Ako to asi dopadne s rakúskymi sedliakmi
V malej dedinke, kde sa po generácie dedili farmy z otca na syna, začali mladí ľudia strácať záujem o farmárčenie. Synovia, ktorí kedysi s hrdosťou preberali rodinné farmy, teraz túžili po živote v meste, po moderných technológiách a pohodlnom živote. Farmárčenie sa im zdalo príliš náročné a málo výnosné.
Jedného dňa sa v regióne objavila veľká korporátna spoločnosť, ktorá videla potenciál v kúpe týchto rodinných fariem. Ponúkli mladým dedičom lákavé sumy peňazí za ich pôdu. Mnohí z nich, ktorí nevideli budúcnosť v poľnohospodárstve, sa rozhodli predať svoje farmy a získať hotovosť.
Ako roky plynuli, stále viac a viac fariem prechádzalo do rúk tejto korporátnej spoločnosti. Polia, ktoré kedysi patrili rôznym rodinám, sa teraz spojili do obrovských pozemkov, ktoré vlastnila jediná spoločnosť. Polia boli oplotené, aby sa zabránilo vstupu nepovolaných osôb, a samoty, kde kedysi žili farmárske rodiny, zostali opustené.
Korporátna spoločnosť zaviedla intenzívne poľnohospodárske praktiky, ktoré síce zvýšili produkciu, ale zároveň mali negatívny vplyv na životné prostredie. Tradičné poľnohospodárske praktiky a znalosti, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu, sa začali vytrácať. Komunita, ktorá bola kedysi súdržná a plná života, sa začala rozpadať.
Starší obyvatelia dediny, ktorí si pamätali časy, keď každá rodina mala svoju farmu, sledovali s ľútosťou, ako sa ich dedina mení. Videli, ako mladí ľudia odchádzajú do miest a ako sa ich kedysi živé polia menia na neosobné korporátne farmy.
A tak sa dedina, ktorá kedysi žila z farmárčenia a súdržnosti komunity, stala miestom, kde vládla jediná korporácia, a kde sa tradičné hodnoty a spôsob života stali len spomienkou.
