Kapustu si psíček a mačička v ich panelákovom byte natláčajú už roky a zatiaľ vždy s úspechom. Tento rok sa však udialo niekoľko podivných vecí. Kapustičku si priniesli domov nakrájanú, postrúhanú a voňavú, ale nebol v ten deň práve čas ju natlačiť do súdka a tak ju odložili v igelitovom vreci na balkón do chladu. To bol prvý práve nie najšťastnejší nápad, takže keď ju na druhý deň otvorili a išli spracovať – treba priznať, že bola dosť zvädnutá. Psíček však povedal, že sa nič nedeje a napriek mačičkiným námietkám začal kapustu natláčať do suda. Nasolili ju poriadne, lebo veď prečo dať soli málo, keď jej môžu dať veľa? A tu sme pri druhom kameni úrazu – kapusta si v teple pri radiátorovej piecke sedela a čakala a čakala – a po pár týždňoch zistili, že nenakysla. No a až vtedy si dali veci do súvislostí a psíček musel uznať, že mačička mala pravdu – ako ostatne vždy – a išiel zháňať novú kapustu a tentokrát už úspešne všetko spravili ako mali a od včera si pochutnávajú na kyslej kapustičke, až sa za uškami zalizujú. No dokonca vyskúšali jeden nový recept – do dvoch zaváracích pohárov natlačili kapustu rovnako ako do suda, ale nie úplne povrch. Poháre zatvorili a postavili vedľa súdka do tepla. A div sa svete, kapusta sa spravila aj v týchto pohároch. Bola síce trochu suchšia ako tá zo súdka, ale rovnako chutná. #kyslakapusta #psicekamacicka #dobrechute
