Jedna vec, ktorú som sa naučil na hodinách slovenčiny, ktorú som sa písaním fanfikcií v angličtine musel do istej odučiť je "nepoužívaj ten istý výraz dvakrát (v jednom slohu(?))". Pravdepodobne som to prepočul, ale tiež sme na slovenčine písali slohy o rozsahu 1 a pol/tri štvrte A4 s úzkym riadkovaním, taký klasický zošit 424/444/464, kde ak niekto použije to isté slovo niekoľkokrát je to veľmi vidieť . Tiež musím podotknúť, že všetky slohy od 6. ročníka ZŠ (myslím) boli z istého hľadiska prípravou na maturitu. A je celkom jednoduché upísať sa, keď musíte nájsť nový výraz pre "oči" lebo ste o oku hovorili na začiatku svojho umeleckého opisu.
Asi však lepšia rada je "dávaj pozor na frekvenciu slov" pretože niektoré výrazy (hlavne spojky, zámená, číslovky, predložky) nemajú synonymá a teda je potrebné písať okolo nich, nie vyhľadávať nejaký bohom zabudnutý výraz v hlbinách KSSJ z roku 2000, ktorý nikto nepoužil od 40. rokov a do slovníka sa dostal len preto, že ešte mal trochu relevancie v prejavoch pamätníkov, ktorí už vymreli. Asi najlepší príklad je zámeno "ktorý/ktorá/ktoré/ktorí". Veľmi používané, veľmi dôležité, ale keď čítate paragraf o dĺžke 12 riadkov a na piatom vidíte už ôsme ",ktorý" tak zošaliete.
Alebo obľúbený výraz všetkých prezentujúcich "(a) vlastne", ktorý má synonymá! A i tak ich nikto nikdy nepoužije, lebo človek v nervozite má tú potrebu uchýliť sa práve k tomuto slovu ako k barličke. Neviem presne prečo, ale tobôž, čo narobím? Nie je hriech použiť tento výraz, ale keď raz spolužiačka za 20 minút prezentácie povedala 15 "vlastne", ma išlo poraziť.
Pointa je: ak aj musíte niekde použiť to isté slovo viackrát, aspoň to robte v odlišných odsekoch. A nikdy nie v rovnakej vete, lebo prídem k vám domov a ten slovník vám natlačím do krku!
