Prvé dni na Zélande
Pár dní pred odletom na Zéland som si zarezervoval ubytovanie cez Airbnb u jednej rodiny (dom na fotke) na prvé dva týždne za 12 eur na noc. Hlavným faktorom, ktorý ma presvedčil, že toto je to pravé ubytko na začiatok, bolo to, že ponúkali zdarma bicykel na požičanie, čo som naplno využil. (Autobusová doprava po Christchurch premáva dosť sporadicky pretože tu má aj tak každý svoje auto.)
Zélandskú SIM kartu som zohnal už na Slovensku (od Czechkiwis), takže dve hlavné veci, čo som potreboval vybaviť počas prvých dní boli účet v banke a IRD číslo - je to niečo ako daňové číslo, ktoré človek potrebuje k akejkoľvek práci. (Bez tohto čísla by vám výplatu od zamestnávateľa zdanili 45-percentnou daňou...)
Pred odletom na Zéland som musel riešiť nejaké veci ešte na Slovensku na úrade práce, so zdravotnou poisťovňou a podobne, a tak som mal ešte čerstvo v pamäti také to: “to sa nedá”, “máte zlé tlačivo”, “s týmto vám nepomôžem”, “to ste mali oznámiť už dávno” atď. Našťastie na Zélande ma nič podobné nečakalo. V piatok poobede som prišiel na prvú poštu a na počkanie som vybavil aj účet aj IRD - takže som hneď z pobočky odišiel s platobnou kartou v ruke a rovno som ju mohol použiť! Potešilo :)
Takto vyzerajú novozélandské doláre. Pekné, ale v 99.9% prípadov človeku stačí platobná karta.
...mal som teda dosť času, venovať sa hľadaniu práce, nejakého dlhodobejšieho ubytovania a spoznávaniu okolia. K práci sa dostanem ale až v nejakom ďalšom pokračovaní. (Ale pre úplnosť - keď som zháňal ubytko po nejakých 10 dňoch, už som mal istú robotu, takže sa mi ľahšie vyberalo s pocitom, že nebudem švorc po prvom mesiaci...)
Ubytovanie som si hľadal cez stránku trademe.co.nz, čo je niečo ako aukro.sk s tým rozdielom, že na tejto stránke obchoduje každý a je v podstate jediná svojho druhu v rámci celého Zélandu, takže sa tam dá nájsť všetko od auta, domu, lode až po štuple do uší.
Dom, v ktorom som si zohnal ubytovanie. Ceny ubytovania sú rôzne, veľa robí hlavne vzdialenosť od centra, pre predstavu, samostatná izba pre jednu osobu v dome (ktorý človek zdieľa s 3 a viac ľuďmi) vychádza na nejakých 300-400 eur mesačne.
Čo ma celkom prekvapilo je fakt, že sa tu dajú zohnať relatívne lacné bicykle (samozrejme tie z druhej ruky). Tento som kúpil za 90 eur od jedného Slováka, ktorý mi k nemu pribalil pumpu, svetlá, prilbu a zámok takže paráda. Okrem toho, plus/mínus po celom meste sú pruhy pre cyklistov takže na pohyb po meste a na pláž je bicykel ideálna voľba.
Kým som býval u rodiny cez Airbnb, vystriedali sa tam rôzni ďalší ľudia, ktorých ubytovávali a tak som sa spoznal s Čechom Tomášom, s ktorým sme si boli vyskúšať surfovanie. Dovtedy som sa nejak nezamýšľal nad teplotou vody, ale zistil som, že maximálna teplota oceánu na pobreží Christchurch je 17 stupňov počas najteplejších mesiacov, takže surfovanie jedine v neoprenoch. Ani ja ani Tomáš sme na surfe v živote nestáli, tak sme len napozerali nejaké videá z Youtubu a šli sme na to :). Po troch hodinách sa nám podarilo trochu sa do toho dostať, ale je pravda, že surfing je fakt náročný šport. Ale keď človek zažije ten skvelý pocit keď sa vezie s vlnou... je to paráda! Určite som na surfe nebol posledný krát.
5. novembra bol na Zélande sviatok - Guy Fawkes Night a na pláži sa chystal veľký ohňostroj tak som sa tam išiel pozrieť. Názov “Treetech Guy Fawkes Fireworks Spectacular” predpovedal niečo veľkolepé. Uzavreté ulice mesta, pár tisíc ľudí... počkali sme do zotmenia a potom to odštartovalo.
Očakávania som mal veľké, ale aj s Tomášom sme sa na konci zasmiali, že ... pivo bolo dobré ale tie ohňostroje musia ešte vylepšiť. Keby som to mal prirovnať, tak obyčajnému Popradskému silvestrovskému ohňostroju to nesiahalo ani po päty :)
Zaujímavé ešte bolo, že som sa stretol s jednou Slovenkou, ktorá po roku odchádzala zo Zélandu a rozdávala nejaké karimatky a stan, a okrem karimatky sa mi ušla aj horalka a slivovica :D. A povedala mi, že som šiesty Slovák, ktorého tu za ten rok stretla.
🡸 Naspäť
