#odvody

Sociálne poistenie – zmena od 1.7.2014

  Kto musí byť sociálne poistený?

Na začiatok treba povedať, že sociálne poistený nemusí byť každá SZČO, teda samostatne zárobkovo činná osoba. SZČO je napríklad živnostník, samostatne hospodáriaci roľník, znalec, advokát, súkromný lekár, umelec…. Podľa zákona sa sociálne poistenie SZČO týka vtedy, ak jej brutto (hrubý) zdaniteľný príjem je za predchádzajúci rok vyšší ako 12 – násobok platného…

Medzi prácou na živnosť a prácou vykonávanou na základe pracovnej zmluvy existujú diametrálne rozdiely. Kým zamestnanec je v pracovnoprávnom vzťahu voči zamestnávateľovi chránený zákonníkom práce, dodávateľsko-odberateľský vzťah živnostníka k svojmu „zamestnávateľovi“ takúto ochranu neumožňuje. Nezastrešuje všetky výhody a benefity a koniec koncov aj transfery voči sociálnej a zdravotnej poisťovni platené nad  rámec jeho „mzdy“.

Živnostník alebo „živnostník zamestnanec“ - vnímanie príjmu sa značne líši

Pokiaľ zamestnávateľ kompenzuje prácu zamestnancov najímaním živnostníkov, musíme rozlíšiť živnostníka podnikateľa a „živnostníka zamestnanca“. Prvá skupina považuje svoj príjem za kapitál, ktorý vynakladá na nákladové položky, aby multiplikovala svoj príjem a v konečnom dôsledku svoju ziskovosť. Ak je úspešná, tak má k dispozícií dosť peňažných prostriedkov na podnikanie a aj na spotrebu. Druhá skupina svoj príjem považuje za mzdu, ktorou pokryje výdavky na živobytie, domácnosť, deti a podobne.

„Živnostník zamestnanec“ šetrí na svojom dôchodku

Podľa Hospodárskych novín (1) existuje v súčasnosti 80% živnostníkov, ktorí si platia minimálne odvody do sociálnej poisťovne. Ich konanie má postih na ich dôchodok. Ak takýto zamestnanec nemá tendenciu myslieť na svoju budúcu spotrebu v čase penzie resp. nešetrí, musí rátať s nasledovným rozpočtom:

Z minimálnych odvodov by si živnostníci podľa zdroja (1) našetrili dôchodok vo výške 165 EUR na mesiac. Avšak po novele zákona (pozn. myslí sa na daňovo-odvodovú reformu účinnú od budúceho roku 2012) si takýto živnostník polepší o 72 EUR,  a to dokonca ešte pri nižšom odvode. Novelou sa ich dôchodok prenesie cez hranicu životného minima.

Čo to stojí zamestnávateľa

Pozor, zamestnávateľ nemôže využívať služby živnostníka na pozícii, ktorá vykazuje známky závislej práce (vzťah nadradenosti/podradenosti, opakujúca sa činnosť, pokyny zamestnávateľa a jeho zariadenia atď.). V takomto prípade dochádza k porušeniu ods. 3, §1 zákona 311/2001 Z. z. (Zákonník práce).

Živnostník je podstatne „lacnejší“,  ale z právneho hľadiska je právnická osoba rovnako ako aj podnikateľ, ktorý ho „zamestnáva“. Riziko spočíva v tom, že sa k nemu dostáva know how. Zamestnávateľ ho takýmto spôsobom posúva do podnikania s patričnou vedomosťou, ktorú k tomu potrebuje. Existuje síce možnosť toto riziko zmluvne ošetriť (napr. zmluva o spolupráci), avšak nie úplne anulovať.

A ako tomu zabrániť?

1, vybrať správneho dodávateľa - živnostníka

„Zamestnanec“ musí byť niekto, kto hľadá pridanú hodnotu. Identifikovať ju v činnosti, ktorú pracovná pozícia obsahuje a jej spárovanie s nadšeným kandidáta je predpokladom úspechu.

2, monitorovať záujem pracovať

Ak niekto stráca „drive“ a nadšenie posúvať podnikateľskú myšlienku vpred , stáva sa rizikom. Jedna vec je plniť si pracovné úlohy, druhá urobiť  či prezentovať aj niečo naviac.

3, udržať pozornosť „zamestnancov“ a svoj pozitívny obraz v ich očiach

Ten,  kto vystúpi z radu stoviek manažérov a podnikateľov,  je tým, koho si ľudia všimnú. Riešiť otvorene problémy živnostníkov, robiť malé porady a školenia na túto tému, zvýšiť alebo hoc aj vymedziť mini čiastku z „výplaty“ s odporúčaním na jej použitie vo forme dôchodkového, prípadne iného alternatívneho sporenia,  je aspoň prvým krôčikom z radu von.