najvzácnejšou vecou, ktorú máme v živote, je náš čas. Veľakrát sa stretávame s rôznymi myšlienkami, ktoré sú zásadné pre naše poznanie. Ak si ich dokážeme uvedomiť, precítiť a prijať do svojho spôsobu chápania a žitia života, sú pre nás veľmi užitočné. Zrazu vidíme súvislosti, ktoré sme doteraz nevnímali. A preto ani nemohli vplývať na náš spôsob žitia. Na to, aby všetko fungovalo potrebujeme vedieť načúvať. Ak sa to naučíme, tak pochopíme.

Načúvanie nie je prehĺtanie a absorbovanie všetkého, čo k nám prichádza. Dnes je doba, v ktorej je veľmi dôležité rozpoznávať, čo JE dôležité, a čo je podsúvané pre manipuláciu davov. Ľudia sa takto stávajú doslova výživou pre negatívnu silu, ktorú dnes nazývame Matrix.

Počúvajme a trieďme preto s veľkou pozornosťou všetky informácie, ktoré sa k nám dostávajú. Buďme bdelí s čerstvou mysľou, bez predsudkov a zažitých vzorcov. Naučme sa žiť bez súdenia seba i ostatných, prestaňme kritizovať a používajme viac energiu lásky. Krásnu, sviežu, hojivú. To, čo sa nedá ničím opraviť, láska dokáže vyliečiť a priviesť do harmónie.

Protipólom energie lásky je strach. Nejedná sa o strach v zmysle reakcie na priame ohrozenie. Ide o strach z toho, čo má prísť - z toho čo sa má stať. Tento druh strachu v mysliach mystikov, ale aj duchovne založených ľudí, nejestvuje. Je úžasné žiť takto bez obáv. Obyčajní ľudia sa boja vecí, ktoré neexistujú. Sú pripútaní tomu, čo nejestvuje. Je dobré si uvedomiť, že tie strachy sú len ilúzie, klamstvá. Nie sú realitou.

Je dobré si uvedomiť, kde začína život. Uvedomiť si, že život je niečo, čo sa nám deje práve vo chvíli, keď sme usilovne zaneprázdnení niečím iným. A keď sa napriek všetkému vieme ukotviť v prítomnosti, oslobodíme sa od všetkého čo nás ťaží. Tak staneme sa konečne slobodní.

Viete si predstaviť, že nič na svete vás nerozhnevá? Zvláštne, nie? Uvedomenie si, že všetok hnev je len v mojom vnútri môže byť malý šok. On je len a len vo mne, vo vás, ale nie vo svete, nie v realite! Pochopenie týchto slov doslova zmenilo život mnohým ľuďom o 180 stupňov. Realita nie je dôvod na hnev. Realita nie je problém. Ak by nejestvovala ľudská myseľ, neboli by problémy. Všetky problémy sú len v mysliach ľudí. Áno, problémy existujú. V ľudských mysliach. Aj tí najvzdelanejší ľudia sa s tým potýkajú, kým si neuvedomia tú podstatu - je to len v mojej mysli. Stačí si uvedomiť, že moje vnútorné nastavenie mi spôsobuje hnev. Nie okolnosti, ktoré sa dejú. Nie je v mojej moci ich ovplyvniť. Len môj vlastný nadhľad mi dá silu uvedomenia si tej pasce, v ktorej som sa ocitol. Len ja sám svojim vlastným rozhodnutím môžem z tej pasce jednoducho odísť. A som slobodný!

Dobrou otázkou je ako opustiť všetky tie zlozvyky, ktoré nám bránia byť naozaj živými slobodnými bytosťami. Podstatou všetkého je naše vnútorné naprogramovanie. Ak toto pochopím, môžem sa od tohoto jadra problému vzdialiť. Môžem to však urobiť len a len JA. Nik iný to za mňa urobiť nemôže! Ak sa k tomu takto postavím, to naprogramovanie naozaj postupne odíde. Budem prekvapený svojim uvoľnením. Hovorí sa tomu spiritualita. Alebo aj vymazanie môjho naprogramovania.

Vo svete okolo nás je veľmi veľa zla. Dobrou cestou je pochopiť ľudskú podstatu a prirodzenosť. Keď sa nám to podarí, budeme schopní prestať ľudí súdiť. A nebudeme súdiť ani seba samých. To je ďalší stupienok slobodného života.

Je tu ešte jedna oblasť ľudského života, ktorá robí každému isté problémy. Sú to medziľudské vzťahy. Podstata je úplne jednoduchá. Sami seba chápeme a vieme prečo, načo, začo. Také jednoduché. A s tým súvisí to, že si myslíme, že každý to predsa vníma tak ako JA. To je však zásadný omyl! Keď nastane nedorozumenie medzi ľuďmi je len jediná cesta z toho von. Rozprávať sa. Slušne. Povedať o tom svojmu proťajšku, či partnerovi, čo ma naozaj trápi. Ale tiež pozorne počúvať to, čo mi ten druhý hovorí na to, čo som mu povedal. Je to JEDINÁ cesta možnej nápravy. Samozrejme vtedy, ak je na oboch stranách ochota urobiť zásadné zmeny.

A sme vlastne na konci cesty. Čo je tým koncom? Dobrá otázka. Nuž, predsa LÁSKA. Láska je láska. Láska rozumie. Láska nie je predpojatá. A hojí. VŠETKO.

Napoleon Hill bol človek, ktorý predbehol dobu svojim spôsobom myslenia. Jeho kniha mala v sebe toľko nového a nepoznaného, že sa vlastne, v čase jeho aktívneho profesného života, nedala zverejniť. Čas na to, aby mohla uzrieť svetlo sveta, musel dozrieť. A stalo sa to až v tomto storočí, v roku 2011.

Kniha je doslova nadčasová. Formou dialógu komunikuje s najvyššou negatívnou energiou, Diablom. Kladie mu neobvyklé otázky a vyzýva ho, aby pravdivo odpovedal. Ide tu o objasňovanie skrytých súvislostí a z toho vyplývajúcich možností pre celospoločenské dianie. Diabol sa mu pokúša rôznymi spôsobmí uniknúť neúplnými odpoveďami. Ale autor sa nedá. Vyzýva ho, aby bol úprimný a odpovedal priamo na položené otázky.

Rozhovor sa stáva čoraz cielenejší a odpovede sú viac a viac konkrétne. Diabol je zjavne zaujatý témami a prestáva byť opatrný. Akoby sa začalo prejavovať jeho ego a spoľahnutie sa na to, že jeho spoločník - Napoleon Hill - nemôže rozumieť tomu, o čom On - Diabol, hovorí.

V texte sú aj poznámky spoluautorky Sharon Lechterovej. V nich upozorňuje na určité situácie - ich vzájomné prepojenie, a vysvetlenia pre čitateľa. To pomáha lepšiemu porozumeniu dialógu.

Kniha je dobre gradovaná. Najzaujímavejšia je vo svojej poslednej tretine, ktorá sa dotýka školského systému a spôsobu vzdelávania. Je úplne nevyhovujúce a nepripravuje mladých na skutočný život. Len ich zahlcuje množstvom informácií, ktoré aj tak nikdy nepoužijú. Tým sa stávajú otupenými a ľahko ovládateľnými, čo maximálne vyhovuje systému - Matrixu. Ten má potom možnosť lepšie zneužívať ľudí a pripravovať ich o vnútornú energiu. Stávajú sa tak nedobrovoľnými otrokmi. A o to ide! Systém vzdelávania je potrebné celkovo zmeniť, čo je vzhľadom na náročnosť doby, takmer nemožné. Ale bez toho sa ľudstvo nepohne vo svojom vývoji vpred.

Postupne prechádza k trom najpodstatnejším aspektom ľudského života, ktoré vyspelá bytosť MUSÍ zvládnuť: chuť jesť, sex a strach. Bez toho naozaj nie je možné, aby sa ľudská spoločnosť začala vyvíjať a prestala stagnovať. Až zvládnutím týchto troch základných prvkov v živote každého jedinca je možné docieliť inú kvalitu hodnoty našej pozemskej civilizácie.

Venujte preto pozornosť aj tým zdanlivo jednoduchým otázkam a zistite, ako na tom ste. Určite nájdete u seba rezervy, ktoré môžete prehodnotiť a postúpiť o kúsok vyššie na svojej ceste životom.

David Bail je súčasný český spisovateľ. Dá sa o ňom napísať veľmi málo, pretože o sebe nezdieľa nič. A to je škoda. Jediné, čo sa dá o ňom dozvedieť je, že je podnikateľ v oblasti predaja second-handu, marketingu a obchodu.

Kniha je rozprávaním o živote mnohých dnešných ľudí. Doba je veľmi zrýchlená a intenzívna. Ak niekto chce dosiahnuť v živote viac, musí naozaj tvrdo pracovať. A úspech takého človeka? Nuž čím viac sa snaží dosiahnuť, tým viac úsilia na to vynakladá. Zvyčajne ho systém pohltí natoľko, že je pre neho práca a veci s ňou súvisiace dôležitejšia než všetko ostatné.

A potom sa to začne diať. Systém, ktorý sa dá nazvať MATRIX, sa stáva hlavným veliteľom pre takto zameraného človeka. Postupne sa mení a z milého, vtipného i šikovného sa stáva grobian a nevrlý tvor, ktorému vôbec nedochádza, že život je niečo iné ako práca. Postupne stráca priateľov, šikovných zamestnancov, strážiacich si svoj vlastný život, sám prepúšťa. A čo je úplne najhoršie, aj životná partnerka nakoniec od neho odchádza, lebo vidí akou nulou je pre neho.

Hlavný hrdina príbehu sa snaží prežiť aj tak. Napriek rôznym prekážkam, ktoré by mali byť pre neho upozornením, že treba niečo zásadne zmeniť, pokúša o ďalšie nové ciele. Až prichádza osudná autonehoda a jeho život sa zastaví.

Následne si prechádza svojou rekonvalescenciou v hlbokej depresii. Bez svetielka nádeje. Až kým sám nepochopí, že zásadná zmena je jedinou cestou von. Von z matrixu.

Nie je to pre neho jednoduché. Až stretnutie sa s ľuďmi, ktorí venujú svoju primeranú pozornosť sebe a dôležitým záležitostiam v starostlivosti o celú planétu Zem, ho privádza k podstate bytia. Záujmu o ľudskú komunitu v zmysle iného prístupu k spôsobu existencie. To je náplňou činnosti Tvorivej spoločnosti vychádzajúcej z učenia ALATRA. Títo sa postupne stávajú jeho priateľmi.

Tu je jadro a podstata bytia múdrych ľudí, ktorým záleží na inom modele existencie. Takáto očista je zásadne dôležitá a každý zodpovedný človek by mal vo svojom kritickom období prehodnotiť svoj postoj ku všetkému. Začať treba od seba samého. Napojením sa na zdroje informácií, ktoré vedú k novému životu - bez matrixu.

Nie je to vôbec ľahké, ale tá možnosť tu je. Len sa do toho celého dať. A nenechať sa úplne pohltiť aj tým úžasným modelom novej spoločnosti. Primeranosť všetkého je podstata. Ľudia sú všade, a zvyčajne sú len ľuďmi. A niekedy vedia pokaziť aj tie naúžasnejšie idey o krajšej budúcnosti na planéte Zem.

Preto buďte všetci bdelí a pracujte tak, aby ste sa pri tej všetkej snahe o dobro nepreklopili do zla.

Judy “Zebra” Knight je americká duchovná učiteľka a podnikateľka, známa channelovaním bytosti Ramtha, 35-tisíc rokov starého bojovníka z Lemúrie. V roku 1988 založila Ramthovu školu osvietenia, kde vedie semináre o duchovnom raste, schopnostiach mysle a metafyzike. Jednou z jej najlepších kníh je “Bílá kniha”, ktorej sme sa už venovali.

Základom Ramthovho učenia je “Prázdno”, ktoré je definované ako obrovské NIČ po stránke materiálnej, avšak na strane potencionality je VŠETKO. Je podstatou nestvoreného bytia - Boha, z ktorého vyvstávajú všetky možnosti. PRÁZDNO je veľké Neprejavenie, z ktorého sa prejavujú pomíjajúce sa svety. Prejavené sú manifestované svety, ktoré sa menia a nakoniec zanikajú. Prázdno zostáva nemenné. A táto večná podstata bola ľudstvu prekrytá. Preto človek vníma len hmatateľnú formu a netuší, že táto forma súvisí s nekonečnom. Môže tak ľudstvo vedieť, čo mu ostáva skryté? Videl už niekto niekedy pána času, dušu sĺnk, či zdroj inteligencie?

Ramtha učí, že Prázdno a ani to nemeniteľné sa nedajú vidieť, pretože sa nemôžeme oddeliť od toho, čoho sme súčasťou. Dá sa s tým jedine zjednotiť a ísť do vzťahu, ktorý dáva veciam formy dimenzií, inteligenciu a podstatu. A tento božský vzťah je definíciou Boha - Ducha v pohybe. My, ľudstvo, sme Bohmi, ktorí prinášajú harmóniu, čo existuje medzi viditeľným a neviditeľným.

Ramtha o ľuďoch hovorí ako o zabudnutých Bohoch, čo je vzhľadom k tomu, čo si väčšina ľudí o Bohu myslí, veľmi vhodná formulácia. Zväčša sa ľudia domnievajú, že Boh je vznešená bytosť, ktorá síce stvorila ľudstvo, ale je od neho oddelený. Tým ľudia zabúdajú na svoj božský pôvod i schopnosti.

V knihe je rozpovedaný Ramthov príbeh, ktorý je nečakane svojský a postupne sa meniaci. Ramthovo poznanie je v mnohých ohľadoch veľmi odlišné od toho, čo sme poznali doposiaľ. Napriek tomu je veľmi vhodné ho spoznať a v mnohých ohľadoch si ho aj vyskúšať v praxi. Súčasťou knihy je aj hojná obrazová dokumentácia. Určite je čitateľovi nápomocná pri pochopení jednotlivých teórií a techník starostlivosti o seba.

Až hľadáte niečo, o čom ste doposiaľ nepočuli, ste na správnej ceste. Takže prijmite s otvorenou mysľou to, o čom Ramtha hovorí. A vyskúšajte to nové, oplatí sa to.