Slovenská pohnojitosť

Nedeľné ráno bolo pre viacerých, vrátane mňa, oveľa mrazivejšie, a počasie malo na ňom len čiastočný vplyv. Rosničky síce hlásili ochladenie, ale na puch šíriaci sa od bystrickej žu(m)py nebol pripravený snáď nik. V Kotlebov triumf som nepredpokladal, výsledky prvého kola v BBSK ma síce prekvapili, no dúfal som, že taký úspech extrémistu v slobodných voľbách bude dostatočne varovný signál pre jeho odporcov. Avšak to čo malo vyvolať odpor, strach či obavy, ktorých dôsledkom by v ideálnom prípade bola úspešná antikampaň, sa naopak stalo katalyzátorom nenávisti a pre zainteresovaných údajne jediným východiskom zo zúfalej situácie. 

O rómskej problematike sa toho popísalo už toľko, že aj keby som sa veľmi snažil nenapíšem nič nové. Priznám sa, že sám nemám stopercentne utvrdený názor ako tento problém vyriešiť. Situácia, ktorá tu momentálne pretrváva, je podľa mňa v prvom rade dôsledkom dlhoročnej pseudoaktivity patričných orgánov či samotných vlád, ktoré prehliadali nafukujúcu sa bublinu, odkladali, utľapkávali či dočasne plátali no najmä zvaľovali vinu na svojich politických rivalov.  Rómska integrácia je dlhodobý a komplikovaný proces, ktorý zožne svoje plody len v prípade, že sa do neho zapoja a zotrvajú v ňom aktívne obe strany. Ak čo i len jedna strana v tomto snažení poľaví, či nebodaj začne situáciu využívať pre svoje osobné pohodlie alebo politický profit, systém sa zrúti ako domček z karát, a cesty sa ,,nanovo" rozdelia. Rovnako naivné ako si namýšľať, že sa z toho Rómovia dostanú sami, je to že sa o všetko postarajú Gádžovia či Európska únia.

Faktom však ostáva, že v úrade sedí zlý človek. Človek, pre ktorého je 14. marec niečím viac, rovnako ako pre jeho životomnasraných thorsteinar kamarátov, ktorí ho svorne sprevádzajú na priateľských seánsach s vlajkami. A najhoršie na tom je, že bol zvolený v súlade s ústavou. 71 tisíc hnevom vyrytých krúžkov porazilo tri štvrtiny letargicky sa prizerajúceho zbytku, následky však pocítime všetci. Otázkou ostáva, čo všetko zo županského kresla zmôže, či bude len maketou emócii svojich voličov alebo naozaj niečo zmení. A keď zmení tak ako a či jeho ideológia ostane len v Bystrici alebo začne zasahovať aj do iných krajov ako mor. 

Na strednej som vnímal náckov len ako agresívnu subkultúru postavenú na chorých a spráchnivených základoch bez hlbšej podstaty. Uvažovať v tej dobe o ich politizácii, navyše legálne nadobudnutej, by mi prišlo absurdné až smiešne. Ich radikálny obraz, len zaobalený do jedlejšej formy, však dnes sedí na vysokej stoličke a mňa smiech prešiel. Je to až príliš vysoká cena za zviditeľnenie problému, ktorí mnohí tak dlho prehliadajú. Ak to bola naozaj pre Kotlebových voličov jediná možnosť, zjavne sme deadline na riešenie tohto pohnojeného problému riadne prešvihli.